Prekvapujúce tajomstvá Veľkého čínskeho múru

Veľkolepé dielo čínskeho staviteľstva bolo postavené na obranu ríše pred kočovníkmi zo severu, zároveň ale plnilo aj ďalšie funkcie a jeho stavba si vyžiadala viac pracovnej sily, materiálu a času ako ktorákoľvek iná pamiatka sveta. Odhaľte spolu s nami niektoré z prekvapujúcich tajomstiev Čínskeho múru.

Čo podnietilo výstavbu múra

Veľký čínsky múr predstavuje obrovské obranné opevnenie, ktoré sa tiahne od púští na západe až po Žlté more na východe. Je považovaný za najväčší stavebný projekt nielen v čínskych dejinách a jeden z najpôsobivejších výtvorov človeka na Zemi. Múr vysoký 7 metrov je postavený z vyše miliardy pevných hlinených tehál a zakončený cimburím so vstavanými strielňami. Je domovom desaťtisícov strážnych veží a bol hlavnou obrannou líniou Číny po celé storočia. Zďaleka však nejde o prvý múr, ktorý nechali čínski cisári vybudovať naprieč krajinou, hoci predchádzajúce múry boli jednoduchšie a menej stabilné.

Čínsky múr bol severnou hranicou Číny oddeľujúcou krajinu od ríše Mongolov obývanej kočovnými kmeňmi. Zatiaľčo čínske poľnohospodárstvo prosperovalo, na severe boli vegetačné obdobia príliš krátke a preto tu ľudia žili nomádskym spôsobom života a sťahovali sa so svojmi stádami v závislosti od ročných období.  Zároveň pravidelne organizovali nájazdy do Číny, kde si privlastnili tovar a plodiny, ktoré si sami nedokázali dopestovať. Mongoli boli vynikajúci bojovníci aj jazdci na koňoch a využívali dômyselný typ zbrane zvanej kompozitný luk.

Nový stavebný materiál a stratégie stavby

Mongoli sa zdali neporaziteľní, Číňania žili v strachu pred ich nájazdmi a tak na svoju ochranu vybudovali pôsobivý múr. Niekdajšie hlinené múry prestali plniť svoju funkciu v 16. storočí, kedy už kočovníci používali pokrokovejšie zbrane, pre ktoré už hlinený múr nebol prekážkou. V roku 1550 Mongoli prerazili múr a prehnali sa čínskymi horami až do blízkosti hlavného mesta Peking, kde rabovali a zdecimovali veľkú časť obyvateľov.

Starý múr zlyhal a bolo tak potrebné postaviť nový múr, ktorého pevné základy boli budované z objemných žulových kvádrov a po stenách z hladkých tehál bolo takmer nemožné vyliezť na cimburie chránené obrancami múru. Tehly používané pri stavbe múru boli väčšie ako tehly využívané pri stavbe dnešných domov, aby sa mohlo rýchlejšie stavať, hoci takéto tehly boli ťažšie a ich preprava bola komplikovanejšia. Tehly boli v dômyselných peciach vypaľované neustále, aby bol čo najskôr dokončený múr, na ktorého stavbe sa podieľalo vyše milión ľudí pracujúcich v extrémnych podmienkach. Jednotlivé tehly spájala malta zmiešaná s ryžovou vodou, ktorá jej mala zaručiť väčšiu pevnosť a trvanlivosť.

Múr sa tiahne po hrebeňoch čínskych hôr od jedného vrcholu k druhému, stúpa a klesá v závislosti od nadmorskej výšky. Kopíruje vyvýšené miesta v teréne, nejde však o jednoduchú priamu líniu. Naopak pozostáva z početných zákrut a ohybov, ktoré mali pre obrancov zaistiť lepšie obranné pozície, aby na blížiacich sa nepriateľov mohli útočiť tak spredu, ako aj zboku.

Kto a ako bránil Čínsky múr

Každých 150 m stála na múre strážna veža a v oblasti 3 km okolo múru boli vyrúbané všetky stromy, aby mali vojaci jasný výhľad na jazdcov útočiacich na Čínu. Pre obranu Čínskeho múra bolo potrebné, aby bol trvalo obsadený vojenskou posádkou, ktorá bola ubytovaná v strážnych vežiach. Každú vežu tak obývalo 20 – 30 vojakov a v jej hornej časti bol umiestnený sklad zbraní, ku ktorým tak mali v prípade útoku okamžitý prístup.

Obrancovia mali oproti svojim nepriateľom výhodu vyššej pozície a používali strach vyvolávajúce hlučné kanóny aj praktické kuše vyrobené z bronzu. Vďaka spúšťaciemu mechanizmu je kuša považovaná za prvú mechanickú zbraň na svete a dokázala vystreliť v zlomku sekundy s veľkou presnosťou. Vojaci navyše často namáčali hroty šípov do jedu a tak bolo už škrabnutie šípom pre nepriateľa smrteľné.

Aby vojaci mohli zvolať posily v prípade veľkého útoku, museli mať k dispozícii prepracovanú informačnú sieť. Za týmto účelom sa využíval signalizačný systém na strážnych vežiach informujúci o postupe kočovníkov. V rámci systému sa používali červené vlajky znamenajúce počet vojakov nepriateľa aj dymové signály. Rýchla reakcia obrancov bola nevyhnutná tak pre obranu múru, ako aj samotnej Číny.

Veľký čínsky múr taktiež plnil úlohu rozsiahlej prepravnej siete, cesty, po ktorej sa vojenské posily mohli rýchlo presunúť na miesto útoku. V neposlednom rade chránil čínsky obchod a obchodné trasy, ktoré boli aj súčasťou legendárnej Hodvábnej cesty a predstavovali spojenie Číny s vonkajším svetom.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Zničená minulost 6 – Velká Čínská zeď

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/23/

The_Great_Wall_of_China_at_Jinshanling-edit.jpg/1024px-The_Great_Wall_of_China_at_Jinshanling-edit.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.