Pilát Pontský – s vinou či bez viny?

Munkácsy_Christ_before_Pilate_part3Podľa evanjelií tvorí Pilát Pontský v živote Ježiša Krista iba slabošskú postavu, ktorá sa objavila, aby sa splnilo, čo bolo napísané. V nekresťanských historických prameňoch sa však môžeme na tento „príbeh“ pozrieť aj z opačnej strany. Kultová osobnosť kresťanov sa stala len krátkym a okrajovým spestrením politickej moci Piláta. Aký bol teda muž, ktorý zabil Krista

Počiatok zrodu antisemitizmu?

V roku 26 n. l. prišiel do Judei vplyvný vojak, aby tu nastolil poriadok a potlačil nepokoje, ktoré vznikali najmä kvôli daniam. Rímsky historik Tacitus trefne vyjadril rímsku predstavu o nastolení mieru: „Rimania vytvoria púšť a nazvú ju mierom.“ Evanjelium však vykresľuje guvernéra Piláta ako slabocha. No už samotný fakt, že si udržal v Judei moc celých desať rokov, hovorí v prospech jeho šikovnosti. Jeho schopnú vládu zatieňuje ukrižovanie Krista. Je skutočne pravda, že si po vyhovení požiadavky, ktorú mu predniesli židovskí kňazi, umyl nad celou záležitosťou ruky? Bol by takéhoto gesta vojak a politik tej éry schopný? Dobový historik ho vykreslil ako krutého, prísneho, a teda schopného guvernéra. Práve on stojí ako tieň nad skutočnosťou, že už takmer 2000 rokov trvá akási nepísaná nevraživosť medzi kresťanskou a židovskou komunitou. Je možné, aby sme celé dve tisícročia verili, že všetku vinu za smrť Ježiša nesú na svojich pleciach Židia a Rimania sa na všetko iba s nevôľou prizerali? Keby mohli, tak by všetko zastavili? Toto je ale úplne skreslená pravda, ktorá pravdepodobne viedla k zrodu antisemitizmu. Celé to mala spôsobiť jedna nevinná scéna, ktorú opísal Matúš vo svojom evanjeliu, kde sa Pilát zbavuje zodpovednosti a tá v plnom rozsahu prechádza na Židov. Ide o akési prekliatie, ktorého sa židovské obyvateľstvo nedokáže zbaviť. Rimania mali však aj vlastné dôvody, prečo chceli Ježiša odstrániť.

Pilát ako inteligentný diplomat a veľkňaz

Kým ostatní správcovia Judei vynikali krutosťou, boli to hulváti a násilníci, Pilát bol inteligentný diplomat. O tom, že mu jeho „mierumilovná taktika“ vychádzala, svedčí aj fakt, že počas jeho spravovania boli ukrižovaní iba traja ľudia. Jeho predchodca Gratus vykonal až dvesto takýchto popráv. Pilát je dôkazom toho, že ani prefekt, čo je armádna hodnosť, nemusí upevňovať svoju silu zbraňou, ale najmä bystrosťou a prefíkanosťou.

Pilát bol aj rímsky veľkňaz. To vo veľkej miere ovplyvňovalo i jeho myšlienky a činy. Kult cisárstva, ktorý do Judei priniesol, provokoval tunajších Židov. Prefekt sa s nimi musel naučiť jednať tak, aby nemusel prelievať krv, ale zároveň si získal autoritu a udržal poriadok.

Ježiš sa dostáva do Pilátovej sféry vplyvu

Judea silne túžila po slobode a v tom čase sa v Galilei objavil kazateľ Ježiš, ktorý hovorí o blížiacom sa Kráľovstve Božom. Rozdáva nádej. Musíme si však uvedomiť, že nebol prvým, kto sa vyhlasoval za Spasiteľa. Pred ním boli minimálne traja takí. Pilát si Ježiša všimol, ale dúfal, že si s ním poradí jeho tolerovaný, no nie práve najobľúbenejší spojenec Herodes Antipas, správca Galilei. Ježiš však Herodesovej nevraživosti unikol a dostal sa do Pilátovej sféry vplyvu.

Predstierané spojenectvo

Židovské sviatky oslavy Boha sa konali tradične v Jeruzaleme. Pilát sem teda prichádzal trikrát do roka, aby zaručil hladký priebeh. Prítomnosť vojska však Židov provokovala a paradoxne viedla k väčšiemu napätiu.

Aby sa Pilát dostal Židom takpovediac pod kožu, využil osvedčenú taktiku, a teda predstieral spojenectvo s vysokou aristokraciou, chrámovými kňazmi, ktorí sa pokladali za prirodzených vodcov davu. Keďže židovského veľkňaza volil práve prefekt, kňazi mu zobali z ruky. Veľkňaz Kaifáš, známy i z evanjelia, bol prostredníkom medzi Pilátom a ľudom.

