„Pozlátená dáma“ a ďalšie vybrané múmie v New Yorku

Špeciálna výstava, ktorá ponúka detailné prezeranie zriedkavo vystavovaných egyptských a peruánskych múmií s názvom „Múmie“,  je otvorená v Americkom múzeu prírodnej histórie. Súčasťou výstavy je aj múmia známa ako „Pozlátená dáma“, zachovalá múmia z rímskej éry Egypta.

Egyptská múmia pomenovaná Pozlátená dáma môže mať aj viac ako 2000 rokov, no návštevníci môžu hľadieť do jej hnedých očí a obdivovať jej tmavé kučeravé vlasy na sarkofágu. Práve týmto exponátom bola otvorená výstava v pondelok 20. marca 2017 v Americkom múzeu prírodnej histórie (AMNH) v New Yorku.

Návštevníci síce nemôžu vidieť jej skutočnú tvár, ale môžu sa pozrieť na jej nádherne zachovalú múmiu, vrátane lesknúcej sa zlatom maľovanej masky. V jej blízkosti sa nachádza plastová replika jej lebky v životnej veľkosti, vytvorená z 3D tlačených obrazov podľa počítačovej tomografie (CT) hlavy múmie.

Francúzsky sochár Elisabeth Daynes študoval plastovú lebku a vytvoril hyperrealistickú sochu pozlátenej dámy. Pá bola mumifikovaná v rímskom Egypte, a je jednou z 18 múmií v expozícii múzea, ktorá zahŕňa ľudské a aj zvieracie múmie z Peru a Egypta.

Využitím dostupných technológií odborníci vytvorili sochu, aby ukázali, ako asi vyzerala Pozlátená dáma v reálnom živote.

V starovekom Peru bola mumifikácia spôsob, ako si uctiť, pamätať a zostať v kontakte s mŕtvymi. Prvá kultúra, u ktorej existujú záznamy o zámernej mumifikácii jej mŕtvych, je kultúra Chinchorros, ktorá pôsobila v rokoch 5000 až 2000 p.n.l. Proces, ktorý používali, bol pomerne zložitý. Odstránili kožu a orgány mŕtveho človeka, z kostí odstránili akékoľvek mäso a kostru spevňovali rákosím a ílom. Potom znovu natiahli kožu, pomaľovali zosnulého čiernou alebo červenou farbou a umiestnili parochňu či hlinenú masku na hlavu tela.

Naproti tomu, neskoršia kultúra Chancay v rokoch 1000 až 1400 n.l. používala suché púštne podnebie Paru na zjednodušenie procesu, ktorý zahŕňal pochovávanie ich mŕtvych vo vzpriamenej polohe v sede a ich balenie do vrstiev tkaniny. V hroboch začali nechávať aj darčeky, vrátane potravín a nádob s kukuričným pivom, zvaným chicha.

Múmie v kultúre Chancay nájdené v dnešnom Peru boli často pochovávané s nádobami chicha (pivo vyrobené z kukurice). Chancay často plnili hroby potravinami a nápojmi pre ich zosnulých blízkych.

Egyptské múmie

V inej časti sveta začali Egypťania mumifikovať ich mŕtvych asi 2000 rokov po Chinchorros, pravdepodobne po tom, ako videli, čo sa s telami prirodzene stane v púšti. Púšť prírodne zakonzervovala aj prvú známu egyptskú múmiu mladej ženy, zabalenej do plátna a kožušín. Podľa CT vyšetrenia trpela artritídou a hrubnutím ciev ešte predtým, než zomrela asi pred 5500 rokmi.

V priebehu doby Egypťania vytvorili zložitý proces mumifikácie, ktorým pripravovali svojich zosnulých na posmrtný život. Orgány sa rýchlo rozpadajú, takže akonáhle človek zomrel, jeho pečeň, pľúca, črevá a žalúdok sa odstránili a konzervovali, pričom sa balili a skladovali v oddelených nádobách. Egypťania však nechávali srdce na jeho pôvodnom mieste, pretože verili, že práve ono bolo zdrojom emócií a intelektu. Avšak, mozog odstraňovali cez nos, pretože si mysleli, že vôbec nebol dôležitý.  

Telo následne sušili v soli po dobu 40 dní, prevoňali ho živicami a olejmi a uložili na podložku, ktorá tvarom pripomínala telo. Následne ho zabalili do plátna. Mnoho bohatých Egypťanov bolo pochovaných s figúrkami známymi ako „shawabti“, pričom verili, že práve oni im budú slúžiť v posmrtnom živote.

Exponáty výstavy „Múmie“ obsahujú aj niekoľko mumifikovaných zvierat, vrátane mumifikovaných paviánov, gaziel, vodných vtákov, krokodílov a mnohých mačiek, vrátane niekoľkých podvodných múmií, ktoré neobsahujú žiadne telá.

Mláďa krokodíla bolo zložito zabalené a pochované ako obeť v egyptskej hrobke.

Mnohé z týchto exemplárov sú vystavené po prvýkrát od roku svetovej výstavy v roku 1893 v Chicagu. S múmiami v expozícii sa síce zaobchádza s úctou (návštevníci nemajú dovolené fotografovať ľudské ostatky), no ostatné múmie v teréne sú v ohrození, čiastočne aj kvôli zmene klímy, najmä v regiónoch pokrytých zamrznutou pôdou a ľadom. Ak sa takéto múmie rozmrazia, veľmi rýchlo sa rozpadnú. Niektoré z nich môžu byť staré aj 8000 až 10 000 rokov.

Výstava potrvá do 7. januára 2018, následne ju vrátia Fieldovmu múzeu v Chicagu.

___________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdrojlivescience.com/58312-mummies-museum-exhibit.html

Obrázok: 2.bp.blogspot.com/-ucimuvI4vZI/WM1DMeVK_aI/AAAAAAAASiY/

g1Yl5q0i7U0t-mURmy73yoYsSdavLFZsQCLcB/s1600/Gilded.JPG

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.