Pár riadkov o „zázraku“ Pax Romana

     Pax Romana (alebo „rímsky mier“) sa zvykne považovať za zázrak z toho dôvodu, že Rímska ríša sa nikdy nenachádzala v tak dlhom období mieru. Táto predstava je ale troška mylná a my by sme ju radi máličko poopravili. Fáza medzi rokmi 27 pred n.l. a 180 n.l. sa síce nazýva aj „cisársky mier“, ale ak dočítate náš článok do konca, dozviete sa, že zase až taký pokoj v ríši nebol.

Od cisára Augusta po Marca Aurelia

     Obdobie medzi vstupom cisára Augusta na rímsku scénu a smrťou Marca Aurelia môžeme považovať za etapu relatívneho pokoja a stability. Octavianus Augustus sa považuje aj za zakladateľa principátu, ktorý trval od roku 27 pred n.l. až do roku 284 n.l. Rímska republika sa tak stala rímskym cisárstvom a táto štátna forma mala zdanlivo zachovať republikánske zriadenie. Rozhodujúce slovo mal ale rímsky cisár, ktorý vystupoval ako princeps inter pares (prvý medzi rovnými). Keďže obdobie mieru odštartoval Augustus ukončením Antoniovej občianskej vojny, ktorá bola zároveň poslednou v rímskej republike, zvykne sa etapa rímskej stability nazývať aj Pax Augusta. Octavianus Augustus bojoval s Markom Antoniom, ktorému pomáhala krásna Kleopatra. Ako tí dvaja dopadli, tak to určite viete, a nie je to happy end. Po ukončení bojov sa mohli občania Rímskej ríše konečne voľne nadýchnuť, pretože sa skončila dlhá fáza občianskych vojen. Octavian sa stal najsilnejším mužom v rímskom svete a Senát mu udelil v roku 27 pred n.l. meno Augustus. Akosi prirodzene sa mu podarilo pretransformovať oligarchickú demokratickú republiku na autokratickú ríšu. Tu sa aj začína najdlhšie obdobie mieru a stability, ktoré Európa dovtedy zažila. Toto „šťastné“ obdobie sa končí v roku 180 n. l., kedy zomiera Marcus Aurelius, považovaný za posledného z Piatich dobrých cisárov.

Nevídaný územný rozmach

     Paradoxom je, že rímske impérium dosiahlo v „čase mieru“ svoj najväčší územný rozsah a počet obyvateľov vzrástol na 70 miliónov, čo bola tretina vtedajšej svetovej populácie. Augustus zdedil obrovskú ríšu, no aj napriek tomu sa ju rozhodol rozšíriť a viesť dobyvačné vojny, najmä na západ a pozdĺž Rýna. Aj preto je hovoriť o mieri v tomto štádiu trocha prehnané. Nové provincie boli nútené potvrdiť svoju vernosť Rímu, pričom spoznali moc rímskej autority. V porovnaní s predošlými storočiami sa však rímski občania cítili bezpečnejšie a vojenské výpravy sa nekonali zase až tak často priamo pred ich očami. Pax Romana trvala viac než dvesto rokov, no aj napriek tomu sa jej časové rozmedzie líši v závislosti od regiónu. Vo veľkých regiónoch Stredomoria začalo obdobie pokoja a stability o niečo skôr. Cieľom Augusta a jeho nástupcov bolo zaručiť právo, poriadok a bezpečnosť v ríši, hoci by to malo znamenať oddelenie sa od zvyšku sveta. Čo sa obrany a rozširovania hranice týka, vojenský zásah a dobývanie boli prípustné.

