Prvý slovenský astronaut – Ivan Bella

Prvý slovenský astronaut, plukovník slovenskej armády – Ing. Ivan Bella, dnes oslávil svoje 50-te narodeniny. Od narodenia jeho kariéra rástla tak na zemi, ako aj vo vesmíre. Začítajte sa do života človeka, ktorý navždy zostane vrytý v pamäti slovenskej, ale i svetovej histórie.  

ŽIVOT PRED VESMÍROM

Pred 50-timi rokmi sa v Brezne narodil Ivan Bella. V rokoch 1979 – 1983 študoval na vojenskom gymnáziu v Banskej Bystrici. „Jeho rozhodnutie študovať na takejto špeciálnej škole vychádzalo z jeho hlbokej záľuby v lietaní, ktorá začala už v mladom veku,“ povedal astronautov otec, Marián Bella. Dodal, že jeho úsilie bolo korunované úspechom, keď bol následne po ukončení strednej školy prijatý na Leteckú univerzitu SNP v Košiciach. Strávil tam obdobie medzi rokmi  1983 až 1987. Po vyštudovaní slúžil na 33. leteckej základni v Malackách ako pilot armádnej stíhačky. Oficiálny názov jeho pracovnej pozície bol vedúci letu – softvérový inžinier. Lietal na strojoch ako MIG-21 a SU-22. Bol dvakrát ženatý a z prvého manželstva má dve deti – syna Ivana a dcéru Zuzanu. Jeho súčasná manželka Judita má syna Erika. Ivan Bella je vyznávačom extrémnych športov a v mladosti praktikoval ski-jumping (skok na lyžiach). Hovorí plynule rusky a medzi jeho hobby patrí aj hra na gitaru. Má rád country a folk.

CESTA DO NEBIES

Zlomový bod v jeho živote prišiel začiatkom roka 1998, kedy bývalý zástupca slovenského Ministerstva obrany vyhlásil súťaž o prvého slovenského astronauta. Ivan Bella sa rozhodol uchádzať o tento post. „Na začiatku nás bolo 30,“ vysvetľuje Bella. „Rozdelili nás do menších skupín a vybrali si tých najlepších. Nakoniec sme zostali štyria,“ dodáva.  V marci roku 1998 preto spolu s ostatnými odišiel do Ruska, kde sa začal intenzívne pripravovať na svoj vesmírny let.

V auguste toho istého roka ho vybrali, aby sa stal členom hlavného rusko-francúzsko-slovenského tímu 27. expedície na ruskú orbitálnu stanicu Mir, ktorá sa začala 20. februára 1999. Bella spĺňal funkciu astronauta – prieskumníka v rámci štruktúry slovenskej misie s názvom Štefánik. Jeho veľký deň prišiel takmer po ročnom tréningu, keď po tom, čo sa rozlúčil so svojou rodinou, priateľmi a kolegami, vstúpil na palubu rakety. Po ukončení expedície pracoval na slovenskej ambasáde v Moskve, kde svoje aktivity ukončil v lete roku 2007.

VESMÍRNE DOBRODRUŽSTVO

Jedna z posledných expedícií na stanicu Mir bola vykonaná misiou Sojuz TM-29 práve s Ivanom Bellom na palube. Spolu s ním tam boli aj ďalší dvaja astronauti. Ruský veliteľ Afanasjev a francúzsky kolega Haignere. Náhradníkom slovenského Ivana Bellu bol veliteľ letky Ing. Michal Fulier. Raketa Sojuz vyštartovala 20. februára 1999, čo bolo presne deň po 13. výročí spustenia základného modulu stanice Mir.

Pobyt Ivana Bellu na ruskej orbitálnej stanici Mir trval 6 dní, po ktorých prestúpil do iného modulu, aby mohol padákom v nedeľu 28. februára pristáť v Kazachstane. Celková dĺžka jeho letu bola 7 dní, 21 hodín a 56 minút a stal sa tak 385-tym človekom vo vesmíre.

Ivan Bella pracoval na 4 vedeckých úlohách, 3 z nich sa mu podarilo vypracovať na 100 percent, ako uviedol Richard Kvetňanský, medzinárodne uznávaný vedecký pracovník. Spomínané úlohy boli súčasťou projektu nazývaného Endotest, ktorý zahŕňal odber krvi v náročných podmienkach nulovej gravitácie a v stresových situáciách. Hlavným riešiteľom tohto projektu bol pán Kvetňanský, riaditeľ Inštitútu endokrinológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Potvrdil, že všetkých 12 vzoriek krvi, odobraných Ivanovi Bellovi počas troch dní na palube, bolo bez ujmy a nedotknuté sa dostali na Zem v špeciálnom bezpečnostnom kontajneri.

Experiment s prepelicami nebol veľmi úspešný, a to kvôli chybe na odstredivke. Avšak Kvetňanský poukázal na to, že 36 z nich sa vyliahlo priamo na palube stanice Mir, čo bol nečakaný úspech. Slovenský astronaut 10 z nich vzal a v inkubátore ich priviezol späť na zem, no iba 3 z nich to prežili. Zvyšok umrel, pravdepodobne kvôli podchladeniu v samotnom inkubátore a taktiež na mieste pristátia.

Ivan Bella sa vrátil do iného sveta. Úspešné splnenie misie ho podporilo a dostalo ho medzi top elity vo vzdušných silách. Jeho meno nikdy nevymizne zo slovenskej histórie a my sme na tohto hrdinu patrične hrdí a k jeho jubileu mu prajeme len to najlepšie

Autorka: Lucia Pangracová

Zdroj: spectator.sme.sk

Obrázky: obcasnecas.ukf.sk, spacefacts.de

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.