Najstaršia nenávisť histórie

     Čo myslíte? Čo môžeme v histórii ľudstva považovať za najstaršiu nenávisť? Iste sa zhodneme na tom, že jednoznačne ide o antisemitizmus, a teda nepriateľstvo alebo predsudky voči židovskému ľudu. Aj keď nacistický holokaust najlepšie poukazuje na antisemitizmus, netreba si myslieť, že začal s Adolfom Hitlerom. Antisemitské postoje sa datujú do staroveku. V Európe sa počas celého stredoveku odopieralo Židom občianstvo a boli nútení žiť v getách. Pogromy (alebo anti-židovské nepokoje) sa prehnali Ruskou ríšou v 19. a na začiatku 20. storočia. Podobné incidenty sa v posledných rokoch zvýšili v niektorých častiach Európy, na Strednom východe, ale aj v Severnej Amerike.

Zrodenie nenávisti

     Nemecký novinár Wilhelm Marrom v roku 1879 spopularizoval termín antisemitizmus s cieľom opísať nenávisť a nepriateľský postoj voči Židom. Kedy sa vlastne ale táto nenávisť zrodila? Siaha snáď tak ďaleko ako samotná židovská história. V starých ríšach Babylónie, Grécka a Ríma žili židovskí ľudia, ktorých pôvod môžeme hľadať v starodávnej Judei. Za ich prenasledovaním a kritizovaním stálo ich vlastné úsilie izolovať sa, a teda zostať samostatnou kultúrnou skupinou. Boli len ťažko ochotní prijať nové náboženské a sociálne zvyky. So vzostupom kresťanstva sa antisemitizmus rozšíril po celej Európe. Prvotní kresťania znevažovali judaizmus, aby sa im podarilo čo najviac ľudí obrátiť na svoju vieru. Obviňovali Židov za bizarné činy. Jedným z nich bola napríklad „urážka na cti krvi“. V podstate to znamenalo, že z únosu a vraždy kresťanských detí boli vždy obvinení Židia, pretože údajne mali ich krv použiť pri pečení veľkonočného pečiva. Tieto náboženské konflikty sa odrážali v protižidovskej hospodárskej, sociálnej a politickej sfére európskeho stredoveku.   

Stredoveká Európa a antisemitizmus

     Mnohé z antisemitských praktík v nacistickom Nemecku majú svoje korene v stredovekej Európe. V mnohých európskych mestách boli Židia obmedzovaní na niektoré štvrte (getá).

     Niektoré krajiny vyžadovali, aby sa židia odlíšili od kresťanov žltým odznakom, ktorý mali nosiť na odeve, alebo špeciálnym klobúkom (Judenhut).

     Niektorí Židia sa dostali do popredia v oblasti bankovníctva a peňažníctva, pretože rané kresťanstvo nepovoľovalo úročenie. To následne viedlo k ekonomickému odporu, ktorý viedol počas 14. a 15. storočia k vyhosteniu Židov z niektorých európskych krajín (Francúzsko, Nemecko, Portugalsko, Španielsko).

     Židom bolo upierané občianstvo a občianske slobody, vrátane náboženskej slobody, a to vo väčšine stredovekej Európy.

     Poľsko však bolo jednou z pozoruhodných výnimiek. V roku 1264 vydal poľský princ Bolesław zbožný dekrét, ktorý umožňoval Židom osobné, politické aj náboženské slobody.

     Židom boli odopierané občianstvo a práva vo väčšine západnej Európy až do konca 17. a 18. storočia.

Ruské pogromy

     Koncom 19. a začiatkom 20. storočia čelili židovskí obyvatelia v Ruskej ríši (ale aj iných európskych krajinách) násilným protižidovským nepokojom, známym ako pogromy. Typicky boli páchané miestnym nežidovským obyvateľstvom proti židovským susedom. Pogromy boli často motivované a podporované vládou, prípadne policajnými zložkami. V dôsledku ruskej revolúcie sa odhaduje, že asi 1326 pogromov sa uskutočnilo na celom území Ukrajiny a ponechalo takmer pol milióna ukrajinských Židov bez domova. V rokoch 1918 až 1921 tu padlo za obeť pogromom približne 30.000 až 70.000 ľudí. V Bielorusku a Poľsku pripravili pogromy o život tiež desiatky tisíc ľudí.

