Populárne historické postavy, ktoré sa dostali do „Hot 100“

britská šľachtičná Seymour Flemingová (1758-1818)

     Webová stránka Historyextra.com experimentovala svojho času s hlasovaním za historické postavy, aby mohla pomocou ankety zostaviť „Hot 100“, a teda prehľad najobľúbenejších osobností dejín. V zozname dominujú známe mená, no objavili sa aj niektoré nezvyčajné. Nech sa páči, dnes predstavíme niekoľkých z tých, ktorí sa dostali do zoznamu.

1.      Charlotte z Walesu – milovaná dedička anglického trónu

     Princezná Charlotte z Walesu (1796-1817) bola jediným dieťaťom budúceho kráľa Juraja IV. a jeho manželky Caroline z Brunswicku. Charlottin starý otec Juraj III. bol kráľom a počas jej života sa dostal na trón dvakrát. Rodičia malej princezny mali notorický búrlivé manželstvo, pričom sa neustále schádzali a rozchádzali. Svojho času jej bolo zabránené stretávať sa s matkou a mala tiež zvláštny vzťah s otcom, ktorý pri jej výchove využíval prísne pravidlá. Charlotte nebola ľahko zvládnuteľná. V jednom zo sporov s otcom ho začala udierať. Jej dohodnutý manžel, budúci kráľ Holandska, uviedol, že matka Charlotte by kvôli svojej neopodstatnenej reputácii nebola v ich spoločnom manželskom dome vítaná.

     Škandál vypukol, keď princezná ušla z domu od svojho otca. Po tejto afére bolo princeznej dovolené oženiť sa s princom podľa vlastného výberu. Zvolila si Leopolda Sasko-cobursko-saalfeldského. Bolo to šťastné manželstvo a Charlotta opísala svojho manžela ako „dokonalého milenca“. Okázalý kráľovský pár sa ukázal ako nesmierne populárny a kráľovná čoskoro otehotnela. Nádeje na zdravého dediča sa ale nenaplnili. Charlottin syn bol mŕtvy a ona zomrela čoskoro po ňom. Mala iba 21 rokov. Dôvodom jej smrti bolo vyčerpanie zo žiaľu. Na rozdiel od svojho otca a starého otca ju britský ľud miloval. Po jej smrti bola pozornosť presmerovaná na neter Juraja IV., na Viktóriu.

2.      Constance Markieviczová (Gore-Booth) – írska nacionalistická grófka

     O Constance Markieviczovej (1868-1927) by nikto nepovedal, že z nej vyrastie írska revolucionárka. Narodila sa v bohatej rodine a v roku 1900 sa oženila s umelcom z bohatej poľskej rodiny z Ukrajiny, s Casimirom Markieviczom. V roku 1901 porodila dcéru. Prvé roky bola vzornou manželkou, ktorá podporovala tvorivú kariéru umelca. V roku 1908 však jej manžel opustil umelecký svet a začal sa zaujímať o politiku nacionalizmu. Samotná Constance sa zúčastnila rôznych akcií, dokonca sa stala členkou írskych militantných sufražetiek. Pomohla tiež založiť akúsi militaristickú a nacionalistickú formu skautov. Podieľala sa na komunitných projektoch, no zapojením sa do írskeho nacionalizmu rozohrala nebezpečnú hru. V roku 1911 bola zatknutá za účasť na „anti-royalistickej“ demonštrácii, ale najznámejšia je asi jej účasť na Veľkonočnom povstaní z roku 1916. Keďže práve v tomto roku prepukla v Írsku revolúcia, Markieviczová sa tu stala dôležitým článkom a v bojoch zohrala aktívnu úlohu. Po potlačení vzbury bola grófka odsúdená. Údajne pobozkala revolver a následne ho podala Angličanom, aby vykonali, čo musia. Ako jedinú ženu ju súdili za vzburu a bola uznaná vinnou. Jej trestom mala byť smrť zastrelením. Nakoniec si odkrútila len 13 mesiacov väzenia. Ani to blízke stretnutie so smrťou nepresvedčilo Markieviczovú, aby skončila s politickým aktivizmom. Vo všeobecných voľbách v roku 1918 sa stala prvou ženou zvolenou do poslaneckej snemovne. Svoje miesto tam ale nikdy nezaujala, pretože odmietla prisahať vernosť anglickému kráľovi.

