Premeny Bratislavského hradu

Bratislavský hrad je jednou z najtypickejších dominánt hlavného mesta Slovenska. Podobne, ako je to aj v prípade iných hradov či zámkov, aj tento prešiel viacerými fázami stavebnej premeny a svojím dejinným vývojom.

Náš kultový hrad sa prvýkrát spomína vo veľkomoravskom období, a to v Soľnohradských letopisoch, kde bol uvádzaný pod názvom Brezalauspurch. V tomto období bol prezentovaný ako významná veľkomoravská pevnosť a cirkevné i svetské centrum širšieho územia.

V období stredoveku,  na prelome 10. – 11. storočia, sa začal formovať uhorský feudálny štát, ktorého súčasťou sa stalo aj Slovensko. V tomto období predstavoval hrad najvýznamnejšie správne a vojenské stredisko západného uhorského pohraničia.

Dôležitým rokom v stavebnom vývoji hradu je rok 1387, kedy na uhorský trón nastúpil Žigmund Luxemburský. Pri prestavbe paláca využili stavitelia tzv. typ talianskeho kastela so štyrimi krídlami, ktorý sa zachoval dodnes.

Žigmundova brána

Začiatkom 16. storočia, presnejšie po bitke pri Moháči v roku 1526, sa Bratislava na nasledujúcich 250 rokov stala hlavným mestom Uhorska a hlavným sídlom centrálnych úradov habsburskej časti. Hrad zmenil taktiež svoju funkciu, z pôvodného feudálneho sídla sa stalo stredisko štátnej správy s kráľovskou rezidenciou. Začal sa využívať ako priestor pre korunovačné klenoty.

Mária Terézia nastúpila na trón v roku 1740 a do dejín sa zapísala predovšetkým svojimi reformnými snaženiami. Počas jej panovania došlo k prestavbe hradu, ktorú možno badať i v súčasnosti. Jej syn Jozef II. dal nariadenie zmeniť funkciu hradu na účely generálneho kňazského seminára (študovalo tu viacero významných osobností a vzdelancov, napr. Anton Bernolák či Juraj Fándly). V roku 1802 bol seminár presťahovaný do Trnavy a priestory hradu obsadili vojaci. 

V roku 1953 sa začalo s opätovnou rekonštrukciou a obnovou hradu, ale aj zabezpečením staticky narušených častí, kedy Povereníctvo školstva a kultúry v Bratislave zvolalo komisionálnu prehliadku celého hradného areálu, z iniciatívy Slovenského pamiatkového ústavu.

Súčasná podoba hradu

Autor: Radoslav Hoppej

Zdroj: arslexicon.sk, bratislava-hrad.sk 

Obrázky: wikipedia.org

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.