Po stopách Noemovej archy

Na výpravách k hore Ararat sa podieľal uznávaný astronaut aj odborníci z oblasti námorníctva či letectva. Čo ich k hľadaniu Noemovej archy viedlo, podarilo sa im niečo v Turecku objaviť a ako sa k týmto nálezom stavia veda?

Z Mesiaca na horu Ararat

K najznámejším biblickým príbehom patrí rozprávanie o Noemovej arche, ktorú sa už vydali hľadať mnohí nadšenci. Jedným z nich bol americký astronaut James Benson Irwin (1930-1991), ktorý bol v roku 1971 ako člen misie Apollo 15 v poradí ôsmym človekom kráčajúcim po Mesiaci, kde zbieral vzorky hornín. Misia sa však ocitla v ohrození, keď lunárne vozidlo náhle prestalo fungovať. Irwin sa podľa vlastných po celú noc úpenlivo modlil a na druhý deň vozidlo opäť fungovalo, hoci s ním astronauti nič nespravili.

Irwin tiež tvrdil, že počas letu opakovane cítil jasnú Božiu prítomnosť a celá skúsenosť zmenila jeho pohľad na svet natoľko, že po návrate na Zem sa snažil šíriť posolstvo o tom, kto je Boh. Presviedčal ľudí, aby zostali verní Biblii a verili, že všetko v nej je pravdivé, vrátane príbehu o stvorení. Irwin túžil nájsť Noemovu archu, ktorá by podľa neho bola jasným dôkazom existencie Boha a zmenila naše nazeranie na pôvod človeka. S rodinou a priateľmi sa tak začal pripravovať na cestu do Turecka.

S ohľadom na nadmorskú výšku 5137 m n. m. je Ararat najvyšším vrchom Turecka a predstavuje rozsiahly masív sopečného pôvodu, kde by sa vzhľadom na jeho rozlohu okolo tisíc km2 archa mohla nachádzať kdekoľvek. Existujú viaceré záznamy, podľa ktorých miestni obyvatelia aj prichádzajúci dobrodruhovia nachádzali na vrchole hory zvyšky dreva, ktoré mali pochádzať z archy. V priebehu posledných dvoch storočí približne dvesto ľudí tvrdilo, že videlo pozostatky archy buď v podobe dreva alebo objektu v nadmorskej výške štyri až päťtisíc metrov nad morom na severnej strane hory.

K úbočiu hory Ararat zamieril v roku 1982 aj James Irvin, ktorý tu skúmal miestne praskliny a úžľabiny, kde mohli byť stopy po arche. Vo vulkanickej oblasti sa nachádzalo veľa uvoľnených kameňov, ktoré sťažovali výstup a nepodarilo sa mu objaviť tvar pripomínajúci archu, kus trámu alebo skamenelé drevo. Padajúce kamene Irwina raz vážne zranili, napriek tomu sa však na Ararat opakovane vracal až do svojej smrti v roku 1991.

Irwinovi nasledovníci smerujú na Durupinar

Irwinov neúspech v honbe za archou povzbudil novú generáciu kresťanských prieskumníkov, ktorí sa snažili uspieť tam, kde on zlyhal. K nim patril aj námorný dôstojník David Fasold (1939-1998), člen evanjelického hnutia verne podporujúceho Bibliu. Fasold tvrdil, že Biblia neuvádza, že by archa pristála priamo na hore Ararat a preto sa mohla nachádzať aj na inom mieste v jej okolí. Vyznal sa v lodiach a domnieval sa, že archa musela skončiť na nižšom mieste, v lokalite Durupinar, kde v roku 1959 uvidel turecký pilot zvláštny pahorok pripomínajúci loď.

Fasold teda začal v spolupráci s dobrodruhom Ronom Wyattom (1933-1998) hľadať stopy po arche na vyvýšenine Durupinar, kde sa zameral na hľadanie železných prútov, ktoré podľa jeho názoru držali biblickú loď pohromade. S pomocou detektora kovov objavil v zemi prítomnosť železa a tiež masívne záhadné kamene, na ktorých boli vyryté symboly pripomínajúce kríže a ktoré vraj slúžili pre ukotvenie archy na nepokojnom mori. Fasold a Wyatt sa svojimi tvrdeniami preslávili po svete, zapájali sa do televíznych programov a písali o svojej výprave knihy.

Fasold postupom času však dospel k názoru, že Durupinar bol len naplaveninou, ktorá sa sformovala do tvaru pripomínajúceho loď a že biblická archa mala vlastne tvar truhly. Vedci potvrdili, že Durupinar je prírodným výtvorom a tiež vyvrátili súvislosť medzi železom a archou, keďže biblický Noe žil pred dobou železnou v čase, keď sa lode stavali len s pomocou drevených kolíkov. Odborníkom sa nezdali zvláštne ani masívne kamene, ktoré sa tu vyskytovali bežne a ich symboly pripomínajúce kríže boli v skutočnosti pohanské.

Hľadanie Noemovej archy v 21. storočí

Hľadaniu archy venoval veľkú časť svojho života aj pilot Richard Bright (1945), ktorému sa vraj v roku 1966 prihovoril počas vojny vo Vietname božský hlas, ktorý mu zachránil život. Poznal sa osobne s J. Irwinom a pokračoval v jeho hľadaní archy na hore Ararat, kam sa pravidelne vracal, hoci nič nenachádzal. Vychádzal z leteckej fotografie a neskorších satelitných snímok, kde možno vidieť na severnom svahu hory Ararat zvláštny tvar vyzerajúci ako prova lode. Rozprával sa aj s miestnymi pastiermi, z ktorých niektorí tvrdili, že videli na vrchole zvláštny objekt vystupujúci z ľadu.

Bright zorganizoval viaceré výpravy, ktoré archu na možných miestach hľadali, zatiaľ však nezožali úspech. Kreacionisti z Hong Kongu naproti tomu v roku 2007 vyhlásili, že na Ararate našli časť skamenelého dreva, ktorého vek odhadli na 4800 rokov a neskôr prehlásili, že hlboko v ľadovej rokline na vrchole hory objavili ukrytú Noemovu archu, čo malo potvrdzovať video v zhoršenej kvalite. Číňania však odmietli zverejniť presnú polohu domnelej archy a väčšina svetových odborníkov preto ich objavy spochybňuje, keďže neexistujú vedecké publikácie, ktoré by podobné prehlásenia potvrdili.

Hoci stopy po arche na hore Ararat sú nejasné, naďalej lákajú počas hlavnej turistickej sezóny množstvo dobrodruhov, vďaka ktorým živia miestni chudobní kurdskí sprievodcovia svoje rodiny. Mnohí nadšenci sú hlboko kresťansky založení a napriek finančným nákladom a fyzickej náročnosti tak neprestávajú byť presvedčení, že Noemova archa sa na hore Ararat skutočne nachádza a že jej objav je len otázkou času.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny seriál Lovci záhad (Hledání Noemovy archy E01)

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/31/

Edward_Hicks%2C_American_-_Noah%27s_Ark_-_Google_Art_Project.jpg/

800px-Edward_Hicks%2C_American_-_Noah%27s_Ark_-_Google_Art_Project.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.