Ondrej II. a jeho Zlatá bula

Šľachta v Uhorsku mala právo postaviť sa proti vlastnému panovníkovi v prípade, že kráľ porušoval jej výsady. Touto možnosťou panovník obmedzil vlastné možnosti absolútnej vlády a vystaval tak faktické hranice toho, čo smie a čo je vo vzťahu k šľachte zakázané. Aby sa šľachta mohla postaviť voči svojmu kráľovi, musel to z právneho hľadiska legalizovať dokument, ktorým sa stala v dejinách Uhorska Zlatá bula kráľa Ondreja II. Magazín Magistra História pozýva prečítať si niečo viac o Ondrejových krokoch, ktoré viedli až k vydaniu onej buly.

Z tútora kráľ

V roku 1204 sa stal z Ondreja  tútor neplnoletého synovca Ladislava III. Ten bol oficiálne uhorským panovníkom, hoci mal iba štyri roky. Ondrej však od začiatku vystupoval veľmi sebavedome a nesprával sa ako opatrovník, ale skôr ako samotný kráľ. Korunovácia na seba nenechala dlho čakať, pretože už v roku 1205 Ladislav III. zomrel a Ondrej sa stal uhorským panovníkom.

Od začiatku sa choval veľmi ambiciózne, pretože jeho prvým krokom bolo rozšírenie titulatúry. Nechal sa oslovovať ako haličský panovník, a to napriek tomu, že mu toto územie nepatrilo. S titulom to myslel vážne, pretože už v roku 1205 smeroval svoje vojenské ťaženie na haličské územie. Ukázalo sa, že panovník Ondrej II. bol Haličským kniežatstvom posadnutý, pretože dokonca svojho života tu viedol 14 výprav. Jeho vojsko väčšinou vyhrávalo, ale haličské kniežatá napokon zo svojho územia uhorské posádky vyhnali.

Výpravy v konečnom dôsledku iba zbytočne zaťažovali panovníkovu pokladnicu a odčerpávali financie. Nakoľko panovník potreboval financie ihneď, riešil to spôsobom, ktorý sa šľachte veľmi nepáčil. Vyberal mimoriadne dane a prenajímal kráľovské príjmy židom či izmaelitom (moslimom).

Hnev šľachty

Ondrej ako panovník robil aj ďalšie chyby. Výrazným spôsobom ho ovplyvňovala jeho manželka Gertrúda, a práve na jej podnet rozdával rozsiahle majetky cudzincom, vrátane jej vlastnej rodiny.

Šľachta sa rozhodla s kráľovnou skoncovať. Vyčkali na vhodný okamih, keď v roku 1213 panovník odišiel na jednu zo svojich výprav do Haličského kniežatstva. Šľachtici sa snažili presvedčiť aj ostrihomského arcibiskupa Jána. Ten im poslal list v latinčine bez diakritiky, ktorý si preložili nasledovne. „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám, bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie som proti.“

Kráľovná bola následne zbitá v pilišských lesoch. Kráľ začal prešetrovať jej zavraždenie a vrahov potrestal. Vyšetrovaný bol aj ostrihomský arcibiskup, ktorý sa obraňoval listom. List však v jeho preklade z latinčiny znel úplne inak. „Zabiť kráľovnú netreba, báť sa Vám bude dobre, a ak všetci súhlasia, ja nie, som proti.“ Táto obhajoba panovníkovi stačila. Mnohí zo sprisahancov neboli odsúdení, a tým sa ukázalo slabé postavenie kráľa.

Zlatá bula

Ondrejova politika rozdávania majetkov viedla k destabilizácii vnútropolitickej situácie. Pod tlakom palácovej vzbury bol napokon v roku 1222 donútený vydať Zlatú bulu. Dokument obsahoval 31 zákonných článkov. Napriek tomu, že Zlatá bula bola vyhotovené v siedmych exemplároch, ani jeden sa nezachoval, a preto historici poznajú jej znenie len vďaka hodnovernému odpisu z roku 1318.

Obmedzenie kráľa spočívalo v tom, že už nesmel darovať komitáty alebo celé majetky cudzincom. Izmaeliti a židia nesmeli spravovať mincové a soľné komory, pričom tiež nemali mať na starosti vyberanie daní, a napokon nesmeli byť ani povýšení do stavu šľachtického. Práve posledný článok pojednával o tom, že ak kráľ nedodrží svoje záväzky, výsadné vrstvy získajú právo postaviť sa proti svojmu panovníkovi.

Zlatá bula zabezpečovala aj to, že jeden šľachtic vo svojich rukách nebude kumulovať viacero dvorských alebo županských funkcií. Ďalšou výhodou pre šľachtu, konkrétne servientov, bolo to, že aj keď museli slúžiť v kráľovskom vojsku, panovník im musel vyplatiť všetky náklady, ktoré museli vynaložiť pri vojenskom ťažení. V prípade, že šlo o obranu Uhorska, panovník nič nevyplácal.

Ondrej II. si napriek obmedzeniam, ktoré z dokumentu vyplývali, viedol svoju vlastnú politiku. To viedlo zase k tomu, že dokument musel v roku 1231 obnoviť. Zlatá bula po právnej stránke zakotvovala výsady šľachty a obmedzovala právomoci panovníka. Potom, ako bola v roku 1231 bula obnovená, získal ostrihomský arcibiskup dokonca právomoc exkomunikovať panovníka v prípade, že nedodrží svoje záväzky.

Bula samotné problémy vnútropolitického charakteru nevyriešila. Stala sa iba dôsledkom pretrvávajúceho hospodárskeho úpadku, ktorý spôsobovali neuvážené výpravy do Haličského kniežatstva. Pre Zlatú bulu sa ale potvrdil úpadok Ondrejovej moci ako panovníka a šľachta si právnou cestou zakotvila svoje výsady, ktoré pretrvávali až do revolúcie v roku 1848 – 1849.

___________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj:

SEGEŠ, Vladimír (ed.). Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2010, s. 299. ISBN 978-80-10-02026-3.7

Obrázok: forum.valka.cz/attachments/20558/P4172881.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.