3. Achnaton – reformátor egyptského náboženstva

     Faraón Achnaton (cca 1351 – 1334 pred nl) sa preslávil svojimi pokusmi o prevrat v systéme viery v Egypte. Po storočiach polyteizmu (uctievaní viacerých bohov) Achnaton začal tvrdiť, že egyptský ľud by mal uctievať len jedného boha. Zaviedol kult Atona. Išlo teda o náboženského reformátora, faraóna revolucionára, alebo skôr o kacírskeho kráľa a chorobného fanatika? Pravdepodobne to celé bolo len akási jeho hra, ktorou sa snažil podkopať vplyv mocných kňazov v Egypte. Achnaton vybudoval tiež mesto Achetaton (Atonov obzor) s počtom obyvateľov viac ako 20 000. Centrum mesta slúžilo na uctievanie boha Atona. Neskoršie generácie zničili jeho mesto, pretože bolo symbolom monoteizmu. Jeho nástupcovia sa vrátili k starým praktikám a otvorili chrámy, ktoré on pozatváral. Hoci bola Achnatonova vláda pozoruhodným obdobím starovekého Egypta, zatienili ho slávnejší príbuzní. Jeho manželkou bola kráľovná Nefertiti a Achnatom bol otcom „slávneho“ Tutanchamona. Aj preto sa možno samotný reformátor v tej „žiare hviezd“ stráca. Pri výkopoch v Údolí kráľov v roku 1907 našiel archeológ Edward Ayrton kráľovskú hrobku, ktorá obsahovala neidentifikovanú múmiu. Testovanie neskôr potvrdilo, že ide o otca Tutanchamona, a preto sa všeobecne verí, že je to Achnaton.  

4.      Matej I. – silný vzor pre svoj národ

     Určite ste už počuli o uhorskom kráľovi Matejovi I. alebo o Matejovi Korvínovi (1443-1490). Do povedomia sa dostal ako reformátorský stredoveký panovník, ktorý posilnil svoj národ. V ankete o „Hot 100“ bol dokonca vyššie ako Oliver Cromwell, kráľovná Viktória či Julius Caesar. Matej sa stal kráľom Uhorska v roku 1458. Jeho zvolenie bolo veľmi kontroverzné, pretože šlo o prvého kráľa bez dynastického pôvodu, hoci o trón sa zaujímalo viacero silných kandidátov. V dôsledku toho čelil značnej opozícii zo strany zahraničných nepriateľov, ale aj domácich súperov, ktorý sa mu snažili trón uchmatnúť. Maďari si Mateja pamätajú ako kráľa, ktorý mal silné národné cítenie. Okrem väzieb na iné národy, Uhorsko vždy obhajoval a uchránil ho aj pred hrozbou habsburskej expanzie. Viedol viaceré výpravy proti Turkom, Fridrichovi III. či Ottomanovi. Kráľ značne zreformoval ríšu, zvýšil dane, aby zlepšil administratívu štátu, súdnictvo a armádu. Tradične sa pokladá za patróna vedy a umenia. Založil slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu, ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne. Nachádza sa tu jedna z najväčších európskych zbierok kníh. Matej je stále obľúbenou osobnosťou. Keď kráľ zomrel, vláda si ešte dlho pamätala frázu „Matej je mŕtvy, odišla spravodlivosť“.

