Radosť, slzy, pokuta aj „upálený“ kňaz. Katedrála spásy národa otvorila svoje brány   

V nedeľu 25. novembra 2018 bola v Bukurešti posvätená gigantická Katedrála spásy národa. Chrám s kapacitou 6 000 veriacich a výškou 135 metrov bude po dokončení najvyššou pravoslávnou kresťanskou svätyňou na svete.  

Potrebuje 21. storočie katedrály? Ekumenický patriarcha Bartolomej a rumunský patriarcha Daniel, ktorí predsedali slávnostnej konsekrácii goliášskeho sanktuária Catedrala Mântuirii Neamului na Dealul Arsenalului blízko Ceauşescovho parlamentu v hlavnom meste Rumunska, majú na túto otázku jednoznačnú odpoveď.      

Požiarnici bili na poplach

Nedeľná ceremónia sa nezaobišla bez incidentov. Keďže chrám ešte nie je dokončený (podľa tlačových správ cirkevnej agentúry Basilica je stavba finalizovaná na 95 %), bukurešťský Inšpektorát pre mimoriadne situácie nevydal protipožiarne povolenie (autorizația de incendiu) a patriarchát organizoval slávnosť na vlastné riziko. Stavebník bol navyše pokutovaný sumou 10 000 lei. Podobný problém však v tomto roku postretol aj ikonický svätostánok Sagrada Familia, dielo katalánskeho nestora architektúry Gaudího. Magnum opus s maurskými prvkami v srdci Barcelony dostalo kurióznu pokutu vo výške 41 miliónov dolárov, pretože sa už 133 rokov buduje bez stavebného povolenia!       

Rumunské ministerstvo vnútra prevzalo zodpovednosť za takmer 50 000 veriacich, ktorí v nedeľu ráno zaplnili esplanádu pred katedrálou, a vyslalo do terénu zvýšený počet policajných a bezpečnostných zložiek.  

Prečo rumunská cirkevná špička iniciovala vysviacku megachrámu ešte pred jeho kolaudáciou? Riešenie tohto rébusu sa skrýva v magickom čísle sto. V roku 2018 si rumunská spoločnosť pripomína sté výročie fúzie historických území Bukoviny, Besarábie a Transylvánie s bývalým Rumunským kráľovstvom (tzv. Vechiul regat, staré kráľovstvo) do jedného monarchistického celku. Udalosť známu ako Veľké zjednotenie (Marea Unire) balkánska románska zem oslavuje každoročne 1. decembra, kedy sa v občianskom kalendári Rumunska „červená“ štátny sviatok. Centenárium krajiny si vyžiadalo „katedrálu storočia“.      

Storočie starý sen

Nápad korunovať metropolu krajiny Draculu, Štefana cel Mare a Mateja Korvína veľkolepým Božím domom je starší, ako jeden ľudský život. Už kráľ Carol I. promulgoval 5. júna 1884 zákon, v ktorom dával placet konštrukcii reprezentatívneho svätostánku. Prvý patriarcha autokefálnej rumunskej ortodoxnej cirkvi Miron Cristea, ktorý odišiel do večnosti v roku 1939 vo francúzskom Cannes, bol spolu s architektom s diplomom z parížskej polytechniky Petrom Antonescom nadchnutý ideou výstavby, no črtajúce sa kontúry rozprášila ekonomická kríza. Definitívnu stopku dal katedrále komunistický režim. Želanie mať v hlavnom meste velechrám podľa západoeurópskeho vzoru dostalo nacionálnu príchuť a kráčalo ruka v ruke s rozvojom cirkevnej a politickej independencie Rumunska.   

Konštantínopolský synod však v roku 1872 odsúdil konfláciu štátnej identity a cirkvi a nazval ju herézou etnofiletizmu. Decízia Ekumenického patriarchátu bola paľbou proti Bulharom vymedzujúcim sa voči gréckemu kléru. Rozdiel medzi „cirkevným rasizmom“, ktorým filetizmus bezpochyby je, a zdravou integráciou vlastných národných tradíc do ekleziálneho organizmu, je daný Evanjeliom: láska k vlastnému národu nesmie brať vietor z plachát iným komunitám a upierať im právo na život (je to smutnejšie o to viac, ak ide o komunity našej viery). Ak je národ spútaný reťazami politiky, koroduje. Budovať dom cirkvi na piesku nacionálnej politiky je odsúdené na neúspech. Národ z historického hľadiska nie je identický so štátom, pretože existujú aj etniká, ktoré nie sú politicky organizované. Ak sa medzi národ a štát kladie znamienko rovnosti, riskujeme tým, že národy budú vznikať a zanikať, ako štáty. To je posolstvo etnofiletizmu

