Nero – šialenec, vrah a umelec

NeroKeď sa človek dostane k moci, nie je prekvapivé, že mu to niekedy až príliš prerastie cez hlavu. Poznáme mnoho panovníkov, ktorí by sa v dnešnej dobe namiesto na trón dostali do psychiatrickej liečebne.
Rímsky cisár Nero, pomätený umelec, celkom unikátne vyniká z tohto radu a rozhodne stojí za mienku.
Svetlo sveta uzrel v roku 37 a hlavne vďaka svojej matke, ktorá si po smrti muža vzala cisára, sa dostal na trón už ako 17-ročný. Jeho vzťah s matkou sa ale začal kaziť a dôvodom boli Nerove milostné pomery. Nebral ohľad na postavenie, rasu či pohlavie svojich sexuálnych partnerov a práve to matku provokovalo najviac. Konflikt nakoniec vyústil až do takého bodu, že sa Nero rozhodol svoju matku zabiť. Podarilo sa mu to však až na šiesty pokus. Prvé tri, keď sa ju pokúsil otráviť jedom, zlyhali na plnej čiare. Štvrtýkrát sa pokúsil potopiť jej loď, no znova neúspešne. Posledným skazeným pokusom bolo zrútenie sa stropu, ktorý ju mal zabiť.
Nakoniec to vyšlo, musel si však najať nájomného vraha, ktorý ju v roku 59 zavraždil.
Nebola to jediná blízka osoba v jeho živote, ktorá vďaka nemu naveky prekročila brány smrti. Zabil aj svojho nevlastného brata, svoje obe manželky a tútora Seneku. Nero si potrpel na originálne spôsoby usmrtenia, ako napríklad topenie v mori, napichovanie na kôl, upaľovanie a klasické predhadzovanie obetí šelmám. Najkrutejšiu vraždu však spáchal práve na svojej druhej žene, keď ju tehotnú dokopal až k smrti.

Z panovníka sa postupom času stal „umelec“. Pustil sa do rozvíjania svojho talentu a organizoval vystúpenia, kde hral na lýru ako básnik a herec. Vystúpenia boli povinné, a tak sa každý dostavil, či už zo strachu alebo z povinnosti. Aby sa ľudia čo najskôr dostali zo sály, hrali sa na mŕtvych a tak ich, mysliac si, že to sú ďalšie mŕtvoly ľudí, ktorí podráždili cisára, vyniesli von.

Ničivý požiar, ktorý nastal v Ríme v roku  64, pripisujú niektorí taktiež Nerovi. Či ho ale v skutočnosti založil, len kvôli svojej nespokojnosti s týmto honosným mestom, nie je stopercentné. Historici na to majú rôzne názory a dôkazy neexistujú.
poziar v rime

Nero mohol  byť pyšný aj na svoju zbierku športových ocenení, ktorá bola pekne bohatá. Ako inak, keď nepísaný zákon „cisár musí vždy vyhrať“ poznali všetci a nikto si nedovolil ho porušiť. Nuž, sláva cisárovi, nech žije cisár. A o tom, že Nero v pamäti ľudí prežíva dodnes, niet pochýb. Čo na tom, že je to najmä vďaka jeho šialenosti, krutosti a sebeckosti? Zapísať sa dá do dejín rôzne. 

Autorka: Nela Juričová

Zdroj: refresher.sk

Obrázky: lordbest.napoleonicmedals.org, archeoguidaroma.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.