Niccolò di Bernardo dei Machiavelli

Niccolò_MachiavelliNiccolò sa narodil vo Florencii 3. mája 1469 ako tretie dieťa a zároveň prvý syn Bernarda a Bartolomei Machiavelliovcov. Jeho rodina, pôvodom pravdepodobne z Toskánska, pôsobila vo Florentskom úradníckom aparáte už niekoľko rokov pred jeho narodením, čo bola dozaista výhodná pozícia pre renesančného človeka žijúceho v samotnom centre nového duchovného znovuzrodenia, filozofie a umenia. V mladosti sa učil Niccolò gramatiku, rétoriku, latinčinu a dôležité skúsenosti so zahraničnou politikou získal ako dvadsaťdeväť ročný na svojich cestách po Ríme, Francúzsku aj po Svätej ríši, kedy už pracoval ako vládny úradník na kolégiu zahraničných vecí a vojenstva.

Čo sa týka politického pozadia, Machiavelli vyrastal na mnohonárodnostnom Apeninskom polostrove, na ktorom sa nenachádzal žiaden hegemónny národ, ktorý by krajiny zjednotil. Striedavo svoj vplyv zväčšoval Pápežský štát, ale rovnako sa o presadenie usilovalo Francúzsko, Španielsko, či Svätá ríša rímska. Florencia sa stala suverénnou republikou, keď sa zbavila teokratického zriadenia zavedeného Girolamom Savanarolom. Po prepustení Savanarolových prívržencov sa stal Machiavelli kancelárom florentskej republiky. Na začiatku 16. storočia bol svedkom násilných foriem pripojenia strednej časti Talianska k Pápežskému štátu Alexandra VI. To malo zrejme za následok Machiavelliho postoj voči katolíckej cirkvi, ktorej mocenské ambície odsudzuje a prikláňa sa k formám základných kresťanských cností – chudobe a pokore. Ešte pred začatím jeho krátkej vojenskej kariéry sa v okrúhlom roku 1500 stal otcom a až o rok neskôr sa oženil s Mariettou. Hoci jej bol opakovane neverný, nikdy nestratil k Mariette náklonnosť a tá mu nakoniec porodila šesť detí.

Tri roky bol Machiavelli zodpovedný za novovybudovanú florentskú milíciu. Zreformoval ju tak, že odstránil žoldnierske vojsko, ktorému oprávnene nedôveroval a nahradil ho vojskom tvoreným obyvateľmi, čo sa prejavilo ako úspešná voľba. Vojsko motivované vlastenectvom bolo oveľa použiteľnejšie než žoldnieri a už v roku 1509 dokázalo zničiť mesto Piza. Úspechy v tejto oblasti však trvali len do chvíle, kým Florenťania neprehrali bitku proti Španielom, ktorí boli podporovaní pápežom. To malo za následok navrátenie starej vládnucej dynastie Mediciovcov a zatknutie spojené s mučením Machiavelliho, ktorý bol podozrivý zo spiknutia. Vinu mu však v plnom rozsahu nedokázali, a tak bol vyhnaní z mesta s tým, že nemôže opustiť hranice republiky. Za toto rozhodnutie môžeme Mediciovcom vďačiť, pretože v politickom exile sa stiahnutý Machiavelli venoval práve literatúre. Snažil sa o uzmierenie si vládnúceho rodu, k čomu skutočne došlo. Dokonca bol poverený spísaním florentských dejín. V pokročilom veku 56 rokov mal na starosti riadenie stavby nového mestského opevnenia. Po zvrhnutí vlády Mediciovcov bol však zbavený úradu a ani po opätovnom usilovaní o jeho znovunadobudnutie neuspel. Machiavelli v roku 1527 dostáva ťažkú chorobu a pravdepodobne na žalúdočné vredy zomiera ako päťdesiatosem ročný. Pochovaný je vo florentskom chráme Santa Croce, podobne ako Galileo Galilei.

Jeho literárna kritika k dobovému politickému systému vyvrcholila v akúsi politickú filozofiu. Tá sa odštartovala paradoxne vtedy, keď bol z politického života vylúčený. Ak by k podobnej situácii nedošlo, pravdepodobne by k takýmto krokom nemal odvahu. Podľa neho je politika druhom umenia, s ktorým treba správne narábať, aby sa dosiahlo úspechu. Onen úspech však presadzuje bezohľadne s oddelením politiky od etiky. Podľa neho má vládca urobiť všetko, čo je nutné pre dosiahnutie slávy a veľkosti obce, a to bez ohľadu na to, či sa presadí dobrými alebo zlými činmi.

Najznámejšie dielo Vladár bolo venované práve Lorenzovi Medicejskému, obsahujúc myšlienky popisujúce správne fungovanie moci a štátu. Machiavelli túži po jednotnom štáte pod vládou múdreho panovníka, ktorý má použiť akékoľvek prostriedky pre blaho jeho obyvateľov. Kniha vyšla až po Machiavelliho smrti v roku 1532. Pápež najskôr vydanie knihy povolil, o dvadsať rokov neskôr bola ale kniha zakázaná. Dielo napriek tomu bolo všeobecne prijímané a jeho myšlienky používané medzi absolutistami aj republikánmi. Po prvýkrát bol v tejto knihe použitý výraz „štát“, ktorý sa dovtedy nepoužíval.

___________

Autor: Bc. Jozef Voříšek

Zdroj

HAJNÝ, Josef (ed.). Vladař. Praha : Nakladatelství XYZ, 2007, 196 s. ISBN 978-80-7388-693-6.

biography.com/people/niccol%C3%B2-machiavelli-9392446

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/e2/Portrait_of_Niccol%C3%B2_Machiavelli_by_Santi_di_Tito.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.