Prenasledovanie Židov v stredoveku

Magazín Magistra História sa pokúsi v tomto článku vykresliť pozíciu Židov v Európe počas stredoveku. Zhoršujúce sa vzťahy smerovali k vyhnaniu Židov i k ich vylúčeniu zo spoločenského života, čo malo sociálne, ale i ekonomické následky.

zidia v stredovekuObviňovanie Židov

V roku 1095 boli vyhlásené križiacke výpravy, ktorými sa legalizovala nenávisť voči Židom. Križiacky bojový pokrik Hep! Hep! (Hierosolyma est perdita) sa stal výzvou nielen k vraždeniu moslimov, ale i Židov, ktorých hriešnosť mala spôsobiť stratu svätého hrobu. Dokonca aj pápež Inocent VIII. konštatoval, že Židia sú pre zavraždenie Ježiša Krista navždy odsúdení k večnému útlaku.

Židia boli následne obvinení zo znesväcovania kresťanstva a rovnako aj z rituálnych vrážd. V roku 1144 bolo v anglickom Norwichi nájdené ukrižované telo. Malo ísť o rituálnu obetu, ktorú vykonali Židia. Kresťania si boli istí, že za tým stáli oni, pretože podľa nich opätovne opakovali ukrižovanie Krista. V 12. storočí pribúdali podobné prípady, obvinenia a prenasledovanie bez reálnych dôkazov na území takmer celej Európy.

Vyvrcholením sa však stalo obdobie morovej epidémie, ktorá sa do dejín zapísala ako Čierna smrť. K jednému z prvých obvinení došlo už okolo roku 1321 v Akvitánii. Tvrdilo sa, že malomocní na popud Židov otrávili kresťanom studne. Pri vypočúvaní malomocných jeden z obvinených dokonca prezradil zloženie jedu. Vraj šlo o ľudskú krv, moč, prášok zo znesvätenej hostie a tajomné čarovné byliny. Žid mu mal tento jed predať a zaplatiť mu, keď zoženie ďalších stúpencov, ktorí budú chcieť kresťanom ublížiť.        

Vyvražďovanie

Čo sa týkalo Židov, ich postoje k tejto problematike boli rôzne. V tom lepšom prípade sa im z danej oblasti, akou bola už spomínaná Akvitánia, podarilo utiecť, no v tom horšom nasledovalo tvrdé vypočúvanie, mučenie a napokon smrť. V januári 1349 uväznili kostnickí obyvatelia Židov v dvoch domoch a v marci ich pri západe slnka spálili na popol. Jednému zo Židov sa podarilo zachrániť tým, že sa dal pokrstiť, ale napokon toto svoje rozhodnutie zmenil. Uzavrel sa doma aj s deťmi a sám dom zapálil, pričom vykrikoval, že ide na smrť ako Žid a nie kresťan (smrť upálením sa považovala za židovskú). Napokon boli v mestečku do konca roka upálení všetci Židia, pričom tento kostnický skutok nebol považovaný za trestný čin, vzhľadom na to, že cisár Karol IV. zbavil aktérov akejkoľvek viny.  

K vyššej vrstve, ktorá už od začiatku zaujala svoj postoj, môžeme priradiť ako výstižný príklad práve cisára Karola IV. Každý Žid, ktorý by prišiel o svoj život, znamenal majetok. Žid sa stal pre vrchnosť dostatočne zaujímavým, ak bol skutočne bohatý. Stovky či tisícky Židov predstavovali doplnenie kráľovskej pokladnice. Aj Karol získaval financie takýmto spôsobom.

Situácia v Španielsku

Územie dnešného Španielska sa spočiatku zdalo byť jedným z najbezpečnejších pre židovské obyvateľstvo, pretože to boli práve Židia, ktorí pomáhali preklenúť rozdiely medzi Arabmi a kresťanmi.