Ježiš sa vymyká z bežného modelu

Ježišov vplyv rástol. Vystupoval ako burič, ktorý však nezapadal do žiadneho modelu. Zrodil sa teda potenciálny nepriateľ, o ktorom však Pilát nevedel, ako s ním naložiť. Ježiš totiž proti Rimanom nikdy priamo nekázal. Čo sa však týka židovských kňazov, to už je o niečom inom. Otvorene na nich útočil, spochybňoval ich správanie a provokoval ich napríklad tým, že sa tváril ako chodiaci chrám rozdávajúci odpustenie.

 rock-collage-1274923-m

Krátko pred Ježišovým procesom a následným ukrižovaním vypukla v Judei vzbura, počas ktorej bol uväznený aj Barabáš. Pilát protest potlačil spôsobom, ktorý nápadne pripomína moderný policajný zákrok. Vojaci prezlečení za Židov spacifikovali rozvášnený dav.

Počas veľkonočných osláv prišiel Ježiš do Jeruzalema na oslovi, aby tak naplnil prastarý odkaz. Takto mal totiž prísť kráľ. To bola výzva pre všetky pozemské autority. Ježiš sa dostal tiež do sporu s chrámovým peňazomencom, keď kritizoval skorumpovanosť kňazov. Kňazi to pokladali za napadnutie samotného chrámu a žiadali Piláta, aby konal, ale podľa ich pravidiel. Nechceli, aby do chrámu vtrhli vojaci a narušili jeho nedotknuteľnosť. Pilát teda Ježiša na základe chrámovej aristokracie odsúdil. Neurobil by však tak, keby z toho nemal osobný prospech. Najviac ho provokovalo Ježišovo prehlásenie sa za Mesiáša – kráľa Židov. To bola priama výzva, lebo tým sa Ježiš previnil voči cisárovi. Nik nemohol vtedy tušiť, že práve Ježišov kult podlomí neskôr silu Ríma.

Pilát si cez ukrižovanie Ježiša upevňuje moc

Ježiš bol teda odsúdený podľa rímskeho práva. Legenda o sne Pilátovej manželky, podľa ktorého je smrť Ježiša obrovským previnením, ktoré prinesie Pilátovi skazu, je taktiež dosť veľký nezmysel. Pilát od počiatku vedel, čo robí a suverénne si šiel za svojim cieľom. I tohto „bezvýznamného“ výtržníka vedel využiť vo svoj prospech. Bol stelesnením autority Ríma a s Ježišom naložil tak, ako sa nakladalo s nepriateľmi. Je pravda, že Pilát sa ešte s nikým takým ako Ježiš nestretol, no pravdepodobne ho považoval za blázna.

Z evanjelia tiež vieme, že prefekt poslal Ježiša k Herodesovi. Opäť to však nesmieme brať ako prejav slabosti, ale politickej dômyselnosti. V ten deň sa údajne stali Herodes a Pilát priateľmi. Dôverným gestom upevnili spojenectvo.

Ukrižovanie Krista posilnilo Pilátovu moc v Judei. Podnecoval ľudí stojacich v dave a prinútil ich, aby išli sami proti sebe. Tým, že žiadali prepustiť Barabáša a nie židovského kráľa priznali, že kráľa nemajú, a preto je načase uvažovať o uctievaní cisára. So smrťou Ježiša mali umrieť aj židovské nádeje. Bola to výstraha pre všetkých, ktorí by sa chceli postaviť proti Rímu a zatúžili po slobode. Tabuľka nad hlavou Krista s nápisom „Kráľ Židov“ bola z Pilátovej strany výsmechom či suchým pľuvancom do tváre Židov.

Tento boj Pilát vyhral, no už štyridsať rokov po Ježišovej smrti židovský historik Jozefus napísal, že tí, ktorí Ježiša milovali, ho milovať neprestali a jeho kmeň stojí dodnes.

Máte iný názor? Pokojne ho napíšte… 

Subjektívny názor (Magistra História): Dôkazy hovoria jasne, Pilát bol sebavedomý a skutočne ambiciózny muž, ktorý vedel, čo robí. Post prefekta a guvernéra ho staval do pozície, kedy nemal čas uvažovať nad spravodlivosťou či nespravodlivosťou, konal tak, aby si udržal svoju moc a vplyv. Nemal tiež dôvod pochybovať o svojom čine ukrižovať Ježiša. Jeho viera bola úplne odlišná ako tá Ježišova a keď videl, že jeho smrťou iba získa, tak do toho jednoducho šiel. Vyhral bitku, ale určite nie vojnu. O tom svedčí i fakt, že Ježiša oslavujeme dodnes a Pilátove činy boli zabudnuté, alebo prekryté údajným slabošstvom.

Zdroj: dokument Pilát Pontský, muž ktorý zabil Krista

Obrázok: www.sxc.hu, zena-in.cz

Facebook Twitter More...

No Responses

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.