Nikola Tesla – moderný Prometeus

Nikola TeslaMuž, ktorý pomocou elektriny zmenil svet. Vynašiel viacfázové generátory, skrotil silu Niagarských vodopádov a umožnil prenos elektrickej energie do celej Ameriky. Patentoval technológie bezdrôtovej komunikácie, na ktorých stojí rozhlasové i televízne vysielanie. Tesla bol absolútnym géniom, pretože svoje vízie dokázal zhmotniť. Magistra História si dovolila poodhaliť život tohto muža. 

Mladosť

Nikola Tesla sa narodil v noci z 9. na 10. júla. 1856, za prudkej búrky, čo akoby predznamenalo jeho záujem o blesky. Narodil sa do rodiny Srbov žijúcich na území Rakúsko-Uhorska, v dnešnom Chorvátsku. Otec bol pravoslávnym kňazom a mladý Nikola sa mal uberať v jeho koľajach. V detstve ho trápili obrazy so zábleskmi svetla. Údajne to mali byť predstavy jeho vlastných vynálezov.

Počas štúdia na univerzite  v Grazi prepadol myšlienkam o elektrine. Prišiel tam i na to, že rotory a generátory by pracovali lepšie, keby využívali striedavý prúd  miesto jednosmerného. Profesor ho však pred spolužiakmi zosmiešnil. Potom odišiel do Budapešti, kde počas jednej z prechádzok v parku (utiekal sa tam, aby unikol hluku) mu napadla myšlienka a do piesku si načrtol diagram. Uvedomil si, že by mohol pomocou cievok napájaných prúdom s rôznymi fázami (podobne ako pracujú piesty motorov) vytvoriť rotujúce magnetické pole. Vzniknutý prúd by vyvolal silu otáčajúcu rotorom. Celé sa to malo dosiahnuť pomocou striedavého prúdu.

Práca v USA

Najväčším prianím Teslu bolo navštíviť USA a stretnúť sa s Edisonom. Po mnohých trampotách pristál v New Yorku. Vo vrecku ho „ťažili“ 4 centy. Mal 28 rokov, hlavu plnú nápadov a snov o budúcnosti, ktorá ho čaká v USA. Ani v Nemecku, ani vo Francúzsku sa mu totiž nepodarilo pretlačiť striedavý prúd.

V New Yorku bola elektrina zavedená koncom 70. rokov 19. storočia. Prvú elektráreň na jednosmerný prúd postavil v roku 1882 práve Edison. Prenosový systém mal však svoje problémy –  požiare, splašené kone, ktoré na ulici dostávali silné údery prúdom. Pochopil, že pri uskutočnení jeho snov mu môže pomôcť jediný človek – Edison. Ten mal však svoje podnikanie založené na jednosmernom prúde a ťažko by to chcel meniť. Pri jednosmernom prúde sa nedá meniť napätie. Vysoké napätie žiarovku spáli, na prenos slabého napätia na väčšie vzdialenosti by zas musel byť kábel hrubý ako ruka. Edison to chcel odstrániť budovaním hustých sietí elektrární.

Práca pre Edisona

Napriek rozporom v úvahách Edison Teslu najal, aby odstránil spomínané problémy jednosmerného prúdu. Mal mu údajne sľúbiť odmenu 50.000 dolárov. Tesla začal teda pracovať v Edison Machine Works. Prácu začínal 10:30 a končil o piatej ráno. Potom, čo splnil svoju úlohu, si šiel po výplatu, ale Edison sa mu vysmial. Nahnevaný Tesla odišiel a pravdepodobne aj dosť zatrpkol. To však nemal byť koniec jeho kariéry. 

Na voľnej nohe

S pomocou podporovateľov začal vo svojom laboratóriu (pár blokov od Edisona) vyvíjať prototyp motora, ktorý sám vymyslel. V tejto dobe vymyslel všetky súčasti výroby a prenosu striedavého prúdu, ktoré sa používajú dodnes. Premiéra nového druhu motora sa konala v máji 1888. V priebehu ďalších piatich rokov si patentoval 22 zlepšení. Šlo najmä o motory, generátory, transformátory a spôsob prenosu striedavého prúdu. Zásadne mu pomohol pittsburský priemyselník Geroges Westinghouse, ktorý chcel patenty kúpiť za milión dolárov. Zároveň sa mu zaviazal vyplatiť 2,5 dolára za každú konskú silu získanú pomocou jeho patentov. Tesla tak nastúpil na cesta k bohatstvu  a sláve. Tá však nie je vždy vystlatá lupeňmi ruží.