Kňaz si podpálil rúcho 

Balansujúci ideál konkordancie medzi štátom a cirkvou, dedičtvo geniálnej byzantskej reálpolitiky, má v súčasnej (sekularizmom nasiaknutej) diplomatickej praxi veľa disonancií. O falošný akord v symfónii rumunskej ortodoxie sa postaral Gheorghe Ciulei, bývalý farár, ktorého cirkev suspendovala z dôvodu porušenia kánonickej disciplíny. Ciulei bol v roku 2015 účastníkom dopravnej nehody, a hoci trval na svojej nevine, metropolitné konzistórium Munténie a Dobrudže ho 16. novembra 2018 definitívne zbavilo kňazských funkcií. Rozhorčený kňaz sa obrátil so žiadosťou o audienciu priamo na bukurešťského patriarchu Daniela. Ciulei nalial olej do ohňa, keď v liste adresovanom najvyššiemu predstaviteľovi rumunského kresťanstva deklaroval, že ak mu nebude vyhovené, v deň konsekrácie národného svätostánku sa na protest verejne upáli. Nezostalo len pri intimidácii. Približne v čase posviacky katedrálneho oltára si Ciulei pred tvárou televíznej reportérky podpálil rúcho. Incindent sa neudial v bezprostrednej blízkosti chrámu a plamene spontánne zhasli po tom, čo si provokujúci ex-klerik zobliekol bundu. Viktimizovaného kňaza spacifikovala polícia.          

 

Za technickú realizáciu projektu zodpovedá projekčná a stavebná spoločnosť Vanel Exim. Developer má s budovaním cirkevných edifícií skúsenosti, pod jeho rukami rastie aj Katedrála Nanebovstúpenia Pána v sídle stavebníka v meste Bacău v rumunskej časti Moldávie. Tá katedrálou v pravom zmysle slova nie je, keďže v Bacău nesídli biskupstvo. Vanel Exim sa podieľal napríklad na výstavbe bacăuskej železničnej stanice a miestneho obchodného centra Arena Mall.     

Ruka svätého Ondreja versus ruky ničiteľov jednoty 

 „Svätý Ondrej postavil katedrálu pomocou majstrovstva konštruktérov a maliarov,“ poznamenal pri príležitosti prvej liturgie v národnej duchovnej oáze patriarcha Daniel. Hierarcha tým narážal na príchod relikvie ruky apoštola Ondreja do Rumunska, ktorú pri príležitosti otvorenia katedrály priniesol do hlavného mesta metropolita Chrysostom z gréckeho mesta Patra, kde má podľa cirkevného podania apoštol Ondrej hrob. Metropolita Chrysostom bol popri hlavnom celebrantovi, konštantínopolskom patriarchovi Bartolomejovi a rumunskom Danielovi, živým symbolom spojenia miestnej spirituálnej tradície s týmto christianizátorom podunajských území bývalých rímskych provincií Moesia Inferior a Dacia Felix. Pod egidou svätého Ondreja, ochrancu Rumunska, sa 30. novembra 2018 opäť otvoria kráľovské dvere ikonostasu pred očami jeruzalemského ortodoxného patriarchu Teofila III., ktorý bude predsedať prvej svätej liturgii v deň národného patróna. Druhým patrocíniom chrámu je sviatok Nanebovstúpenia Pána.              

Ruka svätého Ondreja varuje ruky konajúce dielo skazy. Múrmi gigantického kostola súčasná kríza v pravoslávnej cirkvi na Ukrajine síce neotriasla, zato rezonovala v pozadí ako škvrna na pijaku. Spor o legalizáciu ukrajinských schizmatikov pod vedením patriarchu Filareta, iniciovaný Konštantínopolom, narazil na tvrdý odpor Moskvy. Ruská administrácia na čele s patriarchom celej Rusi Kirillom považuje Ukrajinu za svoje kánonické teritórium a na pretenzie Fanaru reagovala prerušením eucharistického intercommunia s Ekumenickým patriarchátom.     

