Najkrvavejšia britská dynastia II. (Nenávisť)

Po vyše 250 rokov vládla Anglicku dynastia, ktorú hnala žiarlivosť, nenávisť, túžba a pomsta. Bola to dynastia, ktorá nemala zľutovanie so svojimi rivalmi. Druhá časť nášho štvordielneho článku sa zaoberá vládou Henricha III., ktorého priateľstvo so Simonom de Montfort sa neskôr stalo nenávisťou a výrazne zmenilo chod anglických dejín.

Spojenectvo Henricha III. so Simonom de Montfort

Henrich III.

Štvrtému kráľovi z dynastie Plantagenetovcov, Henrichovi III. (1207-1272), pripadol anglický trón v roku 1216, a to vo veku 9 rokov. Jeho starý otec Henrich II. (1133-1189) vládol veľkej časti Francúzska, väčšina týchto území sa však stratila počas vlády jeho otca, Jána I. Bezzemka (1166-1216), a Henrich ich túžil získať späť.

Zároveň Henrichovu moc obmedzoval dokument, ku ktorého podpísaniu bol prinútený jeho predchodca, Magna Charta alias Veľká listina slobôd. Predovšetkým mu vadilo, že bez súhlasu šľachty nemohol zavádzať nové dane. Henrich III. bol veľkým rojkom a aby obnovil aspoň časť zašlej slávy dynastie, nechal postaviť impozantné Westminsterské opátstvo.

Koncom roku 1230 prichádza na kráľovský dvor francúzsky šľachtic Simon de Montfort (1208-1265), ktorý mal veľké ambície a súčasne bol náboženským fanatikom, ktorý strávil značnú časť svojej mladosti prenasledovaním heretikov. Henrich III. v ňom však videl charizmatického a rozhodného muža, ktorý mu mal pomôcť s naplnením jeho ambícií.

Pre kráľa sa Montfort rýchlo stáva jeho pravou rukou a dokonca mu dáva za manželku svoju sestru Eleonóru (1215-1275). Značné veno, ktoré malo novomanželom pripadnúť, si však Henrich nechal pre seba. Namiesto neho dáva Montfortovi titul earla z Leicesteru, ako aj pozíciu hlavného kráľovského radcu. Tomu to však nestačí a v istom momente si neuvážene vezme veľkú pôžičku a určí Henricha bez jeho vedomia za svojho garanta ako výmenu za veno, ktoré Simonovi podľa jeho názoru dlhuje.

Nahnevaný Henrich najprv hrozí Montfortovi aj svojej sestre uväznením v Toweri, napokon ich však nechá odísť do Francúzska. O niekoľko rokov neskôr anglický kráľ útočí na francúzske Poitiers, ktoré kedysi patrilo jeho predkom a považoval ho za ľahkú korisť.  Územie však ležalo pri teritóriu francúzskeho kráľa, a tak sa mu čoskoro postavila do cesty celá francúzska armáda. Henrich požiadal o pomoc Montforta, ktorý sa práve vrátil z križiackej výpravy. Anglická armáda napriek tomu prehráva, Henrich III. uteká z bojového poľa a necháva Montforta napospas osudu.

Priateľstvo sa mení na nenávisť

Po podobnom zlyhaní už anglickí šľachtici nechceli viac podporovať kráľove plány a keďže Henrich priam zúfalo potreboval spojenca z radov aristokracie, povolal Simona de Montfort späť a niekoľko nasledujúcich rokov vládne v krajine relatívny pokoj. Anglicku na území Francúzska zostalo v rukách už len Gaskónsko, kde začala miestna šľachta v roku 1247 rebelovať a kam Henrich poslal Montforta na upokojenie situácie.

Podobná situácia sa o niekoľko rokov neskôr zopakovala a keď Simon zakročil voči Gaskóncom príliš brutálne, kráľ s ním viedol v roku 1252 verejný súd, v ktorom sa však väčšina prítomných priklonila na Simonovu stranu. To bol definitívny koniec niekdajšieho priateľstva Henricha III. a Simona de Montfort, a teda aj počiatok zrodu vzájomnej nefalšovanej nenávisti. Tiež v Londýne vedú ľudia rebélie, ba dokonca napádajú londýnsky palác arcibiskupa z Canterbury. Od týchto udalostí sa kráľ držal bokom a tým len potvrdil názor svojich šľachticov, že je neschopný.