Vojna prúdov

V 80. rokoch musel čeliť diskreditačnej kampani Edisona – „Vojna prúdov“. Edisonovi stúpenci demonštrovali nebezpečenstvo striedavého prúdu tým , že ním verejne usmrcovali zvieratá. Edisonov asistent dokonca navrhol, aby sa striedavý prúd využíval pri popravách. V roku 1890 bol nakoniec skutočne usmrtený odsúdenec, no až po niekoľkých neúspešných pokusoch. Svedkovia vypovedali, že mu pri tom šľahali z miechy blesky. Obrat nastal roku 1893, keď sa v Chicagu konala svetová výstava. Mala byť prvýkrát osvetlená elektrickým prúdom. O zákazku prejavili záujem Edisonove General Elektrik i Westinghouse. Napokon bol úspešný Westinghouse, keďže požadoval len polovicu z toho, čo Edison.

Svetová výstava v Chicagu

1. mája 1893 začala v Chicagu svetová výstava, ktorej sa zúčastnilo cez 100-tisíc návštevníkov. Tesla mal z dnešného pohľadu zrejme dobre rozvinutý cit pre marketing. Návštevníkov ohuroval osvetlením z rôznofarebných reflektorov a aby demonštroval bezpečnosť striedavého prúdu, pripravil niekoľko efektných ukážok. Medzi inými i známe Kolumbovo vajce, predstavil tak točivé magnetické pole, pričom sa sám chránil topánkami s korkovou podrážkou. Úspech na výstave uľahčil Teslovi cestu k jeho snu – využiť silu Niagarských vodopádov. Na čele komisie, ktorá sa snažila využiť silu vodopádov stál samotný Calvin. Sám striedavý prúd odmietal, ale po výstave získal Westinghouse, a teda i Tesla zákazku, aby novú vodnú elektráreň postavili. Napokon ju spustili v roku 1896. Na prelome storočí sa vedenie rozšírilo až do 600 km vzdialeného New Yorku. Tesla tak Edisona definitívne porazil. Westinghouse sa však mimoriadne zadlžil a firma bola na kolenách. Tesla ju zachránil tým, že roztrhal zmluvu, ktorá mu určovala podiel z predaja elektriny. Dnes by mal na jej základe miliardy.

Bezdrôtové preteky

Jednou z myšlienok, ktoré Teslu trápili, bolo to, ako prenášať elektrinu bez drôtov.

Začal pracovať na vysokofrekvenčných zariadeniach. Prvým úspechom bolo zostrojenie Teslovej cievky – zariadenia, ktoré dokáže meniť napätie na vysoké hodnoty pri vysokých frekvenciách. A tak v podstate vyslať rádiový signál.  V rámci experimentov tiež vyvinul jedny z prvých žiarivkových trubíc. Ako jeden z prvých tiež skúmal účinky röntgenových lúčov.

V roku 1890 dosiahol veľký úspech, v rukách sa mu rozsvietila vákuová trubica, ktorá nebola napojená na zdroj. Podaril sa mu tak prvý bezdrôtový prenos. Začali však  preteky o vynález rádia, revolúcia v prenose informácií. V roku 1896 bol schopný preniesť signál do 80 km vzdialeného Westpointu. V tom istom roku mu však všetko zničil požiar, ktorý vznikol v jeho laboratóriu. Aj napriek tomu získal v roku 1897 patent, ktorým položil základy rozhlasovej technológie.

V Anglicku vynálezca Marconi preniesol signál na 8 km. Tesla na to zareagoval tak, že predviedol mechanický čln, ktorý ovládal prvým diaľkovým ovládaním. Čln navyše dokázal počítať. Tesla musel dokonca otvoriť veko, aby dokázal, že sa tam nikto neskrýva. Veril, že čln bude vhodným prostriedkom na obmedzenie vojen. Túžil byť tým, kto ukončí vojny.

