Príbeh čaju

 

V dnešnom svete považujeme za samozrejmosť, že si vo chvíľach pohody dáme lahodný čaj. Voľakedy však boli časy, keď to také bežné nebolo. Na začiatku histórie čaju mali k tomuto  vzácnemu nápoju prístup iba panovníci a dvorský personál. A nebolo to nikde inde ako v Číne, kde sa podľa tradície čaj zrodil.

Iste, rastlina čajovníka ( Camellia Sinensis) existovala už predtým, úplne prvý čaj v histórii však údajne vypil čínsky cisár Šen-nung, ktorý sa k lahodnému nápoju dostal náhodou, keď do jeho šálky s horúcou vodou vietor nafúkal zopár čajových lístkov. Podľa legendy sa to stalo  v roku 2737 pred n.l. K tomu, aby ho mohol mať na stole každý, však muselo prejsť veľa času.

V roku 350 n.l. sa čaj už pestoval na plantážiach v provincii Sečuan. Vznik čajových hospodárstiev prispel k zníženiu ceny čaju a jeho pitie sa mohlo rozšíriť aj  medzi ostatné vrstvy obyvateľstva. Spočiatku sa čaj používal ako liečivo, v období dynastie Tang (618 – 906 n.l.) sa jeho pitie stalo všeobecným. V tomto čase sa vyvážal do Tibetu a Mongolska, do Japonska sa dostal  v 9. storočí.  Jeho tajomstvo však ešte dlho neprekročilo hranice ázijského kontinentu.

Do Európy sa čaj prvýkrát dostal až v roku 1610, a to  prostredníctvom lodí holandskej Východoindickej spoločnosti. Vtedy bol ešte drahým tovarom určeným výlučne pre kniežacie dvory. Vďaka Holanďanom sa v roku 1635 s čajom oboznámil aj Paríž. Okolo roku 1650 sa čaj dostal aj do väčších  nemeckých miest a  Londýna. V roku 1665 čaj začala prevážať anglická Východoindická spoločnosť, znamenalo to zároveň aj koniec monopolu holandskej Východoindickej spoločnosti na sprostredkovanie obchodu s Ďalekým východom. Angličania dovážali čaj priamo z Číny. V roku 1685 sa v Londýne  objavila  prvá reklama na čaj. Konzervatívne Anglicko si čaj veľmi rýchlo obľúbilo, onedlho mu dalo prednosť aj pred kávou. Keď sa čaj objavil v Anglicku, v Londýne fungovalo už viac ako 2000 kaviarní, ktoré sa  ku koncu storočiu väčšinou premenili na čajovne.

V 18. storočí získalo Anglicko monopol na import čínskeho čaju do Anglicka. Prostredníctvom Angličanov sa v roku 1704 s čajom oboznámila aj Amerika. Zhruba o 70 rokov neskôr sa stal tento nápoj v ich vzájomnom vzťahu osudným. V Amerike 18. storočia bol čaj tretím najdôležitejším importovaným tovarom, ktorého dovoz  podliehal vysokým colným poplatkom. Ako protest proti  vysokým poplatkom na dovoz čaju do Ameriky osadníci preoblečení za Indiánov obsadili britské lode v bostonskom prístave a celý náklad (342 debien) hodili do mora. Stalo sa to 16. decembra 1773. Táto udalosť vošla do histórie ako „Bostonské pitie čaju“. V roku 1784 bol prijatý zákon „ Commutation Act“, ktorý drasticky znížil výšku dane  vyrúbanej na čaj (zo 119% na 12,5%). Tým sa ceny čaju znížili a ten sa stal nápojom prístupným pre každého. Jeho spotreba sa zdvojnásobila. Ku koncu storočia sa stal čaj najobľúbenejším anglickým nápojom, za ktorým ako raňajší nápoj zaostalo aj anglické pivo známe pod názvom „Ale“. Centrom svetového obchodu s čajom sa od roku 1790 stal Londýn.

O rozšírenie čaju sa zaslúžili  nielen anglickí dôstojníci a obchodníci, ale aj napoleonské vojny. Kontinentálna blokáda proti Anglicku (1806) dočasne zastavila cestu čaju po mori. V tejto dobe sa v celej Európe stal obľúbeným čaj, ktorý sa dovážal po súši cez Rusko až do Berlína. Stal sa známym pod  názvom ruský čaj.

Od polovice 19. storočia užšie lode vybavené  obrovskými plachtami zvané „Tea Clipper“ absolvovali dlhú cestu do Číny oboplávaním Afriky za 100 dní, kým anglickým lodiam to dovtedy trvalo šesť až deväť mesiacov. Dokonca boli usporiadané  preteky s cieľom dostať čaj za najkratší čas z Číny do Londýna či New Yorku. V roku 1869, otvorením Suezského prieplavu, sa cesta čaju skrátila o 7000 km.

V druhej polovici 19. storočia sa na poli obchodovania s čajom  objavila konkurencia v podobe indického čaju zvaného „thea assamica“ (z oblasti Assam). Čaj objavený v Indii sa odlišoval od čínskeho väčšími lístkami a  vyšším obsahom kofeínu. Oberal sa častejšie ako čaj čínsky. Kvalita lístkov bola nemenná, rovnaká pri každej oberačke. Bola to obrovská  výhoda v porovnaní s čínskym čajom, u ktorého bola kvalita pri každej oberačke stále nižšia a nižšia.

V roku 1904  bol na svetovej výstave v St. Louis objavený ľadový čaj, ktorý sa viaže k menu anglického imigranta Richarda Blechyndena. Na  výstave ponúkal horúci čaj, ale návštevníci v horúcom počasí uprednostňovali studené nápoje. Vtedy Blechynden hodil zopár ľadových kociek do čaju, ktorý bol okamžite úspešný. V roku 1908  vyvinul Thomas Sullivan z New Yorku koncept čaju vo vrecúšku.

Dnes sa od balených čajov postupne vraciame k prirodzenejším  formám, a to k sýpanému čaju, s ktorým sa čoraz častejšie stretávame v luxusných čajovniach, ktoré nám okrem lahodného a dostupného nápoja poskytnú aj výbornú atmosféru na relax. Čaj prežíva svoju mnohonásobnú renesanciu,  nenechajme si teda  ujsť posedenie v originálnej čajovni, kde nás zavedú do tajov tisícročných čajových obradov.

___________

Autorka: Mgr. Zsuzsanna Varga

Zdroje:

tee.sk/Kratky-uvod-do-historie-caju

people.inf.elte.hu/vearaai/tea/tortenelem.html

gastroslovnik.sk/gastro-sprievodca/gastro-sprievodca-detail/historia-caju/

kavekorzo.hu/index.php?option=com_content&view=article&id=1092:a-tea-toertenete-a-lelek-itala&catid=59&Itemid=224

Obrázok: finedininglovers.cdn.crosscast-system.com/BlogPost/l_2850_tea.history.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.