Petra: Ružové mesto v juhozápadnej púšti Jordánska

Petra je právom považovaná za zázrak ľudstva, ktorý v minulosti priťahoval obchodníkov a dnes zase turistov. Na jej podobe zanechali stopu Nabatejci, Rimania, Byzantínci, moslimovia aj kresťania. Čo všetko by ste o Petre mali vedieť, vám prezradí tento článok.

Úvod do Petry

Bájna Petra je magické starodávne miesto a legenda, ktorú spomína aj Biblia či Lawrence z Arábie (1888-1935). Hoci bola vybudovaná už v staroveku, po období križiackych výprav sa až do 19. storočia na jej existenciu prakticky zabudlo. Dnes už máme k dispozícii mnohé znalosti o mieste zapísanom v UNESCO, ktoré je uznané aj ako novodobý div sveta. Petra sa objavila v mnohých filmoch, napríklad Indiana Jones a posledná krížová výprava (1989), menej je však známa umelecká kreativita, vedecký pokrok, ale tiež politický a obchodný talent ľudí, ktorí mesto kedysi obývali.

Pre pochopenie minulosti Petry je potrebné uvedomiť si unikátnu geografickú štruktúru juhozápadného Jordánska, kde sa lokalita rozprestiera. Ukrýva sa medzi skalami v horách obklopujúcich rozsiahle údolie a disponuje vyhliadkou, z ktorej bolo možné vidieť už z diaľky prichádzajúcich návštevníkov. Na východ a západ od Petry sa rozprestiera púšť a z ďalšej strany ju chráni vysoká plošina. Tunajšie podnebie je suché a zrážky sú v priebehu roka minimálne, preto bolo zabezpečenie vody vždy kľúčovou otázkou.

Za účelom získania vody z podzemných riek boli kopané studne, nakoľko povrchové zdroje vody sú tu obmedzené. Miestni obyvatelia sa venovali menej poľnohospodárstvu a viac prekvital obchod. Nálezy v Petre odhalili artefakty pochádzajúce z Európy, Blízkeho Východu, Strednej Ázie aj Afriky. Mesto slúžilo ako križovatka mnohých kultúr prichádzajúcich od Stredozemného mora cez Arabský polostrov aj po Hodvábnej ceste.

Objavené boli tiež nástroje z obdobia staršieho paleolitu, kedy oblasťou prechádzali skupiny lovcov a postupne sa z lovu orientovali na farmárčenie, začali domestikovať zvieratá a pestovať prvé plodiny, ako napríklad ovos a jačmeň. Počas doby bronzovej vznikajú prvé mestské štáty seminomádskych kultúr približne v čase rozvíjania štátu starovekých Egypťanov a Feničanov.

Prvé štátne štruktúry v Petre

V priebehu železnej doby sa v regióne Petry vytvárajú kmeňové kráľovstvá Edomitov, ktorých obyvatelia prechádzali cez Jordánsko k Mŕtvemu a Červenému moru. Väčšina ľudí žila vidieckym spôsobom života a len minimálne sa dostávala do kontaktu s miestnymi centrami moci vznikajúcimi na pomedzí hôr a údolí. Používali kovové nástroje a mali prepracovaný architektonický štýl.

Prostredníctvom prvých obchodných ciest sa oblasť Petry začala spájať s Egyptom, Palestínou, Asýriou, Babylonom aj Perziou. Obchodné karavány križovali región minimálne od 8. storočia p. n. l. a do oblasti sú zasadené viaceré biblické udalosti. Biblia nám napríklad hovorí, že tadiaľto prechádzal Mojžiš a jeho brat, prorok Áron, ktorý má byť zároveň pochovaný na vrchu Hor, nazývanom po arabsky Jebel Nebi Harun.

Edemiti obývali teritórium Jordánska približne do štvrtého storočia p. n. l., kedy dominanciu v regióne prevzali arabskí Nabatejci. Hoci zachovali časť edemitských zvykov, zároveň so sebou priniesli unikátne náboženské a architektonické tradície, ktoré mali najväčší vplyv na materiálnu kultúru Petry. Pochádzali z Arabského polostrova a vo svojich prácach ich spomína napríklad židovský historik Flavius Iosephus (37-100 n. l.).

