Prvá republika a jej problémy

Kľúčovou udalosťou pre vznik Česko-Slovenska bol hlavne koniec prvej svetovej vojny, ktorý predstavitelia Čechov a Slovákov využili na odtrhnutie od Rakúsko-Uhorska. Samotnú monarchiu nezachránil ani manifest posledného cisára Karola, ktorý ponúkal národom federatívne usporiadanie (to sa malo ale týkať iba rakúskej časti).

Za deň vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov sa považuje 28.október 1918. Tento štát bol vyhlásený Washingtonskou deklaráciou (plný názov Prohlášení nezávislosti československého národa jeho prozatímní vládou československou), ktorej predchádzali dve predošlé dohody exilových predstaviteľov – Clevelandská a Pittsburská dohoda.

Za Washingtonskou deklaráciou stál Tomáš Garrigue Masaryk a podpísali sa pod ňu aj Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš. Hovorila o tom, že nová republika bude demokratická, ďalej sa tam deklarovala sloboda svedomia, náboženstva, tlače, sloboda zhromažďovania, petičné právo a podobne. Cirkev mala byť odlúčená od štátu (čo sa ale nenaplnilo). Jedna z najpokrokovejších myšlienok, ktorú obsahovala, bola taktiež to, že ženy budú mať rovnaké práva ako muži (v politickej, sociálnej a kultúrnej oblasti). V tých rokoch to ešte stále nebola samozrejmosť.

ceskoslovensko

Prvé roky

Už v prvých rokoch mladého štátu sa začali prejavovať problémy. Medzi hlavné patrili maďarská a nemecká menšina. Maďari sa zo začiatku nechceli vzdať slovenského územia (Slovensko muselo byť obsadené československými legionármi) a v českých krajinách sa tamojší Nemci nechceli zmieriť s novým stavom. Regióny, ktoré obývali, sa snažili vytvoriť samostatný celok Deutschböhmen (v oblastiach Moravy a Sliezska Sudetenland) a tamojšie pomery taktiež musela konsolidovať československá armáda.

Ako som už spomínal v článku Nemci v Čechách a ich vyhnanie, riešením týchto problémov mohol byť tzv. švajčiarsky model zriadenia, a teda rozdelenie ČSR na pomerne samostatné kraje. Autor J.J. Duffack vo svojej knihe Psywar 1938 spomína, že Masaryk niečo podobne sľuboval nemeckým predstaviteľom. To uvádza aj Petr Andrle v článku, ktorý si môžete prečítať TU.

No tu treba zdôrazniť, že všetky menšiny mali pomerne veľké práva – školstvo, právo komunikovať s úradmi v rodnej reči a podobne… Vo vláde boli často medzi ministrami aj Nemci.

Politický systém a jeho problémy

Medzi najsilnejšie strany predvojnového Československa patrili Agrárna Strana (celým názvom Republikánská strana zemědělského a malorolnického lidu), Národno-demokratická strana (Československá národní demokracie), Národno-socialistická (Československá strana národně socialistická), Sociálno-demokratická strana (Československá sociálně demokratická strana dělnická – neskôr oddelením časti členov vznikla Komunistická strana), Ľudová strana (Československá strana lidová) a Živnostenská strana (Československá živnostensko-obchodnická strana středostavovská).

Svoje politické zoskupenia mali taktiež menšiny (Nemecká národná strana, Maďarská národná strana), no niektoré strany s rovnakými myšlienkami existovali zvlášť na československej báze a zvlášť na menšinovej. Ako príklad si zoberme Sociálnu demokraciu. Zvlášť bola Československá sociálno-demokratická strana a zvlášť Nemecká sociálno-demokratická strana v ČSR (so známym predsedom Wenzelom Jakschom).

Napriek nepochybnej demokratickosti ČSR, daný systém fungoval trocha inak ako ho poznáme dnes. Poslanci mali prísne viazaný mandát na svoju stranu a keď z nej vystúpili (alebo chceli prejsť do inej) museli ho vrátiť. Neexistovalo niečo také ako pravidlo, aspoň formálne uplatňované v dnešných demokratických štátoch, že poslanec sa pri hlasovaní riadi na základe vlastného vedomia a svedomia. V tej dobe sa prísne uplatňovala zásada, že hlasuje sa tak, ako sa v strane dohodnú.

Medzi najväčšie problémy patrila politická nestabilita. Strany tvorili často rôzne neformálne zoskupenia (vládna päťka), vládne koalície sa často rozpadali a prezidenti to museli riešiť napr. aj menovaním úradníckych vlád. Podľa mňa to mohol byť jeden z dôvodov, prečo aj Beneš po vojne súhlasil s tým, že počet povolených politických zoskupení bude obmedzený.

Tomáš Garrigue Masaryk

Tomáš Garrigue Masaryk mal až do svojej smrti veľkú autoritu medzi politickými špičkami. Napriek tomu, že Československo bolo parlamentnou republikou a už v úvode boli právomoci prezidenta oklieštené, často aktívne vstupoval do jednania medzi stranami a ich predstavitelia mnohokrát realizovali jeho predstavy.

Niektorí historici mu vyčítajú, že sa okolo neho vytvoril akýsi kult osobnosti, čo zvykol zneužívať.

Hospodárstvo

Československo patrilo medzi hospodársky vyspelé štáty Európy. No aj v tejto oblasti sa vyskytovalo veľa problémov. Najväčším bolo nerovnomerné rozdelenie priemyslu. Veľa závodov sa nachádzalo hlavne v českej časti. Slovenský priemysel konkurenciu českého nezvládal, čoho dôsledkom bol zánik fabrík a veľká nezamestnanosť.

