Putin – áno, takýto som

Hoci mnohí z nás majú na ruského prezidenta Vladimira Vladimiroviča Putina (1952) vlastný názor; on sám tvrdí, že sa správa tak, ako od neho Rusi očakávajú. Aj napriek tomu, že sa nájdu takí, čo proti nemu protestujú, verejne sa za nič zodpovedný necíti. Tvrdí, že aj keď ho o to mnohí žiadali, nezmenil ruskú ústavu, aby mohol tretíkrát kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2008. Týmto spôsobom chcel vraj zachovať určité základné hodnoty. Ponorte sa teraz spolu s magazínom Magistra História do mysle jedného z najmocnejších mužov sveta a nahliadnite na to, ako sa vníma on sám. 

Putinova mladosť

Putin vyrastal v 50. a 60. rokoch v Leningrade, dnešnom Petrohrade. V meste, na ktorom bolo stále badať pozostatky hroznej (dva a pol ročnej) blokády počas 2. svetovej vojny. Putinov otec bol ako vojak zranený, pričom po vojne pracoval ako robotník. Pre rodinu to boli ťažké časy, o svoj byt sa delila s dvomi ďalšími rodinami a Putinovi dvaja starší bratia zomreli ešte v detskom veku, skôr než sa on narodil. Vladimirov otec bol typickým príkladom robotníka, čo svojmu synovi stále pre niečo nadával a ten mal z neho strach. Aj preto sa chcel vždy vedieť brániť, hoci nikdy nebol príliš svalnatý. Už v mladosti sa začal venovať aktívne viacerým športom, najmä džudu. Šport podľa Putina formuje charakter a vďaka nemu sa dokáže lepšie sústrediť na cieľ.

Študoval na Leningradskej (dnes Petrohradskej) univerzite, pričom už ako veľmi mladý túžil byť súčasťou tajomnej spravodajskej služby, cestovať do zahraničia a týmto spôsobom slúžiť svojej vlasti. Vyštudoval právo a považuje sa za odborníka na ľudí a ich chovanie. Do čela komunistickej strany Sovietskeho zväzu sa postupne dostali noví ľudia a s nimi prišiel koniec sovietskej éry. Michail Sergejevič Gorbačov (1931) začal so svojou politikou perestrojky a glasnosti, čím udal nový smer ruskej politiky.

Počiatky Putinovej politickej kariéry

V auguste roku 1991 už niektorí ľudia cítili, že Gorbačove reformy zachádzajú príliš ďaleko a s pomocou KGB sa tak pokúsili o štátny prevrat, ktorý však nevyšiel. Bol to súčasne aj rozhodujúci moment pre kariéru neskoršieho ruského prezidenta Borisa Nikolajeviča Jeľcina (1931-2007), ktorý sa postavil na Gorbačovovu stranu.

Putin v tom čase po prvýkrát vo svojom živote zapochyboval o vlastnom poslaní a uvedomil si svoju dvojitú rolu, keď bol blízkym spolupracovníkom demokratickej pozície a zároveň ešte stále neodišiel z KGB, aktívne podporujúcej pokus o štátny prevrat. Podobná situácia bola neudržateľná a Putin preto požiadal o prepustenie. Hľadal si novú prácu s neistotou, či po páde Sovietskeho zväzu budú tajné služby aj naďalej existovať.

Následne začal pracovať na Petrohradskej univerzite, kde dostal pracovnú ponuku od svojho bývalého profesora práv Anatolijho Sobčaka (1937-2000), vtedajšieho starostu Petrohradu, podporovateľa perejstrojky a Jeľcinovho priateľa. Tak sa stal z Putina zástupca starostu Petrohradu. V tejto funkcii mal v neho Sobčak plnú dôvery, hoci medzi mnohými ľuďmi vyvolával vďaka svojim manierom a kontaktom z KGB obavy. Už vtedy bolo známe, že neustále nosil pri sebe zbraň, ak by sa ho chystal niekto napadnúť. 

Sobčak však v nasledujúcich voľbách (v roku 1996) o kreslo starostu Petrohradu prišiel a Putin sa zase raz ocitol bez práce. Začal si ju hľadať v Moskve a čoskoro sa dostal do prezidentskej kancelárie. Vďaka svojej výkonnosti získal expresne miesto v najvyšších kruhoch moci, a to v časoch chaotickej Jeľcinovej vlády. Vzápätí sa stal vedúcim federálnej tajnej služby, nástupníčky tej, ktorú pred rokmi v Petrohrade opustil. Jeho vplyv potom rýchlo rástol, aby ku koncu Jeľcinovej vlády nahradil na pozícii premiéra Sergeja Vadimoviča Stepašina (1952).

