Múzeum v Zemplínskych Hámroch alebo účelne využitie zahraničných fondov

V dnešnom článku by sme radi predstavili jedno z najnovších múzeí na Slovensku, a to priamo v najvýchodnejšom kúte Slovenska, v Zemplínskych Hámroch, ktoré prezentuje tamojšiu železiarsku a drevársku tradíciu. 

Zemplínske Hámre sa nachádzajú v Sninskom okrese a vznikli začiatkom 19. storočia. Zakladateľom bol Jozef Rholl pochádzajúci z Holandska. Býval v sninskom kaštieli. Pri banskom prieskume okolitých Vihorlatských vrchoch objavil ložisko železnej rudy a rozbehol priemyselnú výrobu. Osada pri objektoch železiarní bola najskôr pomenovaná Jozefova dolina (názov Zemplínske Hámre sa používa od roku 1956). Napriek pomerne krátkej existencii železiarskej výroby (necelých 100 rokov) zaznamenala obec a blízke okolie búrlivý hospodársky rozvoj (dôkaz Žiadosť Štefana Rholla o usporiadanie jarmokov v Snine). Najznámejšími tamojšími výrobkami boli sochy zápasiaceho Herkula s Hydrou (jedna je na nádvorí sninského kaštieľa, ďalšia v Užhorode, tretia niekde v Maďarsku) a levy pred humenským kaštieľom.

Múzeum bolo zriadené začiatkom tohto roka, a to za pomoci švajčiarskych fondov. Je súčasťou Hámorského náučného chodníka. Pozostáva z troch celkov.

Prvým z nich je kamenná murovanica, najstaršia budova v obci. Využívala sa na ubytovanie vedenia železiarní. Jedným z jej unikátov bolo otvorené ohnisko v strede (klasický komín sa nepoužíval). Nachádza sa tu tiež stála muzeálna expozícia a miestnosť na rôzne výstavy. V rámci stálej expozície v nej môžete vidieť výrobky železiarní, napr. kovové kríže, nástroje používane pri banskej činnosti, prírodne exponáty a podobne. Jedným z najzaujímavejších kúskov je liatinová pec Merkúr. Ide o sochu v tvare rímskeho boha Merkúra. Tá sa naplnila žeravým uhlím a využívala sa ako akýsi radiátor v zahrádach. Dlhý čas ležala nepovšimnutá v krajskom múzeu v Prešove, no nedávno sa navrátila domov. Z prírodných exponátov treba spomenúť kúsok novoobjaveného nerastu z tejto oblasti – Vihorlatitu.

Druhým celkom je časť vysokej pece a replika hámru na vodný pohon s vyhňou. Počas letných mesiacov sa návštevníkom tento hámor predvedie v činnosti. Ďalšou z atrakcií je možnosť vyraziť si vlastnú pamätnú mincu.  

Tretím celkom je replika štôlne, v akej sa ťažila ruda, replika drevenej míle a časť úzkokoľajky s vystavenou parnou lokomotívou. Drevená míľa sa používala na výrobu dreveného uhlia. Tak ako práca v bani a zvážanie dreva, aj táto činnosť bola dosť náročná a pokračovala i po ukončení železiarskej činnosti (ukončená bola začiatkom 60-tych rokov minulého storočia). Nemenej zaujímavou je taktiež ukážka úzkokoľajky využívanej na zvážanie dreva s funkčnou parnou lokomotívou. Do budúcnosti sa uvažuje o zrekonštruovaní jej väčšieho úseku s možnosťou jázd, čím pribudne nová atrakcia.

Dané múzeum je dôkazom, že aj zahraničné fondy sa dajú efektívne využívať. Ak niekedy zavítate do Sninského okresu, či už za prírodnými krásami (Sninský kameň, Morské oko), alebo z nejakého iného dôvodu, určite by ste si nemali nechať túto prehliadku ujsť. Stojí to za to.

Linky, na ktoré sa oplatí v tejto súvislosti kliknúť

zemplinskehamre.sk/hnch/

slovenskyvychod.sk/sk/index.php/spravodajstvo/1978-pec-merkur-sa-vratila-domov

cas.sk/clanok/273773/poruba-pod-vihorlatom-ma-vlastny-nerast-vihorlatit-najdete-len-v-tejto-dedine.html

_________

Autor: Tomáš Karľa

Obrázky: David Karľa

No Responses

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.