Nacistický antisemitizmus

     Adolf Hitler a nacisti sa dostali v Nemecku k moci v tridsiatych rokoch minulého storočia, pričom ich motivovali najmä nacionalizmus, rasová čistota a globálna expanzia. Hitler, podobne ako mnohí iní antisemiti v Nemecku, obviňovali Židov z porážky krajiny v prvej svetovej vojne, ako aj zo sociálnych a ekonomických zmien, ktoré nasledovali.

     Hneď na začiatku sa nacisti zaviazali k „arianizácii“ Nemecka, v dôsledku ktorej boli Židia prepustení zo štátnej služby, boli likvidované židovské podniky a židovskí odborníci, lekári aj právnici, boli zbavení svojich klientov.  

     Norimberské zákony z roku 1935 zaviedli mnohé antisemitské politiky a načrtli definíciu toho, kto bol židovský na základe rodových predkov. Nacistickí propagandisti ovládli nemeckú verejnosť, aby verili, že Židia sú samostatnou rasou. Podľa norimberských zákonov neboli viac nemeckými občanmi a nemali právo hlasovať.

Krištáľová noc

     Židia sa stali rutinnými cieľmi stigmatizácie a prenasledovania. Celé to vyvrcholilo štátom podporovanou kampaňou násilia v ulici, známej ako „Krištáľová noc“ (Kristallnacht). Tá sa uskutočnila z 9. na 10. novembra 1938. Za dva dni bolo vypálených viac ako 250 synagóg v Ríme a 7.000 židovských podnikov bolo zničených. Ráno po „Krištáľovej noci“ bolo zatknutých 30.000 židovských mužov, ktorí boli poslaní do koncentračných táborov.

Holokaust

     Pred „Krištáľovou nocou“ bola nacistická politika voči Židom protichodná, ale predovšetkým nenásilná Po incidente sa podmienky pre Židov v nacistickom Nemecku postupne zhoršovali, keď Hitler a nacisti začali realizovať svoj plán vyhubenia židovského ľudu, ktorý nazvali „konečným riešením“ židovskej otázky.

     V rokoch 1939 až 1945 využili nacisti centrá masového zabíjania (koncentračné tábory), aby vykonali systematické vraždy zhruba 6 miliónov európskych Židov. Táto skutočnosť vošla do dejín ako holokaust, a teda masové vyvražďovanie židovského obyvateľstva.

Antisemitizmus na Blízkom východe

     Smutnou realitou je fakt, že antisemitizmus na Blízkom východe existuje už tisícročia, ale od druhej svetovej vojny výrazne vzrástol. Po zriadení židovského štátu v Izraeli (rok 1948) bojovali Izraelčania za kontrolu Palestíny proti koalícii arabských štátov.

     Na konci vojny Izrael násilne okupoval veľkú časť Palestíny, čo viedlo k nútenému exodu zhruba 700.000 moslimských Palestínčanov zo svojich domovov. Konflikt vyvolal odpor nad židovským nacionalizmom v moslimských väčšinových krajinách. V dôsledku toho vzrástli antisemitské aktivity v mnohých arabských štátoch, čo spôsobilo v nasledujúcich desaťročiach odchod väčšiny Židov. Uchýlili sa v krajinách severnej Afriky a Stredného východu, kde môžete nájsť zostávajúcu židovskú populáciu.  

Antisemitizmus v Európe a Spojených štátoch

     Antisemitské zločiny z nenávisti sa v Európe v posledných rokoch zhoršili, a to najmä vo Francúzsku, ktoré sa radí medzi krajiny s treťou najväčšou židovskou populáciou na svete. V roku 2012 boli zastrelené tri deti a učiteľ radikálnym islamských strelcom vo francúzskom Toulouse.  

     V roku 2015 boli v Paríži (supermarket Kosher) zavraždení štyria židovskí rukojemníci islamským teroristom.

     Spojené kráľovstvo zaznamenalo v roku 2017 rekordných 1.382 zločinov z nenávisti voči Židom, čo predstavuje nárast o 34 % oproti predchádzajúcim rokom.

     V USA vzrástli antisemitské incidenty v roku 2017 o 57 %, čo je najväčší jednoročný prírastok, ktorý zaznamenala Liga proti defamácii, ktorá je židovskou obhajobou občianskych práv.  

_____________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Zdroj: history.com/topics/holocaust/anti-semitism

Obrázok: static.timesofisrael.com/www/uploads/2015/08/

vienna-cartoon-e1440803667746.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.