Petrovaradínska pevnosť I

Petrovaradínská pevnosť, ktorá sa nachádza v meste Petrovaradín v súčasnej aglomerácii Nového Sadu, stojí na pravom brehu Dunaja. Základový kameň bol položený 18. októbra 1692 poľným maršalom a vojvodom Charlesom Eugène de Croÿ. Dokončená bola ale až v roku 1780.

Archeologické výskumy ukázali, že na mieste najvyššie umiestnenej časti pevnosti stálo osídlenie už v paleolite, datované je teda do obdobia 19 000 – 15 000 pred Kristom, a pretrvávalo kontinuálne až do súčasnosti. Okrem toho, bádanie archeológov z roku 2005 potvrdilo budovanie fortifikácií (opevnení) na lokalite už v dobe bronzovej, teda približne 3 000 rokov pred Kristom, čo znamená, že už od tohto obdobia si ľudia uvedomovali strategickú výhodnosť danej pozície, a preto tu vybudovali opevnené sídlisko. Rozsiahlejší opevnený komplex však v Petrovaradíne vznikol za éry Rimanov. Tí územie ovládli po porážke keltského kmeňa Skordiskov a následne tu vybudovali tábor Cusum, súčasť rímskeho limesu na Dunaji (Limes Romanus – hranice rímskeho impéria chránené systémom fortifikačných opevňovacích prvkov pred barbarským svetom). V roku 1235 uhorský kráľ Belo IV. povolil rádu cisterciánov z Francúzska postaviť na zvyškoch niekdajšieho rímskeho Cusumu svoj kláštor Belakut.Ten bol budovaný medzi rokmi 1247 a 1252 a jeho múry chránili lokalitu počas stredoveku. Pod hrozbou tureckých nájazdov boli tieto múry posilňované a miesto sa navracalo k svojej prvotnej funkcii – pevnosti. Tá však v roku 1526 po dvojtýždňovom obliehaní padla. Nasledovala 150-ročná turecká nadvláda, ktorá bola zrušená až v roku 1687 opätovným získaním Petrovaradínu rakúskou armádou počas Veľkej tureckej vojny. Rakúšania ihneď začali s prebudovávaním pevnosti podľa moderných vojenských štandardov.

V roku 1692 Hofkriegsrath (Ríšska vojenská rada, založená 1556, centrálny orgán habsburskej monarchie pre vojenstvo, predchodca rakúsko-uhorského ministerstva vojny) vyslala architektov na dôkladne preskúmanie lokality za účelom vybudovania novej pevnosti. Prvé plány vypracoval Mathias Keyserfeld, ďalšie Luigi Ferdinando Marsigli, práce viedol Michael Wamberg. Už 9. septembra 1694 začína 23 dní trvajúce obliehanie Petrovaradínskej pevnosti tureckým vojskom, ktoré viedol veľkovezír Sürmeli Ali Paşom. Ťaženie však muselo byť prerušené kvôli počasiu. 11. septembra 1697 princ Eugen Savojský porazil v bitke pri Sente vojsko Tureckého sultanátu, čo viedlo k uzavretiu mierovej zmluvy v meste Karlowitz o dva roky nato. Mier však nevydržal dlho a Osmani sa pokúsili vtrhnúť do Európy znova. Rozhodujúca bitka sa odohrala práve pri Petrovaradíne a rakúske sily o počte asi 80 000 mužov boli vedené opäť Eugenom Savojským. Osmanské vojsko zhromaždené pri Belehrade a vedené veľkovezírom Silahdarom Damat Ali Pashom bolo v značnej presile – 40 000 janičiarov, 20 000 členov Sipahi (elita tureckej kavalérie), 10 000 Tatárov, 1 000 kuruckých jazdcov plus ďalšie jednotky (dokopy asi 150 000 vojako)v. Napriek značne vyššiemu počtu boli Turci porazení a hrozba ich invázie do centrálnej Európy bola odvrátená.

Proces výstavby fortifikácií však pokračoval až do roku 1780 a po jeho skončení celá pevnosť zaberala rozlohu 112 hektárov spolu so 16 kilometrami tunelov budovaných na štyroch úrovniach, vďaka ktorým bolo možné prečkať ostreľovanie a obliehanie. Palebnú silu predstavovalo 400 kanónov, sklad pušného prachu mal kapacitu 20 ton, personálne bola Petrovaradínska pevnosť obsadená posádkou o počte 4 000 mužov, čím sa toto miesto stalo najlepšie vyzbrojeným a najsilnejším systémom opevnení v impériu.

V čase finálneho dostavania pevnosti bola turecká hrozba pre Európu zažehnaná a poslednú obrannú úlohu pevnosť zohrala počas Uhorského povstania v roku 1849, keď sa Rakúšania pokúsili posádku poraziť blokádou. Tá však odpovedala ostreľovaním Nového Sadu, pri ktorom padli za obeť 2/3 mesta.

Zaujímavosťou a signifikantným znakom Petrovaradínskej pevnosti je hodinová veža s obrátenými ručičkami, kde veľká ukazuje hodiny a malá minúty. Účelom tejto zmeny je, aby bol čas ľahko viditeľný aj pre rybárov na Dunaji.

V súčasnosti sa na mieste odohráva každoročne EXIT – najväčší hudobný festival v juhovýchodnej Európe.

_____________

Autor:  Dávid Šálka

Zdroje:

novisad.rs/eng/petrovaradin-fortress-0

msnomad.com/petrovaradin-fortress-novi-sad-serbia/?print=pdf

starforts.com/petrovaradin.html

Obrázok: starforts.com/gr/petrovaradin/petrovaradin.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.