Nacistická výprava do Tibetu

Na Himmlerov príkaz sa skupina vedcov vybrala do Tibetu, kde mala hľadať dôkazy o spojení Nemcov s obyvateľmi bájnej Atlantídy. Čo touto expedíciou nacisti sledovali, kto výpravu viedol a čo sa jej podarilo dosiahnuť?

Prepojenie Nemecka s Atlantídou

Podľa nacistickej ideológie boli Nemci nadradenou rasou predurčenou vládnuť. Svoju snahu o dominanciu v Európe a nenávisť k Židom tak považovali za prirodzenú. Veliteľ jednotiek SS, Heinrich Himmler (1900-1945), chcel túto teóriu podložiť dôkazmi, a preto sa zameral na staroveký mýtus o stratenej Atlantíde, ktorú mala obývať najvyspelejšia civilizácia svojej doby dominujúca nad ostatnými kultúrami.

Himmler bol presvedčený, že mýtus mal vedecký základ a chcel dokázať, že Nemci boli potomkami ľudí z Atlantídy. Podľa legendy ostrov s Atlantídou v priebehu jedinej noci zmizol pod hladinou mora spolu s jej obyvateľmi. Himmler ale veril, že niektorí z nich katastrofu prežili a vďaka ich poznatkom sa neskôr zrodili významné staroveké civilizácie, ktorých kultúra mala odkazovať na Atlantídu. Domnieval sa, že obyvatelia Atlantídy založili v Ázii veľkú tajomnú civilizáciu v oblasti Tibetu, kde sa uchýlili do hôr, aby tu mimo okolitého sveta pokračovali vo svojom spôsobe života a svojej kultúre.

V 30. rokoch bol Tibet jednou z mála nepreskúmaných oblastí na svete, a to vďaka svojej izolovanej polohe na Tibetskej náhornej plošine ohraničenej hrebeňmi Himalájí. Izolácia mala podľa Himmlera zaručiť rasovú čistotu miestneho obyvateľstva, ktorých považoval za vzdialených príbuzných nemeckej rasy. Vedeckú expedíciu, ktorá by dokázala spojenie Nemcov s Atlantídou mal viesť zoológ a lovec Ernst Schäfer (1910-1992), s ktorým sa Himmler za týmto účelom stretol v roku 1936.

Schäfer mal dobrodružnú povahu, zaujímal sa o rôzne vedné odbory a už sa zúčastnil expedície do Číny a Tibetu. Bol ambicióznym človekom a možnosť viesť vlastnú expedíciu do Tibetu pre neho bola veľmi lákavá. Uvedomoval si, že Himmlerova teória je len fantáziou bez vedeckého základu, zároveň však veril, že výprava mu zaistí žiarivú vedeckú kariéru, a preto vstúpil do jednotiek SS.

Expedícia do Tibetu a príchod do Indie

Schäfer chcel realizovať vedecké pozorovanie Tibetu pozostávajúce zo štúdia jeho terénu, zvierat, obyvateľov a ich zvykov. Hoci Himmler chcel, aby boli súčasťou tímu viacerí pseudovedci, Schäferovi sa podarilo presadiť, aby išlo o skutočných odborníkov vo svojej oblasti. Do tímu musel však byť prijatý Himmlerov kandidát, rasový antropológ Bruno Beger (1911-2009), aby skúmal rasový pôvod Tibeťanov.

Po ročných prípravách sa Schäferov tím vydal v apríli 1938 na výpravu do Tibetu, počas svojej cesty však musel prejsť cez Indiu, ktorá bola pod britskou správou. Tibet bol formálne nezávislou krajinou, do ktorej cudzinci nemali prístup, s výnimkou Britov, ktorí si tiež neželali, aby mal iný európsky národ vplyv na tibetskú vládu. Schäfer a jeho kolegovia napriek tomu putovali zo Suezského prieplavu do Indie a snažili sa pritom nedávať najavo podporu zo strany jednotiek SS, aby Britov zbytočne neprovokovali.

Skôr než tím dorazil do Indie, bol v nacistických novinách publikovaný o výprave článok, a preto britské úrady nepovolili Schäferovi vstup do krajiny, obviňujúc ho zo špionáže. Nahnevaný Himmler napísal sťažnosť britskému premiérovi Nevilla Chamberlaina (1869-1940), ktorý bol známy politikou ústupkov voči nacistickému Nemecku. Chamberlain chcel zachovať priateľské styky s Nemeckom, preto na jeho príkaz Briti umožnili Schäferovi prísť do Severnej Indie cez mesto Kalkata a skúmať odľahlú provinciu Sikkim na úpätí Himalájí. Bez oficiálneho povolenia mal ale výslovne zakázané vstúpiť do Tibetu.