Anabáza v Colorado Springs

Nikola sa presťahoval do Colorado Springs, aby pracoval na tajných projektoch. Novinárom povedal, že zamýšľa poslať bezdrôtovú správu na výstavu v Paríži v roku 1900. V skutočnosti mal ešte väčšie plány. Predpokladal, že ak bude vysielač vo vyššej nadmorskej výške, dokáže prenášať elektrinu na veľké vzdialenosti. Vybudoval si tam svoj vysielač s posuvnou strechou a začal tam zostavovať najväčšiu cievku na svete. Nazýval ju zosilňovací transformátor. Neustále ho fascinovali blesky. Napokon tam vyrástla 44-metrová veža s medenou guľou na konci, vlastne zariadenie na výrobu blesku. Keď zariadenie prvýkrát zapol, začali z medenej gule šľahať blesky dlhé až 30 metrov. Hromy bolo počuť až do mestečka vzdialeného 30 km. Jeho pokus vyvolal požiar miestnej elektrárne. Raz v noci si všimol , že jeho zariadenie prijíma opakovaný signál, myslel si, že ide o prejav mimozemskej civilizácie. Malo ísť o správu 1,2,3. Bol možno prvým, kto zachytil rádiový signál, ktorý vysielajú vesmírne telesá.

Veža snov

Tesla navrhol, aby sa všetky národy sveta spojili jedným zariadením bezdrôtovej komunikácie. Zem sa tak premení na obrovský mozog. Šlo mu o celosvetovú komunikačnú sieť. V roku 1900 začal budovať na Long Islande 56-metrovú drevenú vežu Wordenclif s priľahlou elektrárňou mohol vysielať cez Atlantik. Ale stále sa nechcel vzdať myšlienky diaľkového prenosu elektriny.

Rany a úspechy

Po úspechoch Marconiho, ktorý však ťažil z Teslových objavov a po vypršaní patentov, zostal Tesla na mizine. Uzavrel sa a len občas kŕmil holuby v parku. Ďalšiu ranu mu spôsobila Nobelova cena, ktorú v roku 1909 získal Marconi. Súd s ním však musel vzdať, nemal naň prostriedky. Údery neustávali, v roku 1915 mal získať Nobelovu cenu s Edisonom. No nakoniec ju nezískali oni, ale Wiliam H. Breck. Situácia sa nikdy nevysvetlila. Vraj sa Tesla nechcel o cenu deliť s Edisonom.

Pri životnom jubileu 75 rokov jeho hviezda žiarila, všetci mu blahoželali, bol dokonca na obálke časopisu Time.

Keď sa objavil Hitler, odhalil novy vynález, lúče smrti, a teda umelé blesky, ktoré by likvidovali lietadlá. Ponúkol svoj vynález spojencom za 30 miliónov dolárov. Keď mal od Britov dostať peniaze, z dohody zišlo. Pred stretnutím s Američanmi zomrel…

Udalosti po Teslovej smrti

Marconiho patent vyhlásil najvyšší súd za neplatný 5 mesiacov po Teslovej smrti. Rozsudok znel, že bezdrôtový prenos dát vymyslel Tesla. Po jeho smrti sa tiež objavili správy, že vymyslel superzbraň. A nastali obavy o pozostalosť.

Jeho vzdialený príbuzný, synovec  Sáva Kosanovič, juhoslovanský diplomat napojený na komunistov, začal podnikať kroky, aby sa k pozostalosti dostal. Úrad pre správu cudzineckého majetku však všetky dokumenty zabavil, kým sa nerozhodne o ich vlastníctve. Všetky listiny týkajúce sa zbraní boli tajne odfotené. Teslove plány boli použité pre projekt Nick v Daytone –  ochrana voči jadrovému útoku. Potom sa stratili a nikto nevedel, čo sa  s nimi stalo. Napokon ich v roku 1952 dostal synovec a Tito dal postaviť Teslovo múzeum. V roku 1978 sa objavili správy o lúčovom programe v ZSSR. V akej súvislosti budeme ešte o Teslovi počuť, tak to zostáva otázne, ale môže to byť dosť „zaujímavé„. 

Autor: Jozef Teťák

Zdroj: dokumentárny film Nikola Tesla

Obrázok: de.wikipedia.org (upravený)

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.