Peruánsky Caral: Prvá civilizácia Ameriky

Najstaršia americká kultúra nám prináša nový pohľad na to, ako vznikajú civilizácie a dokazuje, že spoločnosť sa môže zrodiť aj v mieri a byť založená na obchode namiesto dobývania. Čo ďalšieho nám nedávne objavy v peruánskom Carale odhaľujú?

Pôvod Caralu a jeho výskum

Kedysi sa verilo, že medzi najstaršie civilizácie na svete patrí štyri či päť starovekých kultúr. Objavy z posledných rokov však dokázali, že k nim môžeme zaradiť aj Caral na území dnešného Peru, považovaný za prvú civilizáciu Ameriky. Táto kultúra sa rozvíjala v rovnakom čase ako staroveký Egypt či Mezopotámia, spôsob jej života sa však od iných ranných civilizácií zásadne odlišoval. Obrovské pyramídové chrámy a ceremoniálne ohniská v Carale naznačujú, že náboženské praktiky tu mali dôležité miesto a slúžili na zjednotenie komunity. Vieme, že miestna spoločnosť bola hierarchická a tvorili ju rôzne spoločenské vrstvy.

Aj v súčasnosti prebieha v Carale archeologický výskum, ktorý zatiaľ v komplexe objavil niekoľko pyramídových štruktúr aj zvláštny kamenný kruh s dvojicou monolitov. Vykopávky vedie už od 90. rokov uznávaná peruánska archeologička Ruth Shady Solis (1946), pričom v čase jej príchodu bolo miesto pokryté púšťou a nebolo zrejmé, aký veľký poklad sa pod púštnym pieskom ukrýval.

Pri skúmaní Veľkej pyramídy boli objavené veľké kamene použité pre spevnenie stavby. Tieto kamene boli zviazané do sietí z rastlinného materiálu, ktorý je datovaný do obdobia  pred takmer 5 tisíc rokmi, vďaka čomu je tiež Caral označovaný za najstaršie mesto v Amerike. Kým iné americké kultúry, ako napríklad Inkovia alebo Aztékovia boli poznačené násilím a bežne vyvolávali ozbrojené konflikty; v Carale nebola odhalená zatiaľ jediná zbraň a preto sa predpokladá, že táto civilizácia sa nezrodila vo vojne, ale v mieri.

Prekvapujúci je tiež fakt, že neboli objavené žiadne úlomky keramiky, väčšinou pritom patria hlinené nádoby k prvým nálezom vykopávok miest starovekých kultúr, tak je tomu v Číne alebo v Egypte. To naznačuje, že so stavbou pyramíd v Carale sa začalo dávno predtým, ako si tunajší obyvatelia osvojili relatívne jednoduché vypaľovanie hliny. Uberali sa tak inou cestou k civilizácii, než ako bolo bežné.

Čo bolo zdrojom vody a čo sa v Carale pestovalo?

Caral leží vo veľmi nehostinnom prostredí peruánskej pobrežnej púšte v suchom pásme medzi Andami a Tichým oceánom, kde ročne spadne iba 25 mm zrážok. Vznik osídlenia je pritom tradične podmienený spoľahlivým zdrojom sladkej vody nielen pre ľudí, ale aj rozvoj poľnohospodárstva. Popri rieke Supe v blízkosti Caralu sa tiahne pás zelene, odkiaľ viedli obyvatelia mesta vodu na pole prostredníctvom dômyselných kanálov v rámci jedného z najstarších zavlažovacích systémov v Amerike.

Rieka Supe však tečia iba päť mesiacov v roku od decembra do apríla, po zvyšok roka je suchá. Po vyschnutí rieky využívali obyvatelia Caralu podzemné zdroje vody, ktorá do údolia stekala cez priepustnú horninu z Ánd. Vďaka tomu mohli roľníci zavlažovať polia, čo viedlo k rastúcemu počtu obyvateľov. Staroveké kultúry mali tradične dominantnú plodinu, ktorou sa živili, ako napríklad ryžu, kukuricu či pšenicu.