5.      Seymour Dorothy Flemingová – sexuálny škandál storočia

     V roku 1775 sa bohatá britská šľachtičná Seymour Flemingová (1758-1818) vydala za Sira Richarda Worsleyho. Išlo o dohodnuté manželstvo a pár sa k sebe vôbec nehodil. Ich spolužitie sa stalo nešťastným zápasom. Manželstvo dosiahlo zlomový bod v roku 1781. Po rôznych aférach s viacerými milencami, lady Worsleyová oslovila priateľa svojho manžela, kapitána Georgea Bisseta. Rozhnevaný Worsley podal na Bisseta trestné oznámenie a žiadal ako odškodné 20 000 libier. V súdnej sieni sa strhla horúca bitka. Seymour Dorothy nečakane prevrátila stôl na svojho manžela a otvorene sa tak postavila na obranu milenca. Dokonca predložila šokujúce svedectvá o svojom sexuálnom živote s cieľom podkopať mužove nároky. Na povrch vyšli škandalózne fakty. Ukázalo sa, že Bisset nie je jediným milencom pani Worsleyovej, ba dokonca samotný manžel ju mal povzbudzovať k mimomanželským aktivitám. Zistilo sa tiež, že Seymour prekonala venerickú chorobu (pohlavne prenosná infekcia) a aj to, že lord Worsley povzbudzoval v minulosti Bisseta, aby jeho ženu špehoval nahú pri kúpeli. Nárok lorda Worsleyho bol tak vášne poškodený a bola mu udelená náhrada škody. Po tomto škandále bola ale povesť Seymour Dorothy v troskách. Bisset ju opustil a bola nútená živiť sa ako profesionálna milenka, ktorá prežívala z veľkorysosti bohatých mužov. Počas francúzskej revolúcie bola na niekoľko mesiacov uväznená.

     V roku 2015 bol pozoruhodný príbeh lady Worsleyovej sfilmovaný. Ide o film The Scandalous Lady W od BBC Two. V českom preklade je film známy ako Skandální život Lady Worsley.

6.      Thomas Browne – anglický vševed 17. storočia

     Thomas Browne (1605-1682) mal veľmi pozoruhodnú myseľ, ktorá mala široký záber. Tento inteligent sa jednoducho zaujímal o všetko a bol veľmi zvedavý. Zaoberal sa medicínou, náboženstvom, históriou, filozofiou a bol tiež plodný zberateľ, starožitník a „zodiographer“ (toto slovo si sám vymyslel a malo označovať niekoho, kto študuje a opisuje zvieratá). Stál sa známy pre svoj pozoruhodne rozmanitý, vtipný a originálny štýl písania. Do angličtiny priniesol ohromujúci počet nových slov. Oxfordský anglický slovník mu ich pripisuje viac ako 780.

7.      Katherine Swynfordová (Katherine de Roet) – aktérka jedného z najvýraznejších vzťahov 14. storočia

     Najviac fascinujúca kapitola v živote Katheriny Swynfordovej (1350-1403) začala, keď vstúpila do domácnosti Johna Gauntta, vojvodu z Lancasteru a syna kráľa Eduarda III. Katherine bola francúzska šľachtičná, ktorá si vzala za manžela jedného z Gaunttových nájomníkov, Hugha Swynforda, s ktorým mala dve alebo tri deti. Jej prácou v dome pána Gauntta bolo starať sa o jeho dve dcéry. Po čase, keď zomrela v roku 1368 Johnovi Gaunttovi manželka, začal si s Katherinou romantický vzťah. Napriek tomu, že sa John znova v roku 1371 oženil, ich vzťah sa neskončil a trval niekoľko rokov. Pár mal spolu štyri nelegitímne deti. V roku 1396, dva roky po smrti druhej Johnovej manželky, sa tí dvaja konečne vzali, a to viac ako dvadsať rokov po narodení ich prvého dieťaťa. Katherine sa stala známa ako „vojvodkyňa z Lancasteru“. Deti boli spätne legitimizované, ale museli podpísať, že nikdy nepožiadajú o anglický trón. Nakoniec sa k trónu predsa len prepracovali. Najstarší syn Katherine a Johna bol predchodcom Henricha VII.

