Pozdravy zo Servítkového kráľovstva

Za autora nápadu používať servítky za účelom osobnej hygieny a zároveň ako dekoráciu pri stolovaní je považovaný anglicky kráľ Richard II. (1367-1400). Popularizátorkou používania servítok v období renesancie bola francúzska kráľovná Katarína Medicejská (1519-1589). V tej dobe sa servítka viazala okolo hrdla, a teda chránila drahé čipkované goliere. Používanie servítok sa stále vylepšovalo  a zdokonaľovalo. Na výrobu prvých servítok sa používali konopné a ľanové tkaniny, neskôr manufaktúrne bavlnené plátno, priemyselný damašek a nakoniec v 19. storočí vznikli servítky aj v papierovom prevedení podobné tým, ktoré poznáme dnes. Servítky boli zo začiatku vyrábané iba v jednofarebnom prevedení -väčšinou išlo o servítky bielej farby. Keď sa v tlačiarňach začali objavovať farebné papiere, aj servítky sa začali vyrábať vo farbe. Farebné servítky sa stali obľúbenými a najmä cenovo prijateľnými. Keďže technológia výroby sa rýchlo vyvíjala, servítky začali byť mäkšie, vyrábali sa v rôznych tvaroch a vzhľadoch. Na Slovensku sa na prelome 19. a 20. storočia objavili prvé ručne rezané papierové servítky. Pochádzali z produkcie Harmaneckých papierní. Okolo roku 1930 sa výrobou servítok začala zaoberať spoločnosť Supra Ružomberok a v druhej polovici 20. storočia sa servítky na Slovensku vyrábali popri školských zošitoch aj v Slavošovciach. Koncom 20. storočia začala s výrobou servítok firma Dellis z Hlohovca.

servitky

V dnešnej dobe sa servítky vyrábajú v súvislosti s rôznymi sviatkami (Vianoce, Veľká noc a podobne) a spoločenskými akciami (svadby, krstiny a podobne), mnohé reštaurácie a podniky si nechávajú vyrábať servítky s vlastnými potlačami. Takéto servítky sa nepoužívajú iba na utretie úst či rúk, ale plnia už spomínanú dekoratívnu a najmä reklamnú funkciu. Servítky sa používajú aj na rôzne iné účely, existuje napríklad servítková technika, ktorá sa používa pri výrobe obrazov, ozdobných dóz, či iných dekoratívnych predmetov. Samozrejme zvládnutie takejto techniky si vyžaduje poriadnu dávku zručnosti, trochu fantázie a aspoň štipku talentu a umeleckého cítenia. Výber servítok je v súčasnej dobe obrovský. Možno i preto sa veľa ľudí rozhodlo venovať práve zbieraniu servítok. Medzi týchto ľudí patrí aj členka zberateľskej organizácie Európska zberateľská spoločnosť – Antónia Kozáková z obce Ruská, ktorá sa nachádza v okrese Michalovce. Antónia poskytla o svojej záľube rozhovor. 

Ako si sa dostala k zbieraniu servítok?