V Carale sa pestovalo len veľmi málo plodín pre obživu, vo veľkom bol však pestovaný bavlník, čím sa táto civilizácia opäť odlišuje od ostatných. Objav dodnes zachovaného bavlnného materiálu naznačuje, že bavlník sa tu využíval predovšetkým na výrobu rybárskych sietí, hoci Caral leží 20 km od pobrežia Tichého oceánu.

Spojítko roľníckych a rybárskych komunít

V jednej z pyramíd boli nájdené viaceré obetné dary, vrátane častí plte či dokonca stavcov z chrbtice vráskavca obrovského. Púštna civilizácia ukladala do svojho monumentu predmety z mora, čo dokazuje, že oceán mal pre Caral veľký význam. Prví rybári Peru lovili s pomocou háčikov a šnúr žralokov, lov veľkých morských živočíchov bol však veľmi riskantný a tak začali neskôr používať rybárske siete z bavlny, vďaka ktorým ulovili síce menšie ryby, ale v oveľa väčšom počte.

Rybári tak mohli uloviť viac rýb, než potrebovali pre vlastnú spotrebu a preto ich začali vymieňať za iný tovar, obchodovať. Historici sa domnievajú, že obyvatelia Caralu menili bavlnené rybárske siete s obyvateľmi pobrežia za ryby a morské plody, ktoré boli zdrojom ich obživy. Túto interakciu umožnila aj zmena podnebia, keďže studené morské prúdy obmývajúce západné pobrežie Južnej Ameriky sa oteplili a väčšie druhy ako tuniaky nahradilo množstvo menších rýb, čo si žiadalo zmenu rybárskych postupov a použitie sietí namiesto šnúr s háčikmi.

Predpokladá sa, že Caral fungoval ako veľký trh, kde sa stretávali ľudia z roľníckych a rybárskych komunít a mohli si vymieňať svoj tovar a produkty. Do mesta lákali obchodníkov aj pôsobivé pyramídy a ceremoniálne centrá, kam sa ľudia chodili modliť.

Zánik Caralu

Kultúra Caralu prosperovala vyše tisícročia, okolo roku 1600 p. n. l. však z údolia rieky Supe náhle zmizla a nenašli sa v nej dôkazy o ľudskej činnosti po tomto roku. Podľa niektorých názorov Caral zničila prírodná katastrofa, keďže sa nachádza v seizmicky aktívnej oblasti. Miestni ľudia však vedeli, že oblasť postihujú zemetrasenia a je známe, že poškodené stavby v meste opravovali, zemetrasenie by ich teda asi z Caralu nevyhnalo.

Mestu mohla uškodiť aj voda, hoci Caral obklopuje púšť, pravidelne ho postihovali záplavy, ktoré vznikli zo sedimentu uvoľneného počas zemetrasenia, čo počas búrky stekal dolu údolím vo forme veľkých prúdov bahna s kameňmi a pieskom. Keď sa v oblasti z času na čas oteplia morské prúdy pri pobreží, teplá voda sa z mora vyparuje a spôsobuje vo vnútrozemí silné búrky, ktoré zmývajú sutinu uvoľnenú v dôsledku zemetrasenia do rieky a neskôr k pobrežiu. Takéto nánosy sa časom nakopia a vytvoria veľké hrebene, pričom neustály vietor tiež navieva piesok do vnútrozemia a mení úrodné polia na púšť.

Za tisíc rokov tak Caral obklopili pieskové duny, ľudia sa už nemohli venovať pestovaniu a život v meste už viac nebol udržateľný. Civilizácia Caralu upadla a jej príslušníci zmizli z dejín, hoci ich tradície pretrvali naďalej a ich stopy nachádzame v neskorších peruánskych kultúrach.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 3 3 – Pyramida v Caral

Obrázok: cdn.peruforless.com/blog/wp-content/uploads/2014/04/Caral.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.