Prvé ohrozenie tohto relatívne mierového spolunažívanie predstavoval dekrét pápeža Gregora IX., ktorý zakázal Talmud. Prikázal európskym kniežatám, aby ukradli spomínanú knihu, kým sa budú Židia zdržiavať v synagóge. Potom ju mali ponechať františkánom a dominikánom, ktorí mali spoločne posúdiť, či učenie Talmudu neznevažuje kresťanstvo. Uskutočnila sa dišputa, ktorú viedol zo strany kresťanov odborník na židovskú vieru, konvertita Mikuláš Donin. V roku 1242 sa dospelo k názoru, že Talmud sa nevysmieva z kresťanstva, ale obsahuje niektoré rúhavé pasáže, a to dospelo k výsledku verejného pálenia knihy.    

Vďaka dekrétu sa začalo pochybovať o Židoch a ich úmysloch, čo neodmysliteľne zasiahlo aj Španielsko. Preto v roku 1263 aragónsky kráľ Jakub I. zorganizoval dišputu v Barcelone. Na strane kresťanov stál konvertita Pablo Christiani a židovskú komunitu obhajoval Nachmanides. V tomto prípade sa pramene kresťanov a Židov rozchádzajú. Nie je celkom jasné, aký priebeh mala dišputa, ale isté je, že každý z týchto dvoch predstaviteľov mal svoju vlastnú pravdu a dišputa sa skončila nerozhodne.

Nútené konvertovanie

Usporiadanie dišputy a aj jej nerozhodný výsledok neveštil pre Židov nič dobré, pretože už v tomto období sa zdvihla vlna odporu voči nekresťanskému obyvateľstvu, čo viedlo k pogromom v roku 1391. V tejto súvislosti je nutné spomenúť Vincenta Ferrera, ktorý sa otvorene postavil proti násiliu voči Židom zo strany obyvateľstva. Tvrdil, že je to nekresťanské a takúto závažnú úlohu nemá plniť obyčajný človek, ale štát, v ktorého záujme má byť riešenie židovského problému. A aj vďaka nemu sa na danom území uskutočnila posledná dišputa proti Židom (1413-1414, Tortos). Žalobcom bol Jehošua Lorki, ktorý ako konvertita prijal meno Gerónimo de Santa Fé a v prospech Židov tu vystupoval Josef Alba. Riešil sa tu najmä problém, ako dokázať Židom, že z Talmudu vyplýva úloha Ježiša Krista ako Mesiáša. Uskutočnilo sa 69 zasadnutí, počas ktorých si Ferrero prizýval rôznych konvertitov, aby dokázal, že prestúpili, lebo si uvedomili chybu v judaizme. Výsledkom dišputy bola výhra kresťanov, ktorí na základe toho prinútili Židov konvertovať.

stredovek zidia

Týmto aktom sa však problém nevyriešil. Kresťania začali konvertitov označovať ako conversos alebo marrano (je to španielsky termín, ktorý znamená sviňa). Mali o nich ešte horšiu mienku než dosiaľ, pretože zapreli svoju vlastnú vieru, aj keď nedobrovoľne. Domáce obyvateľstvo sa ich bálo a narozdiel od predchádzajúcich rokov, keď ich od seba poľahky odlišovali, začali mať s tým výrazné problémy. Zistili, že nie každý konvertita spĺňa rasové požiadavky bývalého Žida, a preto rasu nebolo možné považovať za kritérium, muselo sa vychádzať z náboženstva.

Jeden františkán, Alfonso de Espina, vypracoval dielo Fortalitium Fidei, v ktorom sa nachádzalo 25 znakov, podľa ktorých sa dal odlíšiť konvertita od kresťana. Niektoré z nich boli: vyhýbali sa sviatosti prijímania, znameniu kríža, slovám Ježiš a Mária, apaticky sa zúčastňovali omší a k tomu pridal aj zločiny, ako krádež hostií či filozofické diskutovanie o Ježišovi a o kresťanstve.