Prvý záznam termínu Pax Romana a rozsiahla propaganda

     Termín Pax Romana použil prvýkrát Seneca mladší v roku 55 n.l. Jej koncepcia mala veľký vplyv a bola predmetom propagandy. Za svojho trvania bola Pax Romana viackrát prerušená, a to napríklad židovsko-rímskou vojnou, Kitosovou vojnou, rímsko-parthskou vojnou, dáckymi vojnami, rôznymi bitkami kmeňov Teutoburského lesa či Boudickou vojnou v Británii. No aj napriek týmto konfliktom sa snažili hlavy štátu udržať status „cisárskeho mieru“. Augustus ale svojou politikou aspoň eliminoval šance na občiansku vojnu. Tu si treba uvedomiť, že Rimania nevnímali mier tak ako my dnes. Nešlo u nich o neprítomnosť vojny, ale o zriedkavú situáciu, ktorá nastala, keď boli všetci protivníci porazení a stratili schopnosť brániť sa. Úlohou Augusta bolo presvedčiť Rimanov, že prosperita, ktorá sa dala dosiahnuť bez vojny, bola pre ríšu lepšia ako potencionálne bohatstvo a česť získané v boji počas riskantnej vojny. Augustovi sa darilo najmä vďaka šikovnej propagande. Jeho nasledovníci ho kopírovali, organizovali veľké obrady, vydávali mince s „Paxom“ na opačnej strane a literatúra, ktorá vyzdvihovala výhody Pax Romany, sa rozdávala vo veľkom. Augustus bol akýsi mikromanažér, ktorý vedel plne využiť právomoci, ktoré mu boli udelené. Nedôveroval nezávislosti provincionálnych guvernérov a prokonzulov. Vo svojom impériu vykonával pravidelné kontroly, pri čom mu asistovala odborná armáda. Aby si zachoval vernosť vojakov, platil im vysoké úplatky v peniazoch aj v pôde. Každý potom ale musel prisahať vernosť ríši a sľúbiť ochranu cisárovi. S takto oddanou armádou sa mu darilo akékoľvek vzbury rýchlo potlačiť. Augustus založil aj cohortes praetoriae – akúsi telesnú stráž cisára.  

Vnútorný rozmach

     Za Augusta boli moria vyčistené od pirátov, čo umožnilo prosperovať obchodu. Rímsky obchod so Stredomorím sa zvýšil. Rimania sa plavili na východ, aby získali hodváb, drahokamy či korenie. Keďže Pax Romana západného sveta v Ríme sa súčasne prelínala s Pax Sinicou východného sveta, cestovanie na veľké vzdialenosti bolo významne stimulované.

     Vzniklo viac ako 50-tisíc kilometrov nových ciest, čo zrýchlilo komunikácia. Rím sa stal znova skvelým miestom na život a zároveň mestom, ktoré najviac profitovalo z Pax Romana. Medzi mnohými Augustovými reformami sa nachádzala aj ochrana pred možnými požiarmi, hladom a povodňami. Dohliadal na dodávky obilia a pitnej vody. Mestská stráž bola rozšírená, aby potlačila zločin v meste. Dokonca sa pokúsil o obnovenie tradičných morálnych hodnôt a prestaval rozpadajúce sa chrámy. Senát slúžil len ako poradný orgán, preto cisár znížil počet jeho členov. Napriek tomu, že ľudové zhromaždenia schvaľovali jeho reformy, čoskoro sa stali zastaranými, pretože sám Augustus bol zákon.

Cisársky kult

     Odhliadnuc od všetkých tienistých stránok cisárovho úsilia, rímsky ľud ho chápal a oceňoval bezpečnosť, ktoré priniesol do ríše. Stal sa preň bohom a od toho bol už iba krok k cisárskemu kultu. Augustus bol zbožňovaný ešte aj po svojej smrti. Aj napriek príležitostným protestom (napr. kresťania sa búrili proti kultu cisára), ríša zostala prevažne v mieri. Augustus sám prehlásil: „Našiel som mesto z tehál a zanechal som ho v mramore.“

Tí, ktorí prišli po Augustovi

     Cisári, ktorí nasledovali Augusta, udržiavali „Augustovský mier“ tým, že sa snažili eliminovať konflikty, no predsa len rozširovať hranice a v krajine udržiavať harmóniu. Nie vždy sa im to ale darilo tak, akoby si predstavovali. Historik Tacitus, ktorý citoval Calgacusa, britského vodcu, píše o rímskom dobývaní Británie aj toto:

„Rimania sú unikátni tým, že násilne napádajú tak chudobných ako aj bohatých… Vytvárajú púšť a nazývajú ju mierom.“

     Aj napriek takýmto pohľadom sa Pax Romana udržala ešte niekoľko rokov a napriek arogancii, či neschopnosti niektorých z nasledovníkov, nestráca na vážnosti. Cisár Claudius konečne uspel v Británii. Vespasian a jeho syn Titus zabezpečili Blízky Východ. Avšak cisár Hadrian ukončil expanziu a upevnil severné hranice budovaním opevnenia v Británii a pozdĺž Rýna. Koncom 3. storočia n.l. začali mor a narastajúce invázie vytvárať v zidealizovanej Pax Romane praskliny. Po smrti Marka Aurelia v roku 180 n.l. sa vzhľadom na jeho dediča Commoda koncept Pax Romany nadobro skončil.

______________

Autorka: Mgr. Katarína Machútová

Zdroj: ancient.eu/Pax_Romana/

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0b/Augustus_

Bevilacqua_Glyptothek_Munich_317.jpg/800px-Augustus_Bevilacqua_Glyptothek_Munich_317.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.