  

Rumunská cirkev sa k ukrajinskej kríze zatiaľ oficiálne nevyjadrila a drží prápor neutrality, názorovú konkordanciu medzi Istanbulom a Bukurešťou však nemožno prehliadnuť. Patriarcha Daniel v záverečnej reči po bohoslužbe zdôraznil blahosklonnosť ekumenického patriarchátu voči rumunskej komunite v Turecku. Tá má v bývalom Carihrade k dispozícii chrám sv. Paraskevy. Rumunsko má z kultúrneho i geografického hľadiska bližšie k Bosporu, než k Volge, a do úvahy treba brať aj averziu časti rumunskej intelektuálnej elity voči slavonizácii (ale aj helenizácii) jazyka a kultu vo vrcholnom stredoveku. Ekumenický patriarcha po explózii ukrajinskej rozbušky natočil kormidlo cirkevnopolitického kurzu smerom k byzantsko-románskemu pravosláviu Balkánu. Uspeje, alebo si zlomí berlu?       

Prezident neprišiel alebo chlieb kontra kríž

Prvohierarcha slovanského pravoslávia Kirill nebol na konsekračnú slávnosť pozvaný. Zdôvodňovalo sa to jeho vizitáciou Bukurešti v minulom roku, ktorá by v prípade repetície mohla vyznieť ako neželaná duplicita. Na posviacke chýbal aj rumunský prezident Klaus Johannis. Hlava rumunskej diplomacie sedela za bruselským rokovacím stolom a na programe nedeľného mimoriadneho summitu EÚ svietil britský Brexit.

„Človek jeho konfesionálnej príslušnosti nemá čo hľadať v pravoslávnej katedrále, tobôž nie na jej posviacke. Nemá tam čo hľadať, pretože je luterán. Podľa svätootcovských kánonov mu nesmú byť preukázané pocty zo strany najvyšších prelátov,“ poznamenal na margo prezidentskej absencie na najväčšej náboženskej udalosti krajiny od čias návštevy pápeža Jána Pavla II. v Rumunsku v roku 1999 pre spravodajský portál Adevărul.ro biznismen a majiteľ futbalového klubu Steaua Bucureşti Gigi Becali. Kontroverzný podnikateľ a politik je známy odvážnymi výrokmi na adresu liberálne orientovaného prezidenta nemeckej národnosti, má však veľmi blízko k cirkvi. Výstavbu Katedrály spásy národa Becali podporil sumou dva milióny eur.         

Nad systémom financovania ohŕňali nos „antikatedralisti“ regrutovaní z radov liberálnych aktivistov. „Nemocnica namiesto kostola!“ „Nemáme kanalizáciu!“„Chceme lepšiu infraštruktúru!“ „Nie z našich daní!“ Takéto a podobné heslá sa ozývali ulicami Bukurešti krátko po 29. novembri 2007, kedy patriarcha položil základný kameň budúceho superchrámu. Stavať sa začalo pred Vianocami 15 decembra 2010. Vrásky na čele vyvolávalo financovanie projektu priamo zo štátneho rozpočtu.    

Kamene budú kričať    

V Rumunsku však dodnes neprebehla reštitúcia a zdroje, o ktoré komunistická mašinéria obrala cirkev, sa do rúk patriarchátu doteraz nevrátili. Damnatio memoriae Nicolae Ceauşescu koncom osemdesiatych rokov prikázal zdemolovať dve desiatky bukureštianskych historických chrámov. Nahradí ich niečo? Diktátorskej svojvôli padli za obeť domy modlitby staré stovky rokov, medzi nimi chrám Enei založený v roku 1611, Albă Postăvari pramenne doložená už v roku 1595 (bola to druhá najstaršia sakrálna stavba v Bukurešti) alebo chrám svätej Piatnice, Sfânta Vineri, s barokovou ikonou svätej Paraskevy vyhotovenej v roku 1748 vo Viedni. Tlamy buldozérov pochovali v roku 1986 monastier Văcăreşti, predtým prebudovaný na väznicu, bývalé sídlo vzácnej knižnice založenej osvieteným fanariotom Nicolae Mavrocordatom v 18. storočí.