Namiesto riešenia domácej situácie sa Henrich III. rozhodol na pápežov podnet obsadiť Sicíliu, snažiac sa tak dostať spod tlaku anglickej šľachty a získať bohatú krajinu. Podobná akcia by však Anglicko vyšla draho a žiadosť kráľa na zvýšenie daní a financovanie vojenskej operácie v Sicílii je tak zamietnutá.

Oxfordské ustanovenia a založenie parlamentu

V apríli 1258 vedie Simon de Montfort anglickú šľachtu do vzbury proti kráľovi, od ktorého požadujú ustanovenie stálej rady šľachticov riadiacej kráľove záležitosti. Henrichovi nezostáva iné ako s požiadavkami súhlasiť. Len čo však pominie nebezpečenstvo, vezme svoje slová späť. Anglicko sa ocitá na pokraji občianskej vojny, kráľ je však napokon zas prinútený prijať podmienky svojej šľachty a podpísať dokument Oxfordské ustanovenia, všeobecne považovaný za prvú písomnú ústavu Anglicka.

Tieto ustanovenia obmedzovali kráľovskú moc ešte výraznejšie než Magna Charta a z anglickej šľachty vedenej Montfortom vytvorili v podstate parlament riadiaci všetky štátne záležitosti bez ohľadu na kráľov názor. Ak by ich kráľ porušil, došlo by k občianskej vojne, čím bol v Anglicku položený základ moderného parlamentného systému.

Kráľ sa pôvodne ustanovení drží, o štyri roky neskôr ich však s podporou svojich prívržencov ruší, načo sa Anglicko v roku 1264 ocitá v občianskej vojne. Simon de Montfort mal vojenské skúsenosti, veľkú armádu posvätenú biskupmi a bol presvedčený, že Boh stojí na jeho strane. Za kráľa naopak bojoval jeho najstarší syn a dedič trónu, neskorší Edward I. (1239-1307), ktorý bol uznávaným rytierom.

Henrich III. bol zlým veliteľom, a tak sa bitka pri Lewes nevývijala v jeho prospech. Spoločne so synom bol zajatý a jeho meč bol odovzdaný do Simonových rúk, čím sa Montfort fakticky stáva držiteľom najvyššej moci v Anglicku. Počas nasledujúceho roka sa Henrich nachádzal oficiálne pod ochranou Montforta a hoci bol naďalej kráľom, v praxi jeho povinnosti vykonával Montfort.

Koniec éry Simona de Montfort

Sebavedomý Montfort bol presvedčený, že má všetko pod kontrolou, následníkovi trónu Edwardovi sa však počase podarí utiecť z domáceho väzenia, v ktorom bol zadržiavaný. Rýchlo si získava podporu mnohých šľachticov, ktorí sa obávajú toho, že by Montfort mohol siahnuť po korune, čo ich desí ešte viac ako samotný Henrich III. Edward sľubuje šľachte zachovať dosiahnuté reformy, a preto sa na stranu Plantagenetovcov pripoja mnohí z nich.

Dochádza k veľkej bitke na poli pri Eveshame, počas ktorej Simon de Montfort zomiera a jeho telo je následne rozsekané na kúsky. Vďaka svojmu synovi tak Henrich III. konečne získal veľký moment slávy Plantagenetovcov, po ktorom toľko túžil. Jeho sen o absolutistickej vláde však zomrel spolu so Simonom, keďže bolo zachované uznanie dosiahnutých reform. Zostalo však po ňom Westministerské opátstvo a Parlament dodnes riadiaci krajinu, ktorý sa zrodil z vášne a nenávisti medzi dvoma kedysi blízkymi priateľmi.

Prvú časť seriálu s podtitulom Zrada nájdete TU

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Britain’s Bloodiest Dynasty: The Plantagenets 2of4 Hatred Documentaries

Obrázok: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/4/40/Henry_III_of_England_-_Illustration_from_Cassell%27s_History_of_England_-_Century_Edition_-_published_circa_1902.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.