Prekvapujúci objav: prvýkrát preskúmané DNA múmie

Vedci zoradili DNA z múmií z osady Abusir el-Meleq južne od Káhiry, ktoré boli pochované medzi rokmi 1380 pred n.l. až 425 n.l.

Výskumníci po prvýkrát úspešne zoradili DNA egyptskej múmie. Zistenia ukazujú, že títo starobylí ľudia boli geneticky podobnejší obyvateľom žijúcim v regióne východného Stredomoria, ktorý dnes zahŕňa Sýriu, Libanon, Izrael, Jordánsko a Irak, ako ľuďom žijúcim v dnešnom Egypte.

Stephan Schiffels, vedúci Skupiny populačnej genetiky na Inštitúte Maxa Plancka pre výskum ľudských dejín v Jene v Nemecku bol úplne nadšený, keď sa dostal k prvým dátam od starých egyptských múmií, ktoré boli založené na výskume genómu.  

Schiffels a tím vedcov z Poľska, Nemecka, Anglicka a Austrálie vedený Johannesom Krausom, ktorý je taktiež genetikom na Inštitúte Maxa Plancka pre výskum ľudskej histórie, publikovali svoj výskum 30. mája minulého roku v časopise Nature Communications. Po celom svete boli vykopávané pozostatky tisícov múmií z obdobia starovekého Egypta, no získať nedotknutú, nepoškodenú DNA z ich tiel sa ukázalo byť extra náročné.

Výskumníci boli doteraz všeobecne skeptickí ohľadom zachovania DNA egyptských múmií kvôli horúcemu podnebiu, vysokej vlhkosti v hrobkách a niektorým chemikáliám používaným počas procesu mumifikácie.

Dôležitá úloha

Prvý pokus získať DNA z múmie sa datuje do roku 1985 a neskôr sa ukázal ako chybný, pretože vzorky boli kontaminované modernou DNA. Druhá analýza, zverejnená v roku 2010, ktorá sa sústredila na rodinu kráľa Tutanchamóna, taktiež nepresvedčila kritikov. Obidve štúdie používali techniku ​​nazývanú polymerázová reťazová reakcia (PCR), ktorá dokáže zbierať špecifické fragmenty genetickej informácie, ale nedokáže rozlíšiť starú DNA od modernej DNA ani rozlišovať ľudskú DNA od iných typov, ktoré môžu byť vo vzorku prítomné.

V tejto poslednej štúdii Krause a jeho kolegovia používali novšiu techniku ​​nazývanú sekvencovanie ďalšej generácie, ktorá dokáže extrahovať ľudskú DNA od iných typov a vie aj určiť, či je genetický fragment veľmi starý alebo podozrivo nový (čo naznačuje, že môže patriť do modernej doby).

Vedci zamerali svoje úsilie na hlavy 151 mumifikovaných jedincov, ktorí žili v osade Abusir el-Meleq južne od Káhiry, a boli pochovaní medzi rokmi 1380 pnl. a 425 nl.

Aby sa znížilo riziko kontaminácie, výskumníci extrahovali DNA v laboratórnej čistej miestnosti. Ožarovali povrchy kostí a mäkkých tkanív počas 60 minút s použitím ultrafialového žiarenia, ktoré zničilo akúkoľvek modernú DNA. Vedci potom odobrali vzorky z vnútra mäkkého tkaniva, kostí lebky a zubnej buničiny. 

Po týchto a mnohých ďalších prísne strážených krokoch vedci zistili, že mäkké tkanivá nemali žiadnu životaschopnú DNA. Avšak vzorky kostí a zubov 90 jedincov obsahovali dostatočné množstvo DNA z mitochondrií, organel v bunke, ktoré premieňajú kyslík a živiny na energiu. Mitochondriálna DNA sa odovzdáva od matky k dieťaťu a tak obsahuje genetické informácie len z matkinej strany rodiny.

Celý genetický obraz

Aby výskumníci získali úplnejší obraz o genetickej histórii človeka, potrebovali DNA z jadra bunky, ktorá obsahuje DNA z otcovej strany rodiny, rovnako ako matkinej strany. Táto DNA však bola veľmi zle zachovaná. Vedci boli schopní vytvoriť len tri súbory jadrových genómových dát.

Po extrakcii DNA ju výskumníci obohatili a urobili kópie na analýzu. Potom ich porovnali s DNA ostatných obyvateľov, starých aj moderných, ktorí žili v Egypte a Etiópii. Následne zistili, že počas obdobia 1 300 rokov zostáva genetika ľudí vo vzorke konzistentná, čo je pozoruhodný nález, pretože starý Egypt bol v týchto rokoch niekoľkokrát podrobený, vrátane Grékov a Rimanov, a slúžil aj ako obchodná križovatka pre mnohých cudzích ľudí.

Napriek tomu, keď vedci porovnávali svoje vzorky s genetickými údajmi dnešných Egypťanov, našli rozdiel. DNA starých Egypťanov obsahovala len malú časť DNA z oblasti subsaharskej Afriky, zatiaľ čo 15 % až 20 % mitochondriálnej DNA moderných Egypťanov už vykazuje práve subsaharský pôvod.

Schiffels povedal, že vedci môžu len špekulovať o tom, prečo sa genetické zmeny objavili až neskôr. Jednou z možných príčin by mohla byť zvýšená mobilita na Níle a nárast obchodu na veľké vzdialenosti medzi subsaharskou Afrikou a Egyptom. Tieto zmeny by mohli súvisieť aj s obchodovaním s otrokmi, ktoré dosiahlo svoj vrchol v 19. storočí.

_____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: livescience.com/59410-ancient-egyptian-mummy-dna-sequenced.html

Obrázok: img.newatlas.com/ancient-egyptian-mummy-dna-2.jpg?auto=format%2

Ccompress&ch=Width%2CDPR&fit=crop&h=347&q=60&rect=

0%2C129%2C800%2C450&w=616&s=01bc6f7907b51ce0815d358ca8427189

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.