Ako som vyššie uviedol, vo Washingtonskej deklarácii sa síce zaručovalo právo na slobodné zhromažďovanie, no hlavne pri robotníckych protestoch sa to často nedodržiavalo a boli dosť násilne potláčané.

Treba ale povedať, že veci ako výstavba železničnej siete, elektrifikácia miest a dedín sa realizovala hlavne s prispením českých odborníkov.

Kultúra a školstvo

Demokratické prostredie novej krajiny sa odrazilo najviac na kultúre. V Čechách, v Moravsko-sliezskej oblasti a hlavne na Slovensku nastal veľký kultúrny rozvoj. Vzniklo veľa divadiel,  kín (a to aj v pomerne zaostalých oblastiach, ako napríklad Snina, z ktorej pochádzam aj ja). Netreba zabúdať ani na obnovenie Matice Slovenskej. Hlavne pre Slovensko to na rozdiel od bývalého prostredia Rakúsko-Uhorska bol veľký prínos. Ďalšia z výhod, ktoré využilo aj Slovensko, bol rozvoj školstva. Začala sa odstraňovať negramotnosť a postupne vznikalo stredné a vyššie školstvo, ktoré v minulosti vôbec neexistovalo.

Iné problémy

Ďalším z najvypuklejších problémov, hlavne pre slovenskú inteligenciu, bol pražský centralizmus a aj z neho vyplývajúca ideológia Čechoslovakizmu, ktorá hovorila o tom, že existuje iba jeden národ s českým a slovenským koreňom.

Zo začiatku bola táto ideológia nevyhnutnosťou. Mnoho mocných zo začiatku nebolo naklonených vzniku československého štátneho útvaru. Napríklad aj preto, že keď videli problémy a nespokojnosť národov Rakúsko-Uhorskej monarchie, tak sa im nezdalo logické vytvoriť niečo podobne (len v menšej podobe). Táto idea slúžila ako zdôvodnenie potreby jeho vytvorenia. Treba ale podotknúť, že mnoho slovenských predstaviteľov danú jednotu chápali iba v politickej rovine. Toto brzdilo snahy o nejakú formu slovenskej autonómie.

Každá minca má dve strany, preto treba zdôrazniť, že sebaurčenie Slovenska bol dosť komplikovaný problém. Na Slovensku bol napríklad v prvých rokoch samostatnosti nedostatok kvalifikovaných ľudí a netreba zabúdať, že napríklad počas vytvárania štátu niektoré oblasti Slovenska spočiatku hlásali lojalitu voči Uhorsku (Spiš napríklad). Pre podobné dôvody sa nezrealizovala ani plánovaná autonómia Podkarpatskej Rusi. Chybu vidím v tom, že krátko po vzniku ČSR bola zrušená Slovenská národná rada, čo bolo určite začiatkom zbytočnej diskreditácie myšlienky ČSR v očiach mnohých vzdelanejších ľudí na Slovensku. Neskôr, keď vyšli z nových stredných a vysokých škôl prví ľudia patriaci k slovenskej inteligencii, zriadenie sa určite mohlo riešiť formou nejakého stupňa autonómie. Aj toto mohla byť jedna z ciest, ako zabrániť neslávnemu koncu 1. republiky na konci 30-tych rokov.

Jednou z chýb bolo aj zneužívanie Zákona na ochranu republiky (č. 50/1923 Sb. z. a n.). Prijatý bol najskôr s dobrým úmyslom, neskôr sa zvykol zneužívať v rámci politických bojov. Závažnou vecou bolo aj vypuknutie svetovej hospodárskej krízy, ktorá spôsobila veľkú biedu a masové vysťahovalectvo, no vlastne aj zhoršenie pomerov v nemeckých a slovenských oblastiach, čo potom šikovne využil Hitler pri začiatku druhej svetovej vojny. Mladý štát sa s ňou nedokázal účinne popasovať.

Môj pohľad

Aj napriek uvedeným problémom môžeme hodnotiť daný štát veľmi pozitívne. Všetky národy a národnosti sa mohli vyvíjať v demokratických pomeroch, aj keď u jeho susedov postupne nastúpili rôzne formy diktatúr a autoritatívnych režimov (Poľsko, ZSSR, Maďarsko, Nemecko).

Predpokladám, že ak by sa spomenuté problémy riešili včas, nemuselo dôjsť k „Mníchovu“, alebo by nasledujúce udalosti prebiehali miernejším spôsobom. O tom už ale môžeme iba polemizovať.

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

1. Historie.cs (http://www.csfd.cz/film/253230-historie-cs/)

2. http://www.svedomi.cz/dokdoby/181018_wash_deklarace.htm

3. http://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/6973-csr-v-medzivojnovom-obdobi-1918-1939/

4. http://www.parlamentnilisty.cz/arena/rozhovory/Historik-pripomina-temnou-tvar-T-G-Masaryka-A-serial-CT-Prvni-republika-u-neho-propadl-343516

5. http://www.ceskatelevize.cz/ct24/domaci/33745-prvni-republiku-vyhlasila-petice-muzu-28-rijna/

6. J. J. Duffack: Psywar 1938

7. http://literarky.cz/civilizace/89-civilizace/348

8. https://is.cuni.cz/webapps/zzp/detail/135486/

9. http://neviditelnypes.lidovky.cz/historie-masarykovi-sudetsti-nemci-dbb-/p_spolecnost.aspx?c=A121101_234740_p_spolecnost_wag.

Obrázok: simonak.eu

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.