Otrávení, potom pochovaní pod lávou: Pred Vezuvom boli Pompeje otrávené aj vodou

Voda prepravovaná olovenými rúrami v Pompejách obsahovala aj toxický antimón, ktorý zhoršil zdravotný stav mnohých obyvateľov, ba dokonca mohol byť aj smrteľný.

Keď vybuchla sopka Vezuv v juhozápadnom Taliansku v roku 79 nl, zaplavila láva mesto Pompeje takou rýchlosťou, že obyvatelia nemali čas zareagovať na blížiacu sa katastrofu skôr, ako ich zabila. Posledné chvíle Pompejí znamenali ľudí pochovaných vo vrstvách horúceho popola. Ich životy sa v momentoch vytratili.

Ale ešte pred vypuknutím sopky Pompeje ukrývali ďalšiu skrytú a potenciálne smrteľnú hrozbu, ktorá prechádzala cez ich vodný systém až do ich domovov.

Nedávne testy fragmentu olovenej vodnej rúrky zo starobylého mesta poskytujú dôkazy o antimóne, vysoko toxickom kovovom prvku, ktorý sa zmiešaval s olovom, aby ho posilnil.

Olovené rúrky, ktoré boli mnohokrát používané ako vodovody v celej Rímskej ríši, sú až dnes známe ako zlá voľba pre prepravu pitnej vody. Hoci je olovo menej náchylné na koróziu ako iné kovy, jeho častice prechádzajú do vody a môžu sa usádzať v ľudskom tele, čo spôsobuje následnú otravu olovom. Časom môže takáto akumulácia olova u dospelých poškodiť obličky a nervový systém, či dokonca spôsobiť mŕtvicu alebo rakovinu. Deti a bábätká sú obzvlášť citlivé na otravu olovom, čo môže viesť k oneskoreniu ich vývoja.

Avšak kovový prvok antimón mohol predstavovať ešte väčšiu hrozbu pre zdravie starých Rimanov, čo dokazuje aj nová analýza fragmentu potrubia z domu v Pompejách. Na základe množstva antimónu nachádzajúceho sa v tomto fragmente by systém zásobovania vodou v meste obsahoval dostatočné množstvo kovu, aby spôsobilo denné hnačky a zvracanie, čo môže následne viesť k ťažkej dehydratácii, ba dokonca k poškodeniu pečene a obličiek.

Toxická infraštruktúra

Od začiatku 18. storočia historici tvrdili, že systémy z olovených potrubí, ktoré sa tiahnu cez rímske mestá, by viedli k chronickej otrave olovom, ktorá by nakoniec spôsobila pád impéria.  

Zabránil tomu pravdepodobne vápenec, ktorý táto voda obsahovala. Vnútorné povrchy rímskych rúr sa pravdepodobne po niekoľkých mesiacoch kalcifikovali vápencom a následne chránili vodu pred škodlivými časticami olova.

Avšak antimón je omnoho toxickejší ako olovo. Pred vytvorením ochranných kalcitových vrstiev v potrubiach by dokonca aj malé množstvá antimónu, ktoré sa dostali do vody, mohli veľmi rýchlo zhoršiť zdravotný stav ľudí, čo by v závažných prípadoch viedlo až k zástave srdca.

Na identifikáciu zlúčenín v potrubí výskumníci použili metódu schopnú detekovať aj malé množstvá kovových a nekovových prvkov. Rozpustili vzorku v koncentrovanej kyseline dusičnej a potom ju zahriali na 6000 stupňov Celzia kvôli ionizácii prvkov, aby mohli byť následne identifikované a analyzované v hmotnostnom spektometri.  

Na základe ich analýzy bola koncentrácia antimónu v potrubí približne 3,680 mikrogramov. Aj takéto malé množstvo antimónu je však alarmujúco vysoké, ak sa nachádza v blízkosti pitnej vody. Je dostatočné na to, aby spôsobilo vážne príznaky intoxikácie antimónom.  

Práve blízkosť sopky pri Pompejách mohla spôsobiť, že ich antimónový problém bol horší, než u iných rímskych mies s podobnými vodnými systémami. Antimón sa totiž prirodzene vyskytuje v podzemných vodách v blízkosti sopiek, a tak práve Vezuv mohol spôsobiť, že  koncentrácia antimónu vo vode bola toxická, dokonca omnoho vyššia ako v typickom rímskom meste.

Keďže testy boli vykonané len na malom úlomku potrubia z Pompejí, bolo by potrebné spraviť ďalšie testy na určenie toho, aký rozšírený by mohol byť tento problém v celej rímskej ríši. Bolo by potrebné preskúmať väčšie množstvo olovených potrubí, ako aj ľudských pozostatkov z daného obdobia a vyšetriť ich na stopy antimónu v kostiach a zuboch.

____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/60878-did-toxic-water-doom-pompeii.html

Obrázok: 598d5fcf392acad97538-395e64798090ee0a3a571e8c148d44f2.ssl.cf1.

rackcdn.com/17362667_little-pompeii-of-vienne-is-most_124e31e_m.jpg?bg=73655A

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.