Okupácia Československa v ᾽68

V dôsledku úsilia o zmenu politickej situácie v Československu vtrhli na územie republiky v noci z 20. na 21. augusta vojská ZSSR, Poľska, Maďarska a Bulharska. Po vojenskej stránke prebehla okupácia bezproblémovo. Aká však bola politická situácia? Dočkal sa ZSSR potrebnej podpory? Viac sa dočítate v nasledujúcom článku magazínu Magistra História.

Priebeh okupácie

Na územie Československa prišlo vtedy okolo 600 000 vojakov, ktorí v priebehu jednej noci spacifikovali celú situáciu. Počas toho zabili 58 občanov Československa. Reformní predstavitelia komunistickej strany boli zatknutí a odvlečení do ZSSR, medzi nimi bol, ako ich hlavný predstaviteľ, aj Alexandre Dubček.

okupacia

V rámci politického hľadiska Brežnev očakával priamu podporu zo strany konzervatívneho krídla komunistickej strany. V takomto prípade nemalo ísť o okupáciu, ale o pozvanie kvôli pomoci pre tzv. kontrarevolúciu, ktorá mala prebiehať na území Československa. Táto podpora bola teda očakávaná od Aloisa Indru, Drahomíra Koldera, Antonína Kapeka, Oldřicha Švestku a Vasiľa Biľaka. Tí totižto počas tajných rokovaní odovzdali list pre Brežneva, v ktorom ho žiadali o pomoc všetkými možnými prostriedkami. Od 16. do 18. augusta sa dohadovali so sovietskym veľvyslancom o priebehu okupácie. Vtedy potvrdili, že ešte 20. augusta príjmu rezolúciu, v ktorej potvrdia, že sami prizvali na územie Československa vojská pre politickú pomoc.

Plán však neslávil úspešný koniec, nakoľko konzervatívnym členom sa túto rezolúciu nepodarilo presadiť. A to v konečnom dôsledku aj preto, že Jozef Lenárt, ktorý sľúbil podporu, sa na poslednú chvíľu stiahol a predstieral chorobu. Situácia sa napokon zvrtla presne opačným smerom. Akonáhle vtrhli vojská na územie Československa, reformné krídlo komunistov odhlasovalo prehlásenie, v ktorom odsúdili vpád vojsk a potvrdili, že ide o holú okupáciu. Medzi reformných predstaviteľov patrili Dubček, Černík, Kriegel, Špaček, Smrkovský, Piller a Barbírek. Proti napokon ostali iba Biľak a Kolder.

Takto formulovaná rezolúcia bola odvysielaná aj v rozhlase. Pre ZSSR to bola veľká blamáž, pretože v skorých ranných hodinách ZSSR prehlásilo, že na územie Československa prišli, pretože tu boli pozvaní a odvolávali sa na rezolúciu, ktorú konzervatívne krídlo nikdy nepresadilo.

Celá politická situácia bola napokon pre ZSSR pomerne prekvapivá, nakoľko konzervatívni predstavitelia ZSSR informovali o značnej podpore zo strany domáceho obyvateľstva. Okupanti sa spoliehali aj na slovenské a české rusofilstvo, ktoré im malo byť nápomocné. Napokon okupanti ostali zaskočení, pretože domáce obyvateľstvo sa správalo podľa hesla: „Neskrivte im ani vlas, ale nepodajte ani kvapku vody.“

Ďalším problémom sa stalo to, že okupáciu nepodporil ani domáci rozhlas a televízia. Akonáhle boli obsadené, tak začali vysielať z náhradných zdrojov. Postoj domáceho českého a slovenského obyvateľstva bol v tomto prípade identický, problém bol skôr v postoji politických špičiek. Kým na českej politickej scéne šlo o odpor voči okupácii, na slovenskej strane nebola situácia obdobná. Stanoviská KSS boli mienené veľmi opatrne, napriek tomu, že okupáciu otvorene nepodporili. Zároveň ju však jednoznačne neodsúdili, a to preto, že vo vedení boli konzervatívni predstavitelia.

__________________

AutorkaVeronika Dziaková

Zdroj: RYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. Století. Spolupráce a konflikty 1914 – 1992.

Vyšehrad: Ústav pro studium totalitních režimů, 2012, s. 677. ISBN 978-80-7429-133-3.

Obrázok: i.ytimg.com/vi/_-MrVcxkR3w/hqdefault.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.