Aj vďaka tejto práci sa na území Španielska rozmohla inkvizícia so zameraním na vyšetrovanie konvertitov, ktorí kresťanskú vieru iba predstierali. Španielsky inkvizičný tribunál v Sevilli pre oblasť Andalúzie sa konal od roku 1481. Už počas ôsmych rokov jeho fungovania tu bolo upálených 700 osôb. Najvýznamnejšie postavenie v ňom zastával dominikánsky mních Tomás de Tarquemada, ktorý svoje činy ospravedlňoval tým, že je lepšie upáliť pár nevinných, akoby sa malo kacírstvo rozšíriť. Známy je aj jeho výrok: „Pre človeka je lepšie, aby vstúpil do neba s jedným okom, akoby šiel do pekla s oboma.“

Čísla a počty upálených, ktoré poskytujú dobové pramene, sú závratné. Španielsky inkvizičný tribunál odsúdil za celú dobu svojho pôsobenia 341 000 ľudí, z toho 32 000 bolo upálených, 17 659 symbolicky upálených (buď boli vykopané a spálené ich kosti, alebo figurína, ktorá mala predstavovať telo) a napokon 291 000 osôb dostalo menšie tresty. V poslednom prípade sa daný človek musel zriecť svojej viery a jeho trestom sa stalo väzenie, ktoré mohlo byť aj doživotné

Ak mal človek dostatok peňazí, mohol sa vyplatiť. Vtedy musel nosiť rok alebo aj viac odev z vrecoviny so znameniami dvoch žltých krížov, a tiež vykonával úlohu donášača. V prípade, ak bol pristihnutý, alebo obvinený z toho, že sa vrátil k svojej predchádzajúcej viere, bol upálený ako relaps (človek, ktorý opätovne upadol do svojich pôvodných hriechov).

Celý tento inkvizičný proces sa dial na pozadí formovania sa španielskeho štátu. O jeho vznik sa zaslúžili panovníci, ktorí sú označovaní ako kresťanskí králi, Isabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky (rodičia Kataríny Aragónskej či Jany Šialenej). Inkvizíciu využívali ako prostriedok k získavaniu financií a k zjednoteniu náboženstva, kde nemali mať Židia miesto. Aj pápež Sixtus IV. mal námietky k takémuto procesu. Je však otázne, či sa mu nepáčila inkvizícia ako taká, alebo mal výhrady práve preto, že nestál na jej čele a nemohol sa obohacovať tak, ako to robil Ferdinand Aragónsky.

Exodus Židov zo Španielska

Celý proces vyvrcholil v roku 1492, kedy Izabela Kastílska a Ferdinand Aragónsky vydali edikt, podľa ktorého museli Židia konvertovať, alebo opustiť krajinu. V tomto období sa jednalo približne o 20 0000 Židov, ktorí po predchádzajúcich udalostiach začali javiť apatiu, a keďže Španielsko viac-menej považovali za svoj domov, túto krajinu opustila asi iba polovica. Ich púť smerovala do Portugalska, no o štyri roky bolo podobné nariadenie vydané aj na tomto území, preto ich cesta pokračovala. Prešli cez Gibraltár do severnej Afriky a napokon do Turecka alebo Francúzska.

Politické, sociálne a kultúrne dôsledky

Na sklonku stredoveku a novoveku sa uskutočnili viaceré pogromy, vysídlenia či prenasledovania Židov, a to ako dôsledok vzájomných konfliktov a pretrvávajúcej nevraživosti. Židia boli vyhnaní z Viedne v roku 1421, z Kolína nad Rýnom v roku 1424, z Augsburgu v roku 1439, z Bavorska v roku 1442 a z kráľovských miest moravských v roku 1454. Rovnako ich vykázali z Perugie v roku 1485, z Vicenzy v roku 1486, z Parmy v roku 1488, z Milána a Luccy v roku 1489, no a napokon i z Florencie a Toskánska v roku 1494.

