Predchodcovia Inkov

Impérium Inkov netreba obsiahlo predstavovať, vedeli ste však, že pred jeho zrodom obývalo územie Peru a Bolívie mnoho iných kultúr, ktoré po sebe zanechali majestátne stavby, desivé múmie aj dodnes nevyriešené záhady? Prezradíme vám to najdôležitejšie, čo by ste mali vedieť o predchodcoch Inkov.

Mýty a kultúra jazera Titicaca

Na bolívijskej náhornej plošine neďaleko bájneho jazera Titicaca sa rozprestierajú pozostatky lokality Tiahuanaco, dnes zapísanej v Zozname dedičstva ľudstva UNESCO a v minulosti centra rovnomennej kultúry. Najväčšie jazero Južnej Ameriky a jedno z najvyššie položených na svete malo v jej mytológii veľký význam, keďže práve z neho sa mal zrodiť boh Viracocha (Huiracocha), vnášajúci do pôvodne temnej doby svetlo prostredníctvom vytvorenia Slnka, Mesiaca a hviezd.

Kultúra Tiahuanaco bola hlboko ovplyvnená svojím náboženským presvedčením a uctievala viacerých bohov, vrátane bohyne zeme Pachamama. Jej vývoj sa člení na tri epochy, označované ako vidiecka fáza (1500 p.n.l. – 45 n.l.), mestská (45 n.l. – 700 n.l.) a expanzívna (700 – 1200), pričom postupom času sa spojila s andskou kultúrou Wari. Príslušníci civilizácie Tiahuanaco verili, že okolité vrchy pokryté snehom obývajú bohovia, ktorým venovali viaceré chrámy, neskôr využívané aj kultúrou Inkov. Spôsob budovania mesta Tiahuanaco pozostávajúceho z veľkých skalných blokov je dodnes záhadou.

Staviteľský talent kultúry Chimú

Hoci väčšina pobrežia Peru je suchou púštnou krajinou, kedysi bolo tiež miestom zrodu veľkej civilizácie, ktorej sa v nehostinnom podnebí podarilo vytvoriť zavlažovacie kanály a agrikultúrou sa živiacu spoločnosť, schopnú udržať pri živote veľké množstvo obyvateľov. Máme na mysli kultúru Chimú, ktorá v rokoch 1100 – 1470 dominovala severnému pobrežiu dnešného Peru. Tu vybudovala impozantné mesto Chan Chan, taktiež zapísané v zozname UNESCO. Svojho času patrilo mesto k najväčším na svete, obývalo ho približne 100-tisíc ľudí a chránili múry dosahujúce výšku 6 – 9 metrov.

Celé mesto bolo postavené z adobe, teda tehál z nepálenej hliny, ktoré boli v stavebnom priemysle peruánskej púšte obľúbeným materiálom. Popri agrikultúre sa život v Chan Chan zakladal aj na rybolove vzhľadom na blízkosť osídlenia od mora. Civilizácia Chimú bola veľmi hierarchická a vyznačovala sa talentom pre spracúvanie zlata. Vďaka tomu sa nám z nej dodnes zachovali mnohé zlaté objekty, z ktorých väčšina má náboženský význam.

Pyramídy a tradície Moche

Pred rozkvetom Chimú sa v oblasti severného Peru rozvíjala v rokoch 250 p.n.l. – 700 n.l. kultúra Moche alebo ak chcete Mochika. Jej významným dedičstvom sú pyramídy Huaca de la Luna, a teda Pyramída Mesiaca a Huaca del Sol alias Pyramída Slnka, situované neďaleko dnešného mesta Trujillo. Tieto pyramídy pozostávajú z niekoľkých stupňov, pričom výstavba každej z nich náležala inému vládcovi civilizácie, pochovanému po smrti so svojím majetkom, manželkou a služobníkom.

Podobne ako Chimú, aj Moche bola veľmi hierarchickou spoločnosťou a jej obyvatelia sa členili podľa svojho pracovného zaradenia. Uctievali Mesiac a boha Aiapaec, ktorý bol v ich ponímaní stvoriteľom sveta a požadoval ľudské obete. Tie boli pravdepodobne zvrhnuté z vrchola Bielej hory rozprestierajúcej sa za pyramídou, keďže pri jej úpätí boli objavené pozostatky 42 tiel.

