Najznámejší súdny proces v histórii evolucionizmu

     10.-21. júla 1925 sa v mestečku Dayton (štát Tennessee) odohral ostro sledovaný a vysoko propagovaný súdny proces, ktorý vošiel do dejín ako „Monkey Trial“ (Opičí proces alebo aj Scopesov opičí proces).

John Thomas Scopes

     Obžalovaným bol stredoškolský učiteľ prírodovedných predmetov John Thomas Scopes. Previnil sa tak, že porušil tzv. Butlerov zákon, ktorý zakazoval vyučovanie evolúcie. V žiadnom prípade nebolo dovolené predkladať študentom evolučnú teóriu Charlesa Darwina.

     V marci 1925 bol prijatý tento podivný zákon a okamžite sa našiel niekto šikovný, kto sa to rozhodol využiť.

     Istý George Rappleyea, ktorý riadil niekoľko miestnych dolov, presvedčil skupinu podnikateľov v Daytone, že kontroverznosť takéhoto procesu by priniesla mestečku prospešnú publicitu. S ich súhlasom potom zavolal známemu, dvadsaťštyri ročnému Scopesovi, stredoškolskému učiteľovi biológie, a požiadal ho, aby v jednej zo svojich tried učil teóriu evolúcie.

     Rappleyea chcel tiež poukázať na skutočnosť, že kým „Butlerov zákon“ vyučovanie evolúcie zakazuj, štát požaduje, aby učitelia využívali učebnice, ktoré otvorene popisujú a schvaľujú evolučné teórie. V podstate sú teda učitelia nútení zákon prekračovať.

     Scopes uviedol, že si nie je istý, či skutočne vyučoval evolúciu, ale určite so žiakmi nejakú tú evolučnú kapitolu a graf prešli. Potom ešte dodal: „Ak môžete preukázať, že som týmto učil evolúciu, a že vás to oprávňuje ma zažalovať, potom budem ochotný postaviť sa pred súd.“

     Následne sa stal tento mladý učiteľ čím ďalej tým viac ochotnejší účastniť sa celej akcie, dokonca svedčil sám proti sebe a vyzýval svojich žiakov, aby vypovedali proti tomu.

     Hlavným problémom a podstatou „Butlerovho zákona“ bolo protiprávne predkladanie akejkoľvek doktríny, ktorá by popierala stvorenie sveta tak, ako ho poznáme z Biblie. Verejnosť veľmi dôkladne sledovala súdne konanie, ktoré prisľubovalo konfrontáciu medzi fundamentalistickou literárnou vierou a liberálnym výkladom Písma svätého. Na strane žalobcu stál kresťanský fundamentalista William Jennings Bryan, trojnásobný demokratický kandidát na prezidentské kreslo, a na strane obhajcu stál právnik Clarence Darrow. Po zatknutí učiteľa sa do celej veci zapojila aj Americká únia občianskych slobôd (ACLU), ktorá sa okamžite postavila na stranu obhajoby.

     Scopes bol zadržaný a obvinený potom, čo traja študenti uposlúchli jeho výzvu a šli svedčiť proti nemu. Sudca Raulston zvolal veľkú porotu neobvykle rýchlo a doslova ju nútil Scopesa obviniť, aj keď dôkazy proti nemu boli veľmi skromné a nebolo isté, či výpovede svedkov stačia k preukázaniu skutkovej podstaty.

     10. júla sa začal „Monkey Trial“ a počas nasledujúcich dní sa v uliciach okolo budovy súdu stretli hordy rádových divákov aj reportérov. Kazatelia zriaďovali pozdĺž hlavnej ulice revitalizačné stany, aby sa mohli veriaci osviežiť. 

     Okrem toho, okolo celého procesu sa vytvoril akýsi karneval. Vystavili sa „exponáty“ šimpanzov a hovorilo sa aj o „chýbajúcom článku“. Predajcovia predávali nielen Bibliu, párky v rožku a limonádu, ale tiež hračkárske šimpanzy.

     Ako chýbajúci článok bol v uliciach predstavený 51-ročný muž Jo Viens z Burlingtonu (Vermont). Bol nižšej postavy, mal ustupujúce čelo a vystúpenú čeľusť. Jeden zo šimpanzov (Joe Mendi) nosil kockovaný oblek, hnedý klobúk a biele topánky. Občanov Daytonu bavil tým, že sa rozprávali na trávniku pred súdnou sieňou.

     Vo vnútri súdnej budovy zaznamenala obhajoba už veľmi skoro značné neúspechy, pretože sudca John Raulston okamžite zamietol stratégiu obrany, ktorá sa snažila obhajovať svedectvo o evolúcii. Na druhý deň sa musel súd presunúť na trávnik pred budovou, pretože hrozilo, že pod náporom davu sa zrúti podlaha v sieni.

     Nakoniec sa snažil obhajca Darrow zdiskreditovať doslovný výklad Biblie, čím zosmiešnil protistranu. Bryan sa nevedel dosť dobre brániť, zamotával sa do vlastných tvrdení a protirečil si. Z celého toho vyšiel potom ako podivín, na ktorého účet sa dav dobre pobavil. 

     Sudca nakoniec vylúčil akékoľvek porušenie ústavy, ktoré by vychádzalo z tohto procesu, pričom ho nezaujímali ani argumenty obhajujúce Darwinovu teóriu či spochybňovanie Biblie. Zameral sa čisto na to, či Scopes učil evolúciu alebo nie. Nakoniec bol tento mladý učiteľ 21. júla 1925 odsúdený za to, že 7. apríla 1925 učil evolúciu podľa kapitoly v učebnici, ktorá obsahovala myšlienky pochádzajúce z knihy Charlesa Darwina „O pôvode druhov“, čím porušil zákon. Dostal pokutu vo výške 100 dolárov, čo bola najnižšia možná čiastka. Uväznený nikdy nebol väznený a finančnú čiastku za neho vyplatil Paul Patterson, majiteľom listu „Baltimore Sun“.

     Hoci fundamentalista Bryan prípad vyhral, bol verejne ponížený a jeho presvedčenie podkopané. O päť dní neskôr (26. júla) sa odobral na nedeľný odpočinok a viac sa nezobudil.

     Najvyšší súd v odvolacom konaní potvrdil ústavnosť rozsudku z roku 1925, ale oslobodil Scopesa od niektorých technických požiadaviek, ktoré mu súd uložil. Ústavné otázky zostali nevyriešené až do roku 1967.

     Zákon, ktorý zakazoval vyučovanie evolučnej teórie, bol zrušený v roku 1968, kedy Najvyšší súd USA uvážil, že porušuje prvý dodatok ústavy Spojených štátov.

     Proces sa stál známy aj vďaka divadelnej hre Kto seje vietor, ktorá bola štyrikrát sfilmovaná (napr. v roku 1960 so Spencerom Tracym v hlavnej úlohe).

_____________

Autorka: Ing. Lujza Potočná 

Zdroje:

history.com/this-day-in-history

britannica.com/event/Scopes-Trial

cs.wikipedia.org/wiki/Opi%C4%8D%C3%AD_proces

Obrázok

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/65/John_t_scopes.jpg/800px-John_t_scopes.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.