Prvé kroky riešenia židovskej otázky v nacistickom Nemecku

Všetci dobre vieme, čo znamenalo konečné riešenie židovskej otázky počas druhej svetovej vojny – vyhladzovacie centrá a smrť miliónov Židov. Kým to ale dospelo až takto ďaleko, zbehlo sa viacero udalostí, ktoré pomaly pripravovali „pôdu“ na tie najradikálnejšie činy.

S riešením židovskej otázky sa začalo od nástupu Hitlera k moci. Môžeme tu hovoriť o troch hlavných etapách. Prvá etapa trvala od roku 1933 až do roku 1939. V tomto období dochádzalo k prijímaniu viacerých protižidovských nacistických noriem. Od roku 1939 až po rok 1941 prebehla druhá etapa, počas ktorej sa začínali zakladať getá. Vznik vyhladzovacích táborov v roku 1942 znamenal konečné, neuveriteľne amorálne a násilné riešenie židovskej otázky, a teda poslednú tretiu etapu. My sa však v našom článku zameriame na tú prvú.

Riešenie židovskej otázky v prvej etape bolo postavené na troch pilieroch – jurisdikcia, propagandateror. V tomto období sa dá hovoriť o pozvoľnejšom riešení židovskej otázky. Je to štádium, kedy sa hľadal „správny“ spôsob nakladania so Židmi.

Prvým krokom bola celoštátna akcia pod vedením Josepha GoebbelsaDeň bojkotu, ktorý sa uskutočnil 1. apríla 1933. Kresťania mali zákaz nakupovať a navštevovať židovské obchody, banky, ordinácie i notárov. Mal to byť teda útok na najcitlivejšie miesto Židov. Nedopadlo to ale podľa predstáv Hitlera a Goebbelsa. Mnohí obyvatelia Nemecka „Deň bojkotu“ jednoducho odignorovali, a tak po troch dňoch sa táto akcia oficiálne skončila.

Rok 1933 bol zameraný na obmedzovanie Židov cez právne normy. Židovskí obyvatelia boli vylúčení zo štátnych a verejných služieb na základe zákona „O obnovení stavu štátnych úradníkov“. Týmto zákonom sa zaviedlo do praxe aj preukazovanie árijského pôvodu. Po tomto nasledoval zákon „O preplnení nemeckých škôl“. Podľa tohto zákona mohli židovskí študenti tvoriť len 1,5 % z celkového počtu študentov nemeckých stredných škôl a univerzít. 

Nacisti sa zamerali i na duchovnú oblasť. Koncom jari roku 1933 bol vydaný zákaz rituálneho porážania dobytka. To sa až tak Židov nedotklo, keďže väčšina z nich bola moderná a náboženské predpisy nedodržiavali až tak striktne. Prvá vlna protižidovských právnych noriem bola ukončená vylúčením Židov z kultúrneho a vedeckého života. Mnoho umelcov, lekárov, chemikov, fyzikov, filozofov a iných odborníkov bolo nútených zanechať svoju prácu.

Nová vlna zákonov prišla v máji 1935, kedy vstúpil do platnosti zákon, ktorým boli Židia vylúčení z armády. Dňa 15. septembra 1935 vstúpili do platnosti najznámejšie zákony, ktoré definitívne degradovali Židov na obyvateľov druhej kategórie. Jednalo sa o Norimberské zákony. Napriek tomu, že sa nacisti zaoberali židovskou otázkou už dva roky, Norimberské zákony neboli ktovieako dokonalé, boli napísané a prijaté dosť narýchlo. V podstate to boli len dva zákony – Zákon o ochrane nemeckej krvi a ctiZákon o ríšskom občianstve

Prvý spomenutý zákon zakazoval zmiešané manželstvá medzi Židmi a „subjektmi, ktoré majú nemeckú či príbuznú krv“. Rovnako bol zakázaný i mimomanželský styk medzi týmito dvoma skupinami. Okrem tohto zákon zakazoval zamestnávať v domácnosti židovskú pomocnicu mladšiu ako 45 rokov, aby nedošlo „k mravnej skaze“. Paragraf 4 tohto zákona zakazoval používať Židom nemeckú ríšsku vlajku a nemecké ríšske farby. Druhý Norimberský zákon – Zákon o ríšskom občianstve, bol stručný. Jasne hovoril, že „ríšske občianstvo majú len ľudia s nemeckou či príbuznou krvou“.

Norimberskými zákonmi sa to však nekončilo. Od roku 1938 museli Židia používať špeciálny židovský preukaz. Taktiež vyšlo nariadenie prikazujúce Židom, ktorí nemali typické židovské meno, aby si dali stredné meno. Muži museli mať meno Izrael a ženy Sára. Toto nariadenie obsahovalo i zoznam nemeckých mien, ktoré Židia nemohli dať svojim deťom.

V noci z 9. na 10. novembra 1938 sa v Nemecku uskutočnila Kryštálová noc, počas ktorej bolo zavraždených mnoho Židov a došlo k rozsiahlemu ničeniu ich majetku. Po tejto noci sa zostrila antisemitská politika v Nemecku. Bola zrušená povinná školská dochádzka židovských detí v nemeckých školách, Židia dostali obmedzenie voľného pohybu, nemohli vlastniť telefón či auto, mali zákaz vstupu do knižníc a mali vyčlenené špeciálne obchody, kde smeli nakupovať.  Známe označenie – Dávidovu hviezdu museli Židia povinne nosiť až od 1. septembra 1941, no to už patrí do druhej etapy „riešenia židovskej otázky“.

Počas prvej etapy mnoho Židov emigrovalo do zahraničia. Nacisti dovoľovali emigrácie až do konca jesene 1941. Mnoho Židov ušlo do USA a Latinskej Ameriky, tak si zachránili svoj život. Tí, ktorí emigrovali do okolitých štátov Európy, sa tragédii nevyhli.

Autor: Peter Klimant

Zdroj: prednášky Dr. Veroniky Slnekovej 

Obrázky: komenskeho66.cz, kvhbeskydy.sk, zpravy.aktualne.cz

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.