Peruánske múmie a záhady kultúry Nazca

Hoci múmie tradične spájame v našich predstávach s Egyptom, v Peru bolo dodnes objavených viac múmií než v ktorejkoľvek inej krajine sveta. Dávne peruánske civilizácie boli tvorené veľkými populáciami, ktorých príslušníci boli často pochovaní s celým majetkom. Proces mumifikácie sa líšil v závislosti od doby a regiónu, pričom v mnohých prípadoch ich do súčasnosti pomohlo zachovať suché púštne podnebie. Obzvlášť v prípade kultúry Paracas boli mumifikované telá zabalené do látok zdobených bohatou dekoráciou, čo dokazuje prekvapivé znalosti tejto civilizácie v spracúvaní textilu.

Múmie boli typické aj pre kultúru Nazca, rozvíjajúcu sa v dnešnom juhoperuánskom regióne Ica v období 100 – 800 n.l. Slávu jej priniesli záhadné obrazce v púšti, viditeľné len z vtáčej perspektívy, ktorým nadšenci pripisujú mimozemský pôvod a o ktorých štúdium sa vo veľkej miere zaslúžila nemecká matematička María Reiche (1903-1998)

Pán zo Sipánu: objav desaťročia

Peru je pre archeológov a historikov obrovským pokladom, z ktorého sa podľa názoru odborníkov do súčasnosti podarilo odhaliť len zlomok. Nepriateľom podobných objavov sú však vykrádači hrobov, ktorí sa do tejto ilegálnej činnosti púšťajú z núdze a chudoby napriek hrozbe zadržania a tvrdých trestov. Pred ich zásahom sa však podarilo zachrániť najdôležitejší archeologický nález, k akému v poslednej dobe v Južnej Amerike došlo.

Objav Pána zo Sipánu (španielsky Señor de Sipán) v roku 1987 odhalil rozsiahly pohrebný komplex pri obci Sipán v peruánskom regióne Chiclayo a vykopávky v lokalite prebiehajú dodnes. Po prvýkrát vôbec bola objavená nedotknutá hrobka významnej osoby náležiacej do kultúry Moche, ktorej vek sa odhaduje na 1700 rokov.

Pán zo Sipánu bol pochovaný v drevenej truhle, obklopenej množstvom zlatých a strieborných predmetov, dokazujúcich jeho významné postavenie v spoločnosti Moche. V hrobke mu spoločnosť robili jeho 3 manželky, bojovník, kňaz a malý chlapec, ktorý mal svojho pána viesť do života po smrti. Okrem tiel boli objavené aj pozostatky surovín, ktoré by pán na druhom svete mohol potrebovať. 

Kuélap a pôvod kultúry Chachapoyas

Nemenej zaujímavá je z dávnych peruánskych civilizácií kultúra Chachapoyas, obývajúca vegetáciou pokryté horské údolia severovýchodného Peru zhruba v období 800 – 1470 nášho letopočtu. Najznámejším príkladom osídlenia tejto kultúry je opevnené mesto Kuélap, rozprestierajúce sa v nadmorskej výške 3000 m n. m. Múry mesta dosahujú miestami výšku 20 m a sú tvorené blokmi z vápenca, ktoré vážia až do troch ton.

Kuélap tvorí 420 domov okrúhleho tvaru so špicatými strechami a predpokladá sa, že bol postavený približne okolo roku 900, hoci nie je presne známe, akým spôsobom. Kultúra Chachapoyas bola v roku 1470 pokorená civilizáciou Inkov, ich citadela však bola nedobytná a Kuélap odolával obkľúčeniu  zo strany Inkov po celé mesiace.

Príslušníci kultúry Chachapoyas mali svetlejšiu pleť než iné peruánske kultúry a preto sa niektorí ľudia domnievajú, že sú európskeho pôvodu a dostali sa do teritória dávno pred príchodom Krištofa Kolumba do Ameriky. Pre túto teóriu však neexistujú dostatočné dôkazy. Aj pre túto civilizáciu sú charakteristické múmie, ktoré sú produktom relatívne sofistikovaného procesu, čo umožnil ich zachovanie napriek vlhkej klíme až do súčasnosti.

Po týchto a ďalších kultúrach napokon nastal v druhej polovici 15. storočia čas Inkov, ktorých impérium Tahuantinsuyo sa rozprestieralo od dnešného Ekvádoru až po Argentínu a Chile na juhu, pričom prakticky pohltili všetky predchádzajúce civilizácie. Až do príchodu Španielov v roku 1532 tak Inkovia boli pánmi Ánd, dominujúc veľkej časti území Južnej Ameriky a stavajúc pôsobivé mestá, ako napríklad slávne Macchu Picchu.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film The precursors of the Inca

Obrázok: boletomachupicchu.com/gutblt/wp-content/images/pikillaqta-1.jpg  

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.