Nádej na znovuzrodenie mamutov

mammoth-1193938-mMamut, prehistorické zviera podobné slonovi poznáme iba z obrázkov, filmov či múzeí. V dobe ľadovej obýval oblasti severnej Európy, Ameriky i Ázie. Najdlhšie žil na Wrangelovom ostrove. Tu vyhynul asi v roku 2000 pred Kristom. Nie je nám známe, či poslednýkrát vydýchol v dôsledku klimatických zmien alebo rukou človeka.

Aj keď sa pôvodne pokladali mamuty za gigantické tvory, ich priemerná veľkosť nebola väčšia ako je dnešný slon indický. Dokonca sa predpokladá, že keby mamuty ešte žili, celkom pokojne by sa mohli s týmto slonom krížiť. Začalo sa teda špekulovať, že ak získame geneticky vhodný materiál zo zamrznutých zvyškov mamutov, mohli by sme mamuta znova prebrať k životu a priniesť ho na naše pasienky. Pri každom „mamuťom objave“ skrsne nádej, ktorá však väčšinou spľasne, pretože ide o telo v značnom štádiu rozkladu, ktoré nemôže priniesť nič nové. Tohtoročný objav je však o niečom celkom inom. Môže sa konečne začať vytúžené klonovanie?

Možno už čoskoro si budeme môcť vychutnať atmosféru, ktorú zažíval pračlovek žijúci v tesnom kontakte s mamutom. Vedci sa posunuli o veľký krok vpred k tomu, aby vdýchli vyhynutému tvorovi dušu. Objav tekutej krvi a dobre zachovaná mamutia kostra nájdená na Sibíri sú TOP medzi nálezmi tohto roka.

Vedecký tím zo Severovýchodnej federálnej univerzity v Jakutsku našiel 10 000 až 15 000 rokov starú mamutiu samičku. Ukrýval ju kus ľadu na Ljachovských ostrovoch pri pobreží severovýchodného Ruska. Historickým momentom bolo, keď začala z nevládneho tela tiecť tmavá tekutá krv. Kusy svalového tkaniva mali prirodzenú farbu čerstvého mäsa. Zarážajúci bol aj fakt, že vonkajšia teplota v čase, kedy telo vykopali bola okolo -10 stupňov Celzia. Môže mať krv mamutov určité kryokonzervačné vlastnosti? Tzv. kryoprotektant je látka, ktorá sa našla aj v telách moderných rýb a obojživelníkoch prebývajúcich v Arktíde a Antarktíde. Ide o látku minimalizujúcu poškodenie tkaniva živočíchov v teplotách klesajúcim pod bod mrazu.

Sibírska kráska je teda najzachovalejší mamutí kúsok v celej histórií paleontológie.

Vedci odhadujú, že spadla do vody, alebo zapadla v bahne, odkiaľ sa nemohla vyslobodiť.

Tekutá krv je neoceniteľným materiálom pre spoločný projekt univerzity s juhokórejskými vedcami, ktorí veria, že naklonujú zviera, ktoré vyhynulo pred tisíckami rokov.

Človek, ktorý kedysi možno stál za vyhladením tohto živočíšneho druhu, sa dnes chce hrať na stvoriteľa. Ako to všetko dopadne?

Subjektívny názor (Magistra História): Je síce pravda, že človek má v rukách nástroj, ktorým môže napraviť svoje chyby, no nebude tento nástroj zneužitý ako zbraň? Naklonované zviera bude odkázané samo na seba v neznámom svete, do ktorého sa bude iba ťažko adaptovať. Zvieratá totiž nie sú iba gény. Každý živý tvor sa učí od svojich predkov určité nenahraditeľné detaily potrebné k prežitiu. Tie nie sú ukryté v génoch, formujú tvora. Kto však bude učiť zviera, ktoré doslova vstane z mŕtvych? Alebo ho necháme prispôsobiť sa životu slonov? Zdá sa, že nám začína ožívať akýsi Jurský park. Ešte získať genetický materiál dinosaurov, alebo sa naučiť cestovať v čase a sci-fi scenár sa stane skutočnosťou. 

Magistra História sa teší na Váš názor. 

Zdroj: edition.cnn.com

Obrázok: sxc.hu

Facebook Twitter More...

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.