Dedičstvo nabatejskej kultúry

Nabatejci nenahradili pôvodnú populáciu Petry, získali len autoritu a kontrolu nad tunajšími kmeňmi, ktoré sa od seba odlišovali jazykom a folklórom. Nešlo tak o homogénnu, ale pluralitnú kultúru, ktorá sa vyznačovala jedinečným štýlom keramiky a architektúry. Pod ich vládou boli založené väčšie mestá a Petra sa stala centrom ich kráľovstva. Používali inovatívne zavlažovacie techniky a z pobrežia sa tak do Petry dostávali nielen zásoby vody, ale aj ryby, čo dokazujú objavené pozostatky rybích kostí.

Vybudovali sieť kanálov, priehrad a cisterien, pričom boli schopní v spracúvaní kameňa, zdobení stien a stavebníctve, pri ktorom brali do úvahy občasné zemetrasenia, ktorým región podlieha. Nabatejci uctievali mnohé lokálne aj cudzie božstvá, počas ich vlády v Petre sa však dominovali predovšetkým Dushara a al-‘Uzzá. Ich architektúra bola tiež kozmopolitná a hoci niektoré z ich stavieb v priebehu dejín zanikli, iné vidíme v Petre dodnes.

Do Petry viedli viaceré cesty z juhu aj zo severu, väčšina ľudí však prichádzala po úzkom chodníku zvanom Siq lemovanom kamennými hrobkami a sochami reprezentujúcimi nabatejských bohov. Po prejdení Siqu sa cestovatelia ocitli pred impozantnou fasádou pokladnice (Al Khazneh), na ktorej vidieť jasný helenistický vplyv. Nasledovala séria chrámov, ďalších sôch a hrobiek.

V čase kráľovstva Nabatejcov prechádzali Petrou vďaka jej strategickej pozícii obchodníci s exotickými koreninami, hodvábom, zlatom, slonovinou, kadidlom a rôznymi aromatickými prostriedkami. Po čase začali Nabatejci vyberať daň od obchodníkov používajúcich ich cesty vo forme štvrtinovej hodnoty ceny ich tovarov.

Čas Rimanov a Byzantskej ríše

Nabatejská ekonomika prekvitala, čoskoro sa však začala do popredia dostávať rozpínajúca sa Rímska ríša, ktorá kráľovstvo začiatkom 2. storočia nášho letopočtu zabrala a zahrnula ho do svojej arabskej provincie, Arabia Petraea, ktorej hlavným mestom sa stala Petra. Mesto bolo centrom civilnej aj vojenskej správy nových rímskych vládcov, ktorí skvalitnili systém ciest a tým pádom uľahčili obchod a komunikáciu naprieč regiónom.

Rimania zároveň používali už existujúce nabatejské cesty a pridali k nim vlastné opevnenia. Rozšírili Petru a využili k tomu výhody okolitého terénu a vyvýšenú polohu mesta. Postavili kúpele a záhrady s umelou lagúnou aj antický amfiteáter. Po rozdelení Rímskej ríše na západnú a východnú časť, ktorá sa neskôr transformovala na Byzantskú ríšu; sa Petra stáva súčasťou byzantskej provincie Palaestina Tertia. Do mesta sa súčasne v priebehu 4. storočia nášho letopočtu dostáva kresťanstvo a nabatejské chrámy sa menia na ortodoxné kostoly, ktoré v tejto podobe pretrvali do siedmeho storočia. 

Moslimovia a križiaci v Petre

Petre sa darilo aj pod byzantskou správou a to napriek dvom silným zemetraseniam, ktoré oblasť zasiahli a poškodili miestnu architektúru. Od konca šiesteho storočia mesto stráca svoju pozíciu centra obchodných ciest, keďže začínajú dominovať rýchlejšie a lacnejšie námorné trasy. V roku 741 Petru postihlo ničivé zemetrasenie nasledované obdobím záplav. Miestne cesty a stavby sa nachádzali v horšom stave a boli menej udržiavané.