Ak ľudia budú mlčať, „kamene budú kričať“, stojí v Biblii (Evanjelium podľa Lukáša, 19,40). Podobnou kalváriou si prešlo aj Rusko. Boľševici ho ochudobnili o obrovské množstvo sakrálnych pamiatok. Moskovská Katedrála Krista Spasiteľa musela v roku 1931 ustúpiť megalomanskému projektu Paláca sovietov (ktorý sa nikdy nepostavil a jeho základy slúžili ako bazén). Zdemolovaný sobor sa podarilo vzkriesiť z popola až v predvečer milénia roku 2000. Katedrála spásy národa, ktorú rumunská verejnosť právom ovenčila superlatívmi, je slabou náplasťou na rany, ktoré pravoslávnej cirkvi uštedril komunistický režim ničiaci historicko-kultúrne monumenty nedoziernej ceny.        

Cena novej katedrály postavenej v neobyzantsko-moldavskom slohu sa vyšplhala na stovky miliónov eur. Miestne média operujú so sumu 100 miliónov eur, no skloňovali sa i vyššie cifry. V novembri 2007 patriarcha Daniel pre denník Gândul estimoval celkové náklady vrátane mobiliára a výzdoby na 400 miliónov eur. Aktuálny budget má k tomuto stropu ďaleko. Tlačový hovorca Rumunského patriarchátu Vasile Bănescu v rozhovore publikovanom na webe agentúry Basilica dňa 1. marca 2018, deklaroval, že rumunská cirkev v poslednom decéniu preinvestovala na filantropické ciele 150 miliónov eur, čo je suma ekvivalentná ďalšej národnej katedrále. Financovanie navyše zefektívňoval transparentný elektronický donačný systém, do ktorého sa mohol zapojiť každý.                   

Proti tradícii?     

Do prúdu demonštrantov sa v roku 2016 zaradila aj pop-rocková skupina Taxi. V piesni Despre smerenie (O pokore) rockeri nenašli Boha vo „faraónskej katedrále“ na ploche 11 hektárov, ale v malom drevenom kostolíku na kopci: „Myslím si, že Boh dáva prednosť drevu. Drevu a malým priestorom.“ („Eu cred că Dumnezeu prefera lemnul. Lemnul şi spațiile mici). Hlasy, že projekt je predimenzovaný, sa ozývali aj z lona cirkvi. Pre rumunské stredoveké prostredie sú údajne typické menšie cerkvi a pro-katedrálny sentiment je indoktrináciou Západu. Majú rockeri pravdu?         

Čo hovorí história? Dimenzionálna skromnosť pravoslávnych svätostánkov je priamo úmerná sociálnemu statusu balkánskych dŕžav strádajúcich pod islamským jarmom. Vysoká porta po dobytí metropoly Byzancie prohibovala výstavbu pompéznych chrámov s vežami a zvonmi, kresťania utekajúci pred tureckým turbanom preto hľadali pokoj in signo humilitatis, v malebných drevených kostolíkoch a v rupestrálnych svätyniach. Koncízna architektúra bola z núdze cnosť. Abnormalita legalizovaná spoločenskými pomermi. Východorímska imperiálna cirkev mala presne opačné tendencie. Ktitorské počiny Kristovho služobníka v purpure Konštantína Veľkého oplývali monumentalitou a leskom. Bazilika v Tomide (dnešná Constanţa na brehu Čierneho mora) mala podľa archeologických nálezov šírku 40 metrov a jej sestra v antickej Histrii ju prevyšovala o takmer 20 metrov. A Hagiu Sofiu cisára Justiniána zo 6. storočia vari ani netreba predstavovať. Každá byzantská katedrála, či už je metropolitná, alebo limitrofná na okraji ríše, kde líšky dávajú dobrú noc, rastie v šľapajach veľkého Justiniána.   

Turistický magnet

Veľkosť je slovo, ktoré balkánske sanktuárium vystihuje najlepšie. Toto hovoria čísla: chrám pojme 6 000 veriacich, mal by dosiahnuť výšku 135 metrov (vrátane „mamutieho“ kríža na streche, zatiaľ je to 120 metrov), fasáda má 120 metrov a celková zastavaná plocha obsiahne 38 000 m². Ambiciózny projekt zahŕňa výstavné a reprezentačné priestory, dom pre pútnikov, ďalší dom pre pútnikov z radov klerikov, park, kultúrno-misionárske a sociálno-zdravotnícke centrum. Toto všetko bude obsahovať druhá etapa tohto cirkevného „developmentu“. „Návratnosť“ projektu, okrem teologického ad maiorem Dei gloriam, cirkev vidí v turizme. Národná katedrála, propagovaná ako najväčší pravoslávny bohostánok sveta po dokončení komplexu v roku 2024, bude turistickým magnetom. Už teraz si drží viacero prvenstiev.