Výstižne je táto situácia vykreslená práve v Španielsku, kde sa konflikty so Židmi vytvárali umelo pre formovanie štátu. Ďalším z dôvodov, prečo ich bez akýchkoľvek predsudkov odsunuli zo spoločnosti, bolo práve to, že sa od nich už naučili všetko potrebné a Židia prestali hrať prvé husle v hospodárstve. Začali sa rozvíjať finančné domy vo Flandersku a na severe Talianska, kde Židia predstavovali skôr prekážku.

Keďže sa Židia prestali cítiť v západnej Európe bezpečne, začali sa uchyľovať na území dnešného Poľska. Síce ani táto oblasť nebola bezproblémová, ale oproti ostatným celkom pokojná.

Dôsledok zlého zaobchádzania so Židmi počas stredoveku sa prejavil nielen v ich vysídlení, ale i v maliarstve a sochárstve. Umelci mnohokrát zobrazovali nádhernú katedrálu, ktorú porovnávali so zničenou synagógou, prípadne zobrazovali ako symbol Židov zlaté teľa, sovu či sviňu. Obraz svine, ktorú obklopujú Židia, sa rozšíril najmä v Nemecku. Tu označovali prasnicu a Židov ako Judensau, z čoho sa počas novoveku utvoril hanlivý stereotyp, ktorý pretrval 600 rokov, aby opäť zaútočil počas 2. svetovej vojny. V tomto období sa obrazy používali ako hanlivá propaganda, ktorá bohužiaľ vyhrala nad zdravým ľudským rozumom a rozpútala peklo.

Jedným z asi najhorších sociálnych dôsledkov pre Židov bolo počas novoveku utváranie uzavretých mestských štvrtí. Šlo o ghetto, ktoré existovalo už v stredoveku, ale až počas novoveku získalo reálne hranice a viditeľne oddelilo dve obce.

Aj keď mnohé stredoveké krajiny zavreli pred Židmi svoje dvere, uskutočňovali pogromy či viedli inkvizíciu, i napriek tomu nedokázali zničiť a vymazať ich jedinečnosť. Keby nie tejto významnej kultúry, Európa by prišla o mnohých mysliteľov, vedcov a géniov. Dá sa predpokladať, že aj objaviteľ Ameriky, a teda Krištof Kolumbus, bol židovského pôvodu. A to práve pre jeho meno, ktoré po španielsky znie Cristobal Colon. Priezvisko Colon je židovské. Dôkazom môže byť, že sa rád obklopoval židovskými spolupracovníkmi a aj na španielskom kráľovskom dvore mu veľmi pomáhali práve „noví kresťania“, teda prekrstení Židia.

K ďalšiemu významnému židovskému predstaviteľovi môžem zaradiť francúzskeho filozofa Michela de Montaigna, ktorý bol Židom po matke. Mal veľký vplyv nielen na filozofiu, ale i francúzsku kultúru a zmýšľanie ako také. A práve tu vidieť, že napriek všetkému ovplyvnili Židia kresťanskú spoločnosť a priniesli jej veľa dobrého, i keď boli častokrát odmietaní a odsudzovaní.

_________

AutorkaVeronika Dziaková

Použitá literatúra:

Bergdolt, Klaus. Černá smrt v Evropě. Praha: Nakladatelství Vyšehrad, 2002, ISBN: 8070215410.

Johnson, Paul. Dějiny židovského národa. Praha: Český Těšín, 2007, ISBN: 9788085336382.

Rybářová, Petra. Legenda o rituálnej vražde. In História, 2010, roč.10, č. 5-6.

Obrázky: treatmentofjews.weebly.com/uploads/1/1/5/2/11525739/937386_orig.jpg

cellartours.com/blog/wp-content/uploads/2012/10/4285511150_502eb19eb5_o.jpg

Comments
  1. robo

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.