8.      Imre Nagy – vodca povstania z roku 1956

     Imre Nagy (1896-1958) bol maďarský premiér, ktorý sa stal figúrkou maďarskej revolúcie v roku 1956. Nagy bol komunista, ktorý počas ruskej revolúcie bojoval za bolševikov. Po návrate do svojej vlasti získal niekoľko kľúčových politických úloh v maďarskej vláde, čo mu dopomohlo k funkcii premiéra (1953). Napriek nepretržitému presvedčeniu o hodnote marxizmu začal Nagy pomaly pociťovať dezilúziu voči sovietskemu štýlu komunistickej vlády. Jeho vzťahy so sovietskymi krajinami chladli a on bol dvakrát vylúčený z vlády. V roku 1956 sa zaplietol do revolúcie- celoštátneho spontánneho povstania proti komunistickej vláde. Keď mu bola obnovená funkcia premiéra, oznámil odstúpenie Maďarska od Varšavskej zmluvy. Odvolával sa na podporu OSN a západnej Európy, no povstanie bolo brutálne potlačené sovietskou inváziou. Akonáhle opustil „svätyňu“ juhoslovanského veľvyslanectva, v ktorej sa ukrýval po neúspešnom proteste, bol zajatý. Tajne ho odsúdili za vlastizradu a v júni 1958 bol popravený.

9.      Patrick a William Pearse – nacionalistickí bratia

     Áno, v tomto prípade ide o dve osobnosti, ale keďže ide o bratov, zhrňme ich v jednom bode. Veľkonočné írske povstanie z roku 1916 sme už spomínali, no Pearsovci sa dostali do „Hot 100“ spolu s Constance Markieviczovou. Starší brat Patrick bol učiteľom, advokátom, básnikom a spisovateľom, ktorý sympatizoval s írskym národným hnutím. Okrem toho, že sa venoval reformovaniu vzdelávania a vzkrieseniu írskych jazykov, začal sa intenzívnejšie zaoberať aj extrémnejšími časťami írskych dobrovoľníckych hnutí. Zároveň zohral kľúčovú úlohu pri organizovaní Veľkonočného povstania v roku 1916.

     Patrickov mladší brat William bol nádejným sochárom, ktorý sa tiež zapojil do boja o domácu slobodu. Napriek skutočnosti, že sa s najväčšou pravdepodobnosťou nezúčastnili žiadneho skutočného násilia, boli silnými postavami povstania a poskytli mu veľa podpory. Patrick bol obvinený a prosil o milosť. To mu ale nepomohlo, pretože bol popravený. Williama stretol rovnaký osud. Hoci v tom celom zohral len malú rolu, rozhodujúcim faktom boli jeho rodinné väzby s Patrickom.

10. Ragnar Lothbrok – legendárny vikingský bojovník

     Keď sa povie Ragnar Lotbrok, určite sa vám okamžite vybaví seriál „Vikingovia“. Práve ten nám totiž pripomenul tohto zabudnutého hrdinu, ktorého sme si okamžite zamilovali. Podľa nórskych legiend a ság bol Ragnar naozaj hrozivým bojovníkom. Jeho najznámejším ťažením bolo ťaženie na Paríž v roku 845, pričom sa po Seine plavilo 120 vikingských lodí, aby obsadili mesto. Lothbrokovi vďačíme aj za iných slávnych Vikingov vrátane Ubba, Bjorna Ironsida či Ivara Bonelessa. Všetko to boli vodcovia Veľkej armády, ktorá napadla v roku 865 Britské ostrovy. O Ragnarovej smrti koluje viacero verzií, z ktorých najzaujímavejšia sa javí tá, čo hovorí, že bol hodený do jamy s hadmi svojím nepriateľom. Avšak, dosiaľ zostáva nejasné, do akej miery bol Ragnar skutočnou historickou postavou a kde začínajú legendy. Je dokázané, že skutočne sa narodil minimálne jeden Ragnar Lothbrok, ale jeho legendárny charakter bude pravdepodobne zmesou viacerých postáv. Svoju úlohu tu určite zohrala aj fantázia a dramatika ľudí zo severu.

_______________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Zdroj: historyextra.com/period/the-most-popular-historical-figures-youve-probably-never-heard-of/

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6f/Ladyworsley.jpg/800px-Ladyworsley.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.