Z veže katedrály sa podľa neoficiálnych správ bude ozývať najťažsí voľne sa pohybujúci zvon v Európe. S hmotnosťou 25 ton a priemerom 3,35 metrov prekoná o tonu ľahší Zvon svätého Petra (Petersglocke) z Kolínskej katedrály. Pre komparáciu, londýnsky Big Ben má „len“ 13,5 tony. Zvon pre balkánsky svätostánok odliali zvonolejári zo spoločnosti Grossmayr v rakúskom Innsbrucku. Primát si drží aj ikonostas široký 24 metrov a vysoký 18 metrov. Oltárna stena deliminuje liturgický priestor na presbytérium a loď pre veriacich a nadväzuje suo modo na trojdverovú dispozíciu scaenae frons v starorímskych divadlách. Ranokresťanský liturgický étos, najlepšie konzervovaný v byzantskom rituáli, integroval do seba veľkú časť pozitívneho dedičstva antickej drámy – i sama liturgia je obláciou, obetnou drámou dejín spásy, ktorá ožíva v ľudských srdciach. V Bukurešti anno Domini 2018 ožila aj technika mozaiky, známa z bazilík z bývalého byzantského exarchátu v severotalianskej Ravenne. Familiárne ravennskému štýlu sú mozaikové ikony dominujúce unikátnemu päťradovému ikonostasu národnej katedrály, vybudované na rozlohe takmer 408 m².        

Národná katedrála je viac, ako chrám. Je to symbol. Nemocnica pre dušu, aj pre telo. Ľudská psychika infikovaná hriechom je poškodená ikona a rozbité zrkadlo, ktoré treba obnoviť, a táto revitalizácia človeka sa podľa pravoslávia deje vo sviatostnom živote, v mystériu svätých tajín v tíšine chrámov. Ortodoxná spiritualita pripisuje cirkvi terapeutický a sanačný rozmer. Áno, katedrály zbudované na uzdravenej tepne národa potrebujeme ako soľ. Veď aké monumenty po nás zostanú? Ďalšie generácie potrebujú svedectvá, že 21. storočie nie je len rajom nákupných centier.

_______________

Autorka: Lucia Laudoniu

Zdroj: tlačové správy publikované na webových stránkach tlačovej agentúry Basilica Rumunského pravoslávneho patriarchátu, link: http://basilica.ro/tag/catedrala-mantuirii-neamului/ 
Obrázky:
Obrázok č. 1.: Ikonostas katedrály národnej spásy je zhotovený technikou mozaiky. Zdroj: basilica.ro
Obrázok č. 2.: Konštantínopolský patriarcha Bartolomej je kritizovaný pre ofenzívny postoj voči ukrajinskému pravosláviu. Hovorí sa o centralizme na spôsob Vatikánu, Bartolomej však nastolenie poriadku na území bývalej Kyjevskej Rusi považuje za historické právo byzantskej Matky Cirkvi. Zdroj: basilica.ro
Obrázok č. 3.: Historické chvíle si prišlo vychutnať takmer 50 000 duší. Zdroj: basilica.ro 
Obrázok č. 4.: Patriarcha pred bránami chrámu. Jeho svätosť Daniel je agilný pastier, ležia mu na srdci sociálne problémy Rumunska, dbá o rozvoj filantropie, charity a cirkevných médií. Zdroj: basilica.ro  
 
Obrázok č. 5.: Pohľad do interiéru katedrály. Obradu sa zúčastnilo aj 2 000 VIP hostí pozvaných z domova i zo zahraničia. Zdroj: basilica.ro 
Obrázok č. 6.: Duchovný komplex počas výstavby, v pozadí Ceaușescov palác parlamentu. Zdroj: virginradio.ro 
Obrázok č. 7.: Vizualizácia katedrály: takto to bude vyzerať v roku 2024. Zdroj: catedralaneamului.ro 
Obrázok č. 8.: „Rumunský ortodoxný Rím“. Doterajší patriarchálny chrám sv. Konštantína a Heleny z roku 1658 nevyhovoval potrebám veriacich priestorovo, ani technicky. Budovanie nového svätostánku sa stalo nevyhnutnosťou. Zdroj: catedralaneamului.ro
Obrázok č. 9.: Fasádu v deň posviacky zahalila hmla. Zdroj: click.ro

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.