Poľný maršál von Hindenburg

hindenburgPaul von Hindenburg bol pruský a nemecký generál, náčelník generálneho štábu a druhý ríšsky prezident Nemecka počas Weimarskej republiky (trvajúcej od pádu monarchie v roku 1918 do nástupu nacistov v roku 1933), ako aj predstaviteľ pruských junkerov. Podľa neho bola pomenovaná aj vzducholoď Hindenburg.

Ako syn pruského dôstojníka si aj on zvolil vojenskú kariéru. V rokoch 1859 – 1866 navštevoval Ústav pre kadetov v okrese Liegnitz, neskôr v Berlíne. Roku 1866 sa ako poručík zúčastnil Rakúsko-pruskej vojny a v rokoch 1870 – 1871 aj  Nemecko-francúzskej.

Rok 1914 priniesol vypuknutie 1. svetovej vojny a nemecký Generálny štáb presunul prevažnú časť svojich síl na západ. Rusi taktiež nezostali nečinní a svoje sily presunuli do východného Pruska. Práve Hindenburg bol poverený, aby ich postup paralyzoval. Úlohy sa zhostil už ako hlavný veliteľ východného frontu. Po jeho boku stál schopný náčelník generálneho štábu Ludendorff. Tejto dvojici sa podarilo po piatich dňoch súperenia pri Tannenbergu Rusov skutočne zastaviť. 137 000 Rusov padlo do zajatia. Áno, takto sa rodia legendy. 

Títo mimoriadne nadaní muži si prirodzene zaslúžili poctu a v roku 1916 im bolo pridelené velenie nad celou nemeckou armádou. Nemecko v týchto mužov verilo a nepochybovalo o víťazstve. Po prvotnom úspechu však prišiel pád, za ktorým stálo snaženie o obnovu neobmedzenej ponorkovej vojny. Voľba takejto taktiky vyprovokovala amerického prezidenta Wilsona, aby Nemecku vyhlásil vojnu. Miska váh sa tak preklopila v prospech nepriateľa. 

vzducholodV roku 1918 boli Nemci definitívne porazení a Hindenburg sa stiahol do úzadia. Na verejnosti sa znova objavil až v roku 1925,  kedy zomrel prezident Ebert.  Kandidoval na jeho miesto ako zástupca pravicových strán. Ľudia ho mali stále v úcte a možno aj preto porazil takmer o milión hlasov konkurenta zo strany socialistov a stredu Wilhelma Marxa. Takto sa stal zarytý monarchista prezidentom. 

Nemecko muselo splácať vojnové reparácie,  a preto sa v krajine prejavila v 30. rokoch svetová hospodárska kríza veľmi intenzívne. Počet nezamestnaných obyvateľov dosahoval 6 miliónov, demokratov ohrozovali z jednej strany komunisti a z druhej nacisti. Vládne kabinety sa dostali do stavu, kedy neboli schopné udržať si parlamentnú väčšinu. Hindenburg to vyriešil po svojom. K vymenovaniu kancelára nepotreboval súhlas zákonodárneho zboru, preto sám zvolil Heinricha Brüninga. Parlament si to samozrejme nenechal páčiť a vzdoroval. Prezident to bral ako impulz k jeho rozpusteniu. Brüning sa ujal moci a krajinu spravoval cez núdzové nariadenia. No už v najbližších voľbách boli nacisti druhou najsilnejšou stranou. V roku 1932 narástlo Hitlerove sebavedomie natoľko, že v prezidentských voľbách sa postavil oproti Hindenburgovi. Ten sa však nevzdal, aj keď to bol už pomerne vetchý starec (85-ročný). Ľavica a stred ho však tentokrát podporili. Aj keď stavil Hitler na obrovskú propagandu, prehral takmer o 6 miliónov hlasov. Ďalšie voľby však „hitlerovcov“ posilnili a stali sa najsilnejšou stranou v krajine. Hitler čakal dlho na Hindenburgerovu smrť a krátko po nej sa ujal jeho právomoci. Éra krvavého snaženia o obnovenie Tretej ríše sa začala. 

Autorka: Simona Sagová

Zdroj: historylearningsiete.co.uk

Obrázky: storify.com, photoblog.nbcnews.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.