Poklady ruskej archeológie

Na formovaní ruskej kultúry sa podieľali viaceré civilizácie a národy, ktoré po sebe zanechali rozličné pamiatky. Väčšina pokladov ruskej archeológie je v súčasnosti strážená v priestoroch rozľahlého múzea Ermitáž v Petrohrade. Prostredníctvom prechádzky po jeho expozícii sa tak môžete doslova ponoriť do histórie Ruska, ktorej prierezom vás prevedieme aj v tomto článku.

Prvé kultúry na území Ruska

V niekdajšom hlavnom meste Ruska, Petohrade, sa život jeho obyvateľov točil najmä okolo Zimného paláca, sídla cárov. Dnes je palác súčasťou prvého verejného ruského múzea, Ermitáže, ktorú založila cárovná Katarína II. Veľká (1729-1796). Jej súkromná kolekcia predstavuje aj v súčasnosti jadro expozície, ktoré pozostáva z vyše troch miliónov umeleckých diel, a to od obdobia praveku až do modernej doby, vďaka čomu patrí Ermitáž k najväčším múzeám sveta.

K najstarším objektom vystavovaným v Ermitáži patria figúrky z obdobia paleolitu objavené v blízkosti Bajkalského jazera. Boli vytvorené zo zvieracích kostí a rohov. Často zobrazujú zvieratá poslednej doby ľadovej, ako napríklad mamuta. Zazrieť tu môžete aj venuše, a teda postavy plných ženských tvarov s výraznými pohlavnými orgánmi. Z praveku sa na území Ruska zároveň zachovali neolitické petroglyfy na brehoch Onežského jazera, ktoré sa pravdepodobne spájali so Slnkom alebo Mesiacom.

V neskorších dobách sa v Rusku rozširovalo poľnohospodárstvo a chov dobytka, čomu napomáhala prítomnosť rozsiahlych pastvín a stepí. V podobnom prostredí došlo prirodzene k rozvoju nomádskej kultúry, ktorá po sebe zanechala objekty pochovávané spoločne s kmeňovými vodcami.

V 7. storočí pred naším letopočtom prišli na severné pobrežie Čierneho mora zo strednej Ázie Skýti, teda prvý významný nomádsky kmeň v oblasti južného Ruska, kde si založil svoje kráľovstvo. Skýti sa zaoberali chovom koní a pestovaním plodín, zároveň ale boli skvelými šermiarmi a lukostrelcami. Z ich časov možno obdidovať aj precízne predmety z bronzu a iných drahých kovov, reprezentujúce nomádsky spôsob života, a stepné zvieratá.

Skýti sa dostávali do kontaktu s Grékmi, ktorí prostredníctvom mesta Milétus zakladali viaceré osady na brehoch Čierneho mora. Z ich vzájomného kontaktu vznikla kultúra spájajúca v sebe prvky Stredozemia s prvkami stepí. Pod vplyvom Grékov opustili Skýti postupne nomádsky spôsob života a začali sa usádzať. 

Stará Rus a jej nasledovníci

O niekoľko storočí neskôr prišlo na územie Ruska varjagské knieža Rurik zo severnej Európy, ktoré pomohlo rozdrobeným Slovanom zjednotiť ich kmene a spoločne vytvoriť ruský národ, Starú Rus. Zároveň sa Rusi od tradičných slovanských bohov začali prikláňať ku kresťanstvu, a to počas vlády Vladimíra I. (960-1015), ktorý sa týmto spôsobom snažil udržať medzi Slovanmi stabilitu a zároveň upevniť vzájomné vzťahy s Byzantskou ríšou, významným ortodoxným impériom tejto doby.

Po kristianizácii nariadil Vladimír ničenie pohanských symbolov, ktoré začali nahrádzať ikony. Tie neskôr získali typicky ruské prvky a zobrazovali osobnosti ortodoxnej viery, ako aj rozličné posvätné predmety. Patria k významným ukážkam umenia z počiatku prvého tisícročia nášho letopočtu.

Stará Rus sa skladala z množstva kniežatstiev, ktoré medzi sebou v nasledujúcich dvoch storočiach viedli početné občianske vojny. Tie využili vo svoj prospech mongolskí kočovníci z východu v roku 1242 a pod vedením jedného z Džingischánových vnukov založili kráľovstvo Zlatá horda rozkladajúce sa od riek Dneper a Volga na západe až do srdca Strednej Ázie na východe. Tak mongolská invázia, ako aj Byzantská ríša a obchod šíriaci sa po Hodvábnej ceste ponechali na ruskej kultúre výraznú orientálnu stopu.

Ruské kniežatá museli mongolským dobyvateľom platiť dane a centrom ich výberu sa stalo pôvodne malé mestečko Moskva, ktoré postupne prosperovalo až do podoby hlavného mesta významného kniežatstva. Moskva viedla víťazný boj proti Mongolom a získala si tak dominanciu nad ostatnými ruskými kniežatstvami. Stala sa tretím Rímom, centrom ruskej ortodoxnej cirkvi a jej kniežatá sa prehlásili za vládcov celého Ruska.

V 16. storočí bol Ivan IV. Hrozný (1530-1584) ako prvé knieža korunovaný za cára, teda ruskú obdobu cisára. Podarilo sa mu posilniť základy ruského štátu, prinútiť šľachtu k poslušnosti a vytvoriť tak nové Rusko ako impérium zjednotené pod vládou cára a ortodoxnom cirkvou.

O pár storočí neskôr, dňa 5. februára 1852, sa v Petrohrade uskutočnila veľkolepá recepcia a inauguračná ceremónia Ermitáže, ktorá sprístupnila múzeum širokej verejnosti. Ako sme mohli vidieť z nášho prierezu ruskou históriou, pôsobili v nej viaceré kultúry, ktoré prispeli k formovaniu Ruska. A práve ich poklady stráži až do dnešných čias Ermitáž, ktorej sa týmto spôsobom podarilo uchovať dušu a podstatu Ruska.

____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Russia: Ermitage Treasures of Russian Archaeology

Obrázok: atlaspamatek.info/wp-content/uploads/2014/04/ap_rusko_petrohrad-ermitaz_109813364-590×390.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.