Nové Zámky za tridsaťročnej vojny

SMRŤ VOJVODCU BOUQUOYA  POD ZÁMKAMI  

Prvé ťaženie Gabriela Betlena proti uhorskému kráľovi Ferdinandovi II., vedené na územie (Horného) Uhorska v roku 1619, viedlo aj cez Nové Zámky. V čase jeho príchodu  boli Nové Zámky v cisárskych rukách už dvanásť rokov, od čias potlačenia povstania Štefana Bočkaja.

V septembri 1619 pritiahli povstalecké vojská k pevnosti Nové Zámky a začali ju dobývať. Obliehanie trvalo len krátko, lebo hradná stráž svojho (cisárovi verného) veliteľa, PETRA KOHÁRIHO, zajala a 30. septembra vydala hrad povstaleckým veliteľom – JURAJOVI SÉČIMU a FRANTIŠKOVI RÉDEIMU. Novým veliteľom hradu sa stal STANISLAV TURZO. V tom čase stáli na Betlenovej strane aj Fiľakovo, Levice a banské mestá. 9. októbra vošiel Betlen do Trnavy a 14. októbra sa mu vzdala aj Bratislava.

Možnosť vrátenia Nových Zámkov k cisárovi sa naskytla v roku 1621. Cisárskym vojskám pod velením generála BUQUOYA sa podarilo dobyť Bratislavu (7. mája), o tri dni už postupovali ďalej. Postupne obsadili Svätý Jur, Pezino, aj Trnavu. 12 tisícové vojsko  vedené BUQUOYOM a palatínom FORGÁČOM prišlo dňa 29. mája k Novým Zámkom a postavilo vojenský tábor pri Ňárhide, Andovciach a Aňali. Onedlho obľahli pevnosť, ktorú bránil Stanislav Turzo. BUQUOY dal ostreľovať hrad z 32 diel 35-95 funtovými guľami spoza postavených hradieb. V júli dorazil so silným jazdeckým oddielom (4000 mužov) Betlenov veliteľ ŠTEFAN HORVÁT.

K rozhodujúcej zrážke medzi nepriateľskými stranami došlo dňa 17. júla 1621, keď cisárski vojaci chceli zožať pšenicu pre vojsko (Buquoy zaznamenal, že zásobovanie nemeckých vojakov bolo problematické, veľmi hladovali, zrezali pšeničné klasy a tie si varili.). Ochranu pri žatve im malo zabezpečiť 1200 jazdcov a 300 pešiakov Buquoya. Cez Viedenskú bránu pevnosti však proti nim vyrazil oddiel asi 1200 jazdcov vedených ŠTEFANOM HORVÁTOM. Strhla sa hodinová bitka,  v ktorej cisárski vojaci boli rozprášení. Do zajatia padol aj samotný generál KAROL BONAVENTURA BUQUOY, rovnaký osud postihol aj niekoľko dôstojníkov z jeho sprievodu. V jednom okamihu sa zdalo, že by cisárski vojaci vďaka posile z tábora mohli získať na bojisku prevahu a zajatcov oslobodiť. Preto dvaja hajdúsi, ktorí BUQUOYA strážili, ho na bojisku medzi hradom a riekou Nitra zabili. Plukovník Lichtenštejn, ktorý po BUQUOYOVI prevzal velenie, obliehanie pevnosti čoskoro zanechal. K Novým Zámkom sa totiž blížili jednotky Betlénovho veliteľa Imricha Turza aj samotného Betléna, ktorý medzitým prešiel do protiofenzívy. Ustupujúcu armádu vojaci prenasledovali až po dnešné Kolárovo. Nové Zámky zostali v moci Betléna až do mikulovského mieru (1622).

K téme si môžete prečítať aj

České stavovské povstanie (1618-1620)

Bitka na Bielej hore v skratke

Rozšírenie vojny po potlačení českého stavovského povstania

Betlenova prvá výprava proti Ferdinancovi II. (1619-1622)

Betlenova druhá výprava proti Ferdinancovi II. (1623-1624)

______________

Autorka: Varga Zsuzsana

Zdrojskolskyservis.teraz.sk/stredne-skoly/30-rocna-vojna-sa-dotkla-aj-historie/42375-clanok.html

Obrázok: 2.teraz.sk/usercontent/photos/6/d/3/3-6d3f06fac785b60909a6f1558ccb67136d73c36c.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.