Medzi rokmi 629-632 sa do Petry dostáva islam a zdá sa, že mesto bolo postupne opúšťané, hoci ľudia naďalej obývali okolité osady. Tunajší moslimovia uznávali strategický aj náboženský význam Petry, prebrali niektoré z miestnych tradícií a popri islame sa na území Jordánska stále praktizovalo aj ortodoxné kresťanstvo.

V čase križiackych výprav sa Petra v roku 1115 dostala pod kontrolu Jeruzalemského kráľovstva, založeného európskymi križiakmi. V ich správe sa nachádzala až do roku 1187, kedy križiakov porazil v rozhodujúcej bitke pri Hattíne, egyptský sultán Saladin (1138-1193) a Petra sa tak ocitla v správe dynastie Ajjúbovcov. Populácia mesta na krátku dobu opäť vzrástla, koncom 13. storočia však bola Petra už takmer ľudoprázdna.

Znovuobjavenie Petry pre svet

Máme k dispozícii len málo informácií o tom, k čomu v Petre došlo v priebehu 13. – 19. storočia, hoci vieme, že oblasť si podrobili Mamlukovia a neskôr sa stala súčasťou Osmanskej ríše. Predpokladá sa, že prvým Európanom, ktorý sa do Petry dostal od 13. storočia, bol švajčiarsky cestovateľ Johann Ludwig Burckhardt (1784-1817). Ten rozprával po arabsky, poznal miestne zvyky a v prezlečení za Araba presvedčil lokálneho sprievodcu, aby ho v roku 1812 priviedol do Petry.

Následne sa viedli ďalšie expedície, hoci v tom čase nebolo cestovanie po Jordánsku považované za bezpečné a výskum historikov a archeológov obmedzovali beduínski strážci aj osmanskí dozorcovia. V roku 1929 viedol vykopávky v oblasti tím archeológov pod vedením Agnes Conway (1885-1950) a Georgea Horsfielda (1882-1956). Vďaka úsiliu tohto a ďalších projektov sa začal vynárať jasnejší obraz antickej Petry, kde výskum pokračoval s obmedzeniami aj počas medzivojnového obdobia a druhej svetovej vojny.

Stav Petry sa v priebehu histórie zhoršil v dôsledku pôsobenia podnebia aj človeka. Kým prvé stopy osídlenia mesta pochovali zemetrasenia, mnohé hrobky boli vyrabované vykrádačmi snažiacimi sa zarobiť si predajom cez nelegálne trhy so starožitnosťami. Po prvej svetovej vojne sa Osmanská ríša rozpadla a Jordánsko sa bolo v rokoch 1921-1946 ako Emirát Zajordánsko súčasťou Britského mandátu Palestíny. Skutočnú nezávislosť si ale Jordánske kráľovstvo získalo až v roku 1946.

Petra v 21. storočí

V roku 1985 bola Petra zaradená do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, ktoré ju v roku 2010 označilo za dedičstvo ohrozené v dôsledku seizmickej aktivity v regióne, dezertifikácie, vplyvu vetra a turizmu. Počet pricházajúcich turistov prudko vzrástol obzvlášť od roku 2007, kedy bola Petra vyhlásená za jeden zo siedmych divov novodobého sveta.

Hoci údolie Petry znesie podľa UNESCO do 1500 návštevníkov denne, v roku 2010 sa počet turistov denne prichádzajúcich do Petry pohyboval od troch do päžtisíc ľudí. Takmer milión návštevníkov prichádza do Petry ročne, ich počet stúpa z roka na rok a podobný stav turizmu prestáva byť udržateľný. V oblasti bola síce za účelom cestovného ruchu zlepšená infraštruktúra a veľká časť miestnej populácie žije takmer výhradne z turizmu, ten je však potrebný regulovať, ak chceme Petru zachovať aj pre nasledujúce generácie.


_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film New Petra Lost City

Obrázok: cntravellerme.com/sites/default/files/styles/1920px_900px_wide_landscape/

public/images/2017/05/11/shutterstock_303791018.jpg?itok=CXvpP9k2&c=02cb902bb94056732c86480395afb68f

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.