Ako každý človek, aj ja som mala v detstve mnoho záľub. Zbierala som skoro všetko – známky, pohľadnice, servítky, dokonca aj céčka a plagáty spevákov a hercov. V tom čase som ešte v zbieraní servítok nenachádzala také čaro, aké nachádzam dnes. V roku 1997 som sa opäť vrátila k zbieraniu a oslovili ma práve servítky, ktorým som sa začala venovať s plným nasadením. Najprv som si určila cieľ, ktorý som chcela dosiahnuť. Mojim prvotným cieľom bolo nazbieranie 5000 kusov servítok, čo som mi aj v dohľadnej dobe podarilo zrealizovať. So vzrastajúcim číslom stúpala aj moja motivácia, ktorá mi vydržala až dodnes. Aktuálny počet servítok v mojej zbierke je dnes 83 745. Výsledné číslo sa však z týždňa na týždeň mení, čomu sa ja osobne veľmi teším. Iste vám napadla otázka, kde tie všetky servítky mám uložene? Mám ich zabalené v ozdobných škatuliach, ktoré sú uložené v regáloch podľa kategórií v samostatnej izbe, ktorú nazývam Servítková izba. Túto izbu som zriadila nedávno, no navštívilo ju už veľké množstvo návštevníkov, kvôli ktorým som zaviedla aj návštevnú knihu, do ktorej sa mi návštevníci izby podpisujú alebo píšu krátke venovania. Izbu mám vyzdobenú fotografiami, na ktorých som ja a moji návštevníci. Nechýba mi tam ani servítka s mojou vlastnou potlačou. Nebolo jednoduché sa k nej dopracovať, podarilo sa mi to až v roku 2014. Chcela som mať v zbierke niečo, čo by ma symbolizovalo. Predlohu som si pripravila sama.

Moja servítková izba je mojím malým kráľovstvom. Veď som aj dostala priliehavú prezývku – Servítková Tonka. Osobne ma teší, keď ma niekto takto oslovuje, aj balíky mi pod týmto menom zvyknú chodiť. S mnohými zberateľmi si servítky vymieňam a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Kupujem si ich aj v špeciálnych obchodoch pre zberateľov, objednávam cez internet. Veľa ľudí mi servítky podarovalo.

Máš aj nejaké špeciálne servítky v zbierke?

Moja zbierka je naozaj bohatá, preto sa v nej nájdu rôzne druhy servítok. Mojou najdlhšou servítkou je servítka dlhá 117cm, moja najmenšia servítka má rozmery 8x8cm. Najstaršia servítka v zbierke pochádza z roku 1940. Každá servítka má v mojich očiach nejakú hodnotu, radosť mám úplne z každej. Medzi výnimočné servítky patrí napríklad servítka s podpisom pána prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, či servítky s podpismi rôznych hercov a politikov.

Dosiahla si v súvislosti so zbieraním aj nejaké významné úspechy alebo ocenenia?

Som držiteľkou ôsmych slovenských a troch svetových certifikátov. Mala som doposiaľ štyri výstavy (Veľké Kapušany, Ruská, Kráľovský Chlmec a Banská Bystrica). Každá bola iná, z každej som mala veľkú radosť. Výstava v Bystrici sa konala pri príležitosti 180. výročia založenia Harmaneckých papierni. Moje meno je niekoľkokrát spomenuté v Knihe slovenských rekordov, ktorá bola publikovaná v roku 2007. Do Guinessovej knihy rekordov som bola zapísaná trikrát – v roku 2006 za 21 000 servítok, 2007 za 30 300 servítok a 2012 za 50 000 servítok. Mojim súčasným cieľom je nazbierať 100 000 servítok a získať tak ďalší svetový certifikát – robím všetko preto, aby sa mi to podarilo. Doposiaľ ma počtom vyzbieraných servítok nikto neprekonal. V roku 2011 som bola dokonca vyhlásená za rekordmanku roka.

Chcela by si niečo odkázať čitateľom?

Na tomto mieste by som chcela poďakovať ľuďom, ktorí mi doposiaľ pomáhali a podporovali ma v mojej záľube, ale aj tým, ktorých ešte nepoznám a objavia sa v budúcnosti. Vždy sa nájde niekto, kto podľahne zberateľskej záľube podobne ako som jej podľahla aj ja. Odkazujem všetkým čitateľom a najmä zberateľom to, že ak sa človek rozhodne niečomu venovať alebo rovno niečo zbierať, nech to robí zo srdca, pretože iba vtedy to má zmysel.

___________

Zdrojeca.retrospektiva.eu/

Autori článku: Antónia Kozáková a Ján Bocan

Obrázok: emerald-international.com/wp-content/uploads/2016/04/np-2.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.