Muž, ktorý bol vystavovaný v ZOO spolu s opicami

ota bengaNedávno ubehlo 100 rokov od toho, čo Ota Benga ukončil svoj krátky (no o to tragickejší) život guľkou do srdca. Svoju mladosť prežil v lesoch vtedajšieho Belgického Konga. Toto obdobie bolo poznačené násilnosťami na domácom obyvateľstve. Bengova manželka a dve deti prišli o život.

Magazín Magistra História v nasledujúcich riadkoch priblíži neľahký osud tohto konžského trpaslíka. 

Svetová výstava v St. Louis

Samuel Phillips Verner, americký biznismen, bol poverený vyhľadať Pygmejov (Pygmy peoples/ Pygmejovia = členovia etnickej skupiny, kde sú dospelí muži v priemere nižší ako 150 cm). Mali byť totiž použití ako exponáty na výstave v Louisiane. V roku 1904 natrafil na dôverčivého Benga, ktorý mu pomohol presvedčiť ďalších domorodcov, aby s ním išli do Ameriky a vystúpili na kontroverznej výstave. 

„VIP miesto“

Ota Benga sa po výstave vrátil naspäť do Afriky, kde sa po druhýkrát oženil, no na následky uhryznutia hadom mu zomrela aj druhá manželka, a tak sa rozhodol opäť odcestovať do Ameriky. Verner ho umiestnil v Americkom prírodovednom múzeu v New Yorku, kde sa mohol voľne pohybovať do doby, kým nehodil stoličku po Florence Guggenheim. Po tomto incidente bol premiestnený do ZOO v Bronxe a označený za chýbajúci medzičlánok v evolúcii. Chudák Ota Benga bol lákadlom pre návštevníkov, dokonca sa stal najpopulárnejším exponátom, a tak mu spravili lôžko v prázdnej klietke. Oficiálne stanovisko zoologickej záhrady bolo, že Ota Benga je jej zamestnancom. Za všetku prácu, ktorú musel vykonávať, nedostal však nikdy zaplatené. V New York Times vtedy napísali, že pravdepodobne je spokojný, pretože sa v ZOO cíti ako vo svojej domovine a je absurdné myslieť si, že napriek všetkému ponižovaniu trpí.

Voľný výbeh

Nie všetkým sa však zľahčovanie Bengovej situácie páčilo a istý čitateľ napísal do The New York Globe: „Žil som na juhu niekoľko rokov a nie som milovníkom černochov, ale verte, je to človek. Myslím si, že je hanbou, keď úrady tohto mesta dovolia niečo také, čoho svedkami sme v Bronxe – čierny chlapec vystavovaný spolu s opicami v klietke.

Po protestoch proti degradácii ľudskej bytosti s dušou prestali konečne Otu vystavovať a pustili ho zo zajatia do „voľného výbehu“, no naďalej ostal rezidentom newyorskej ZOO. Davy ľudí ho prenasledovali, vysmievali sa mu a kričali naňho.

Zúfalé riešenie

Po istom čase sa presťahoval do Lynchburgu vo Virgínii, kde dostal nové (americkejšie) meno, a teda Otto Bingo. Tu začal chodiť do školy a po krátkom čase, keď uznal, že jeho angličtina je dostatočná, zamestnal sa vo fabrike s tabakom. Čoskoro sa mu začalo cnieť za Afrikou, no návrat nebol možný kvôli vypuknutiu 1. svetovej vojny. 

20. marca 1916 sa Ota Benga rozhodol ukončiť svoj nešťastný život. Zapálil slávnostný oheň a s ukradnutou pištoľou si strelil do svojho zlomeného srdca. Otu Bengu pochovali do neoznačeného hrobu v Lynchburgu.

_________

Autorka: Lenka Levarská

Zdroje:

thefreethoughtproject.com/100-years-today-ota-benga-black-man-held-bronx-zoo-missing-link-ended-life/

twitter.com/africanarchives/status/686922773940285440/photo/1?ref_src=twsrc^tfw

twitter.com/humansphoto/status/710172033406128128/photo/1?ref_src=twsrc^tfw

Obrázok: pbs.twimg.com/media/CdsJs1IXIAEjO6f.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.