Osud obeliskov starovekého Egypta

Aký význam mali pre Egypťanov obelisky a k čomu im slúžili? Ako boli stavané a kde sa dnes nachádzajú tieto monumentálne ihly, ktoré už v Egypte takmer nevidieť?

Obelisky v Karnaku a ich zmysel

Faraóni starovekého Egypta nechali vztýčiť tucty vysokých obeliskov po celej krajine, väčšina z nich sa však už zrútila alebo bola presťahovaná na iné miesto. Dnes sa viac egyptských obeliskov nachádza v zahraničí ako v Egypte samotnom. Naďalej tu však stoja dva obelisky z chrámového komplexu v Karnaku. Jedna z týchto neobyčajných žulových ihiel je najvyšším stojacim obeliskom v Egypte. Nechala ho postaviť kráľovná Hatšepsut (1507-1458 p. n. l.), pričom bol vyrezaný z jediného bloku žuly, váži vyše 300 ton a týči sa do výšky 29 a pol metra.

Obelisky patria k najstarším egyptským monumentom, ktoré pripomínajú pôvod Egypťanov podľa ich mytológie, a preto boli budované v chrámoch po celej krajine, aby si týmto spôsobom faraóni uctili myšlienku stvorenia. Šesť takýchto obeliskov dominovalo centru chrámového komplexu v Karnaku, z ktorých najvyšší dosahoval výšku 35 m a ich vrcholky pokrývalo zlato odrážajúce slnečné lúče, čím sa symbolicky nebo spájalo so zemou. Obelisky tak boli prejavom pocty voči egyptským bohom.

Stavba obeliskov a ich spracúvanie

Jednotlivé strany obelisku boli úplne vyhladené, popísané detailnými hieroglyfmi a pomaľované oslnivými farbami. Zvyčajne boli obelisky vztyčované v pároch, a tak vedľa stojaceho obelisku kráľovnej Hatšepsut leží na zemi jeho dvojča. Oba obelisky boli vytesané okolo roku 1470 p. n. l. z tvrdej žuly, pre ktorej opracovanie neboli dostatočné bronzové a medené nástroje, aké Egypťania bežne používali pri mäkších kameňoch, ako je pieskovec a vápenec. Preto pracovali s tvrdším kameňom zvaným dolerit a pravdepodobne sa spoliehali aj na zahrievanie kameňa ohňom, pod vplyvom ktorého bolo jeho spracovanie jednoduchšie.

Pre dosiahnutie hladkých strán obelisku sa používala technika brúsenia prostredníctvom drsného piesku zmiešaného s vodou. Nápisy a hieroglyfy boli zase vytvárané tak, že remeselníci udierali do žuly kameňom, čím vznikli malé ryhy a tie následne spracúvali s pomocou medených nástrojov a brúsenia. Obelisky z lomu do chrámov boli prevážané po rieke Níl a pre ich presun po zemi sa používala drevená rampa s valcami a laná pre ťahanie obelisku vyrobené z tŕstia.

Súčasný domov obeliskov

Dnes v Egypte nenájdeme ani 10 obeliskov, na rôznych miestach po celom svete ich však vidieť vyše 20. Len chrámový komplex v Karnaku pritom kedysi skrášľovalo minimálne 13 obeliskov, vrátane tých najvyšších a najpôsobivejších. Staroveký Egypt sa postupom času však dostal pod nadvládu Rímskej ríše a Rimania často po dobytí nového územia z neho priviezli monumenty do svojho hlavného mesta ako dramatický prejav moci.

Okolo roku 335 nariadil rímsky cisár Konštantín I. Veľký (272-337) odstránenie dvoch obeliskov z Karnaku. Prvý z nich bol dopravený do mesta Konštantínopol, teda Istanbulu v dnešnom Turecku. Druhý skončil v Ríme, kde je s výškou 32 m najvyšším starovekým obeliskom sveta. Rimania čoskoro zaplnili svoje mesto 8 väčšími a 42 menšími obeliskami pochádzajúcimi z Egypta.

V priebehu 19. storočia následne pod vplyvom diplomatických žiadostí vydali osmanskí vládcovia Egypta ďalšie tri monumentálne obelisky prezývané Kleopatrine ihly, ktoré boli prenesené na parížske námestie Place de la Concorde, na breh Temže do Londýna a do Central parku v New Yorku. Na všetkých týchto miestach stoja obelisky dodnes ako pamiatky na mimoriadnu starovekú civilizáciu, ktorá ich vybudovala.

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 – 13 – Ztracené Egyptské mrakodrapy

Obrázok: hedgedruid.com/wp-content/uploads/2014/12/ob1.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.