Petrovaradínska pevnosť II (Štruktúra pevnosti)

V úvode si dovolíme odporučiť spätné prečítanie článku Petrovaradínska pevnosť I.

Petrovaradínska pevnosť, rozkladajúca sa na severných svahoch pahorku Fruška Gora, na pravom brehu Dunaja, je jednou z najlepších a najkomplexnejších ukážok vojenského inžinierstva 18. storočia. Pevnosť so svojou nadmorskou výškou 125 metrov nad morom zaujíma dominantné geostrategické postavenie na juhovýchode Panónskej nížiny, zaberá rozlohu viac ako 100 hektárov obohnaných hradbami s celkovou vonkajšou dĺžkou múrov až 5 200 metrov. Súčasťou pevnostného systému je aj jedinečný komplex podzemných tunelov a kazematov, rozdelených do štyroch úrovní, s celkovou dĺžkou 16 kilometrov.

Moderná Petrovaradínska pevnosť, tak ako ju poznáme dnes, bola vybudovaná na základe plánov rakúskych vojenských inžinierov (Mathias Kaisersfeld, Luigi Ferdinando Marsigli a Michael Wamberg). Ich návrhy vychádzali z tzv. Vaubanovho bastiónového systému a poznatkov najmodernejšej európskej vojenskej architektúry, pričom sa počas samotnej výstavby upravovali a dopĺňali podľa aktuálnych výdobytkov v oblasti staviteľstva a výzbroje. Prednosťou týchto architektov bolo to, že dokázali využiť všetky nerovnosti terénu, pričom miesta predstavujúce potenciálne slabiny boli doplnené o špeciálne technické riešenia, ktoré systém opevnenia maximálne zefektívnili.

Pevnostný komplex bol rozvíjaný súčasne na troch vzájomne prepojených výškových úrovniach: horná pevnosť (Obern Festung), rohové hradby (Hornewerk) a dolná pevnosť (Wasserstadt). Tieto boli doplnené dvojicou vonkajších opevnení pri rieke, dnes už neexistujúcich: opevnené predmostie na ľavom brehu Dunaja (Bruckschanze) a (ostrovná pevnosť (Inselshanze). Všetky časti boli navyše prepojené ďalšou vonkajšou obrannou líniou.

Horná pevnosť stojaca na vrchole Petrovaradínskej skaly je tvorená piatimi bastiónmi (sv. Leopolda, sv. Inocenta, sv. Jozefa, Ľudovíta, horný a dolný a sv. Terézie) prepojenými hradbami. Na juhovýchodnej strane, medzi bastiónmi sv. Leopolda a sv. Inocenta sa nachádza najvyššia plošina pevnosti (cavalier), ku ktorej zabezpečuje prístup trojica oblúkových brán (Ľudovítova, Hradná a Leopoldova brána), pričom ďalšia dvojica sa nachádza v ravelinách (brána Molinari a brána Karola VI.). V tomto priestore si viaceré časti zachovali svoj pôvodný charakter, napríklad: pavilón dôstojníkov, sklad potravín, kasárenské budovy či veža s hodinami.

Druhá úroveň pevnosti, rohové hradby, sa nachádza na ľavej strane. Je tvorená bastiónmi sv. Karla a sv. Alžbety, ktoré sú napojené na bastiónovú líniu hornej a dolnej pevnosti pravou a ľavou krídlovou hradbou.

Dolná pevnosť nachádzajúca sa v samotnom ohybe Dunaja sa opiera jednou svojou stranou o skalu a hradby hornej pevnosti. Táto časť má pentagonálny pôdorys obsahujúci trojicu bastiónov (sv. Františka, sv. Terézie a sv. Jozefa) a dvojicu semi-bastiónov (sv. Karla a sv. Benedikta) prepojených hradbami. Vnútri opevnenej oblasti sa nachádza spodné mesto so zachovanými civilnými, vojenskými aj sakrálnymi štruktúrami.

______________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

novisad.rs/eng/petrovaradin-fortress-0

msnomad.com/petrovaradin-fortress-novi-sad-serbia/?print=pdf

starforts.com/petrovaradin.html

Obrázok: cdn.inserbia.info/today/wp-content/uploads/2015/07/EXIT_2015_gornji_grad.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.