Putinove strety s oligarchami

Napokon Jeľcin v roku 1999 určil Putina za svojho nástupcu. Ten mu preukázal svoju vďačnosť tým, že hneď prvým dekrétom, ktorý v pozícii prezidenta vydal, zaručil Jeľcinovi (ale aj jeho rodine a spolupracovníkom) beztrestnosť. Putin sa považuje za človeka sformovaného bojmi v 90. rokoch, kedy Rusko bankrotovalo a boháči ničili krajinu. Štát tak bol slabý a oligarchom tu prináležalo priveľa moci. Putin si krátko po svojom menovaní za prezidenta pozval do Kremľa oligarchov a nariadil im, aby sa od politiky držali bokom. 

Miliardár Michail Borisovič Chodorkovskij (1963) mal však vlastné plány. Vďaka politickým konexiám získal svoje bohatstvo a novému prezidentovi vyhlásil vojnu otvorene podporujúc opozíciu. Spoliehal sa aj na podporu zo západu a svoju ropnú spoločnosť Jukos, druhú najväčšiu v krajine, chcel predať Američanom. Obvinil Kremeľ z korupcie a tým začala bitku o moc. O niekoľko mesiacov neskôr bol Chodorkovskij  zatknutý a odsúdený k 8 rokom väzenia za krátenie daní. Jeho právnici síce prípad odniesli až na Európsky právny súd, ten v ňom však nenašiel stopy politických motívov. 

Putin a ruská vláda

Na zasadnutiach vlády sa Putin ukazuje obvykle len vtedy, keď sú nablízku aj jeho ľudia. Prezident nerád mení na pozíciách osoby, ktoré si už raz vybral a je voči nim lojálny. S jeho podporou sa tak pri moci môže ľahko udržať aj medzi verejnosťou nepopulárny minister. Jednou z Putinových schopností je aj schopnosť balansovať medzi rôznymi mocenskými centrami. Je tiež paradoxné, že hoci vedie stranu Jednotné Rusko, nie je jej členom.

Ruská vláda má dve základné frakcie. Prvá presadzuje, aby mal štát väčší vplyv na ekonomiku a viac do nej zasahoval. Liberálnejšia časť sa naopak prikláňa k tradičnému poňatiu trhu a súkromnému podnikaniu. Dodržiavanie zákonov a rovnakých práv pre všetkých platilo pre Putina už od počiatku jeho politickej kariéry. Bol však sklamaný, keď vycítil, že sa „Západ“ po počiatočnom nadšení z nového prezidenta vracia k starým politickým modelom.

Zásadné otázky Putinovej politiky

Od chvíle, kedy NATO rozmiestnilo okolo ruských hraníc rakety, Rusko svetu demonštruje svoju silu a zbrojenie. Putin neverí vyhláseniu NATO, podľa ktorého je raketový štít v skutočnosti zameraný proti Iránu a nie Rusku. Radarový systém zaberá ruské územie až po Ural a taktiež zasahuje niektoré pozemné jadrové zbrane, tvoriace základ obrany Ruska. 

Najväčšou Putinovou obavou je, že by sa situácia v Rusku mohla po páde ZSSR ešte viac zhoršiť. Aj preto nepripúšťa možnosť, že by sa Čečensko a ďalšie územia odtrhli od najväčšej krajiny sveta. Potom by sa totiž podľa jeho názoru stalo Rusko malou a bezvýznamnou krajinou. Pre veľkosť Ruska je Putin ochotný ísť do vojny a obetovať tisícky ruských vojakov aj civilistov. Je presvedčený, že ak by Rusi neprejavili dostatok rozhodnosti, znamenalo by to prejavenie ich slabosti. Obetí by potom bolo oveľa viac a Rusko by bolo vtiahnuté do množstva regionálnych konfliktov, čím by sa prakticky stalo druhou Juhosláviou. 

Putinove tretie kolo

V rokoch 2008-2012 bol prezidentom Ruskej federácie Dmitrij Anatolievič Medvedev (1965) a ku koncu jeho funkcie menovala do prezidentských volieb prezidentská komisia Putina. Ten sa tak mal na poste stať nielen Medvedevovým predchodcom, ale aj následníkom, bez ohľadu na to, že „Západ“ očakával druhé volebné obdobie Medvedeva. Na zasadnutí komisie, kde sa o tom rozhodlo, patril celý priestor štátnej televízii a celoštátnemu vysielaniu. Po celom Rusku tak mohli občania sledovať, ako sa politická strana Jednotné Rusko jednohlasne zhodla na svojom kandidátovi, a teda Putinovi.

Napriek tomu, že podľa Putina je už ruská spoločnosť stabilizovaná a žiadny návrat k minulosti v nej nehrozí; žiadna iná politická strana nemala pred voľbami možnosť oznámiť a osláviť v celoštátnom vysielaní nomináciu svojho kandidáta. Ani opozícia preto o Putinovej výhre vo voľbách nepochybuje, hoci neskôr začala o oficiálnych číslach počtu hlasov pochybovať. So ziskom 63% hlasov sa však, tak či onak, stal Putin v roku 2012 staro-novým prezidentom Ruska a vybojoval si tak znova šesťročné funkčné obdobie. 

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Ja, Putin 

Obrázok: wpmedia.o.canada.com/2013/06/putin_success.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.