Po príchode do Sikkimu najal Schäfer tibetských tlmočníkov a nosičov. Svoj tím nechal pracovať na rôznych vedeckých projektoch, a to čo najbližšie k hranici s Tibetom.  V severnej Indii žili mnohí potomkovia Tibeťanov, ktorých rysy mohol antropológ Beger skúmať, Himmler sa však zaujímal predovšetkým o fyzické črty tibetských aristokratov v meste Lhasa, ktoré sa podľa jeho názoru mali podobať na nemecké.

Prví Nemci v Lhase

Aby sa Schäfer s kolegami dostal do Tibetu, s pomocou tlmočníkov oslovil raz tibetského úradníka prechádzajúceho okolo jeho tábora. Chcel si získať jeho priazeň a hovoril tak o svojej veľkej láske k Tibetu a túžbe uvidieť Lhasu. Úradníkovi dal niekoľko darov vrátane listu v tibetskom jazyku, ktorý mal presvedčiť vládnucu radu, aby expedíciu vpustila do Tibetu. O päť mesiacov neskôr obdržal Schäfer z Lhasy list, ktorý mu dal povolenie vstúpiť do Lhasy spolu s jeho tímom a zdržať sa v meste po dva týždne.

Pre Nemecko to predstavovalo propagandistický ťah, v rámci ktorého tvrdili, že Nemci sa dokážu dohodnúť s národmi mimo Európy lepšie než Briti a nadšený Himmler po správe o historickom pozvaní celý tím povýšil. V januári 1939 tak piati vedci vstúpili do posvätného mesta Lhasa ako vôbec prví Nemci v histórii.

Po príchode sa Schäfer snažil budovať priateľské styky s tibetskou vládou, ktorá dovtedy jednala len s Britmi. Využil pritom nacistický symbol svastiky, ktorý pre Tibeťanov znamenal šťastie a stabilitu a potešilo ich, že je symbol v Nemecku populárny, hoci netušili, že v podaní nacistov šlo o znak násilia a útlaku. Tibetský regent dokonca poslal list Hitlerovi, v ktorom ho označoval za nemeckého kráľa. Prejavil záujem o väčší kontakt a priateľské vzťahy medzi Nemeckom a Tibetom.

Vďaka podobnej podpore získal Schäfer slobodu pri filmovaní Lhasy, jej kláštorov a stavieb. Spolu so svojím tímom dokumentoval život v meste, museli si však dávať pozor, aby sa k miestnym ľuďom nedostali príliš blízko. Výskum antropológa Begera bol považovaný za podozrivý a on tak nemohol získať fyziologické údaje obyvateľov, ktorými by Himmlera uspokojil. Regentovi sa však nemecká prítomnosť pozdávala, a tak pobyt vedcov predĺžil z dvoch týždňov na dva mesiace. Mohli dokonca skúmať najposvätnejšie miesta Tibetu, kam nemali prístup ani Briti.

Návrat výpravy do Nemecka

Situácia v Európe sa však medzitým rýchlo dávala do pohybu a Schäferov otec mu napísal list, v ktorom ho žiadal, aby sa čím skôr vrátil, pretože sa schyľovalo k vojne. Schäfer túžil zostať dlhšie v Tibete a skúmať oblasti, do ktorých sa predtým cudzinci nedostali. Uvedomoval si však, že ak zostanú pridlho, riskujú zatknutie a uväznenie v Indii. Napriek narastajúcemu politickému napätiu zaručili v lete 1939 Briti nemeckému tímu bezpečný prechod Indiou a z Kalkaty odleteli do Európy lietadlom britskej leteckej spoločnosti.

Po príchode do Mníchova očakával vedcov sám Himmler, ktorý ich privítal ako hrdinov, ktorým sa otvoril svet. Hoci napokon nezískali požadované dôkazy, Himmler bol nadšený z toho, že v Tibete nemecká expedícia prekonala Britov a zdanlivo tak dokázala nemeckú dominanciu v oblasti. Propagandistický význam expedície tak bol napokon pre Nemecko väčší než ten vedecký.

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny seriál Lovci záhad

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/d7/Bundesarchiv_Bild_

135-KA-01-039%2C_Tibetexpedition%2C_Expeditionsteilnehmer.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.