Rasizmus IV. – Eugenika (počiatky a dôsledky pochybnej vedy)

V našom cykle o rasizme sme sa už zaoberali viacerými témami, dnes sa chceme o niečo viac venovať kontroverznej teórii, ktorá je všeobecne známa aj ako eugenika. Jej počiatky treba hľadať v teóriách rozvíjajúcich sociálny darvinizmus a jeho uplatňovanie v kolóniách. Princípy, ktoré fungovali tam, sa čoskoro mali preniesť aj do samotného Anglicka. Na ostrovoch sa začali objavovať názory o existencii rôznych pseudorás, napr. rasa Škótov, robotníkov, spodiny, zločincov… 

Objavilo sa množstvo nákresov hláv typických pre londýnsku robotnícku rasu, existovali tiež mapy oblastí, v ktorých žili „zločinecké“ rasy. Toto všetko galtonsa snažila spoločnosť uchopiť prostredníctvom vedy.

Francis Galton

Rasoví vedci a sociálni reformátori navštevovali väznice, kde študovali zločinecké a rasové rysy. Jedným z týchto vedcov bol i Francis Galton, bratranec Charlesa DarwinaGaltona znepokojovalo zistenie, že londýnska spodina sa množí rýchlejším tempom ako stredné triedy. Chápal to, ako obrátenie Darwinovej teórie na hlavu. V praxi videl, že prežívajú tí najmenej schopní. Celý život sa snažil pochopiť ľudský druh a ovplyvniť to, kam smeruje. Či bude ľudstvo múdrejšie, ba priam geniálne, alebo či bude upadať. Rozpracoval teda selektívnu metódu kríženia ľudí, pričom sníval o tom, že sa mu podarí motivovať príslušníkov strednej triedy, aby neuzatvárali partnerstvá so spodinou. Svoju novú vedu pomenoval eugenika.

Na konci 19. storočia si získal značnú podporu aj u významných osobností. K eugenike sa vtedy hlásili také osobnosti ako G.B. Shaw, H.G.Well či W. Churchill.

Na začiatku 20. storočia sa všetky rasové teórie (eugenika, sociálny darvinizmus i vedecký rasizmus) prepojili do jedného celku v Namíbii, zabudnutom kúte koloniálneho sveta.

Genocída v Namíbii

V Namíbii sa nachádzala Nemecká juhozápadná Afrika, a teda nemecká kolónia. Žili tu domorodí obyvatelia, nazývaní aj Hererovia. Tí sa v roku 1904 vzbúrili voči nemeckej brutalite. Následkom toho sa odohrali udalosti, ktoré predznamenali tie najhrôzostrašnejšie momenty 20. storočia.

Aj napriek silnej brutalite a útokom sa Nemcom nedarilo Hererov úplne vyhladiť. Boli totiž rozptýlení na obrovskom území. Keď sa vzbúril aj ďalší národ  – Námovia, rozhodli sa Nemci využiť nový „vynález“, ktorým bol koncentračný tábor. V táboroch boli Hererovia a Námovia držaní ako otroci. Tisícky zomreli na následky ťažkej práce, boli bití, znásilňovaní, alebo jednoducho vraždení dozorcami.

Smutne sa preslávil najmä ostrov Shark Island. Bol tam tábor, ktorého zmyslom malo byť zabíjanie ľudí. Každý, kto skončil na tomto ostrove, vedel, že zomrie. Tábor sa stal najdokonalejšími ľudskými jatkami tej doby. Za veľmi krátky čas tu bolo zabitých 3500 ľudí.

Genocída a sprievodná byrokratizácia zabíjania v Namíbii predznamenala to, čo malo prísť počas 2. svetovej vojny. Nejde tu o samoúčelné zabíjanie, ale o zabíjanie spojené s byrokraciou. Telá zabitých ľudí boli pochovávané v masových hroboch. Mnohé telá, prípadne ich časti (najmä hlavy a lebky), končili ako výstavné exponáty v európskych múzeách a mali sa tak stať dôkazom o nadradenosti bielej rasy.

Obchod s lebkami bol tak obľúbený, že sa dokonca dostal na pohľadnice. Aj dlhé roky po genocíde využívali nemeckí vedci Namíbiu ako svoje laboratórium a africké národy, ktoré ešte prežili, ako pokusné objekty.

Eugen Fischer

V roku 1908 prišiel eugenik Eugen Fischer do mestečka Rehoboth, v ktorom žili potomkovia zmiešaných rás Búrov a pôvodných afrických obyvateľov (tzv. rehobothskí busteri). Fischer obyvateľov niekoľko mesiacov fotografoval a skúmal. Šlo mu o dokázanie toho, že isté silné africké črty sú s každou ďalšou generáciou výraznejšie. Chcel dokázať, že miešanie rás je za každých okolností zlé a africký gén je voči belošskému génu dominantný. Fischer sa tým zaradil medzi najvýznamnejších nemeckých vedcov.

Eugenika v Amerike

V spojených štátoch sa začala nová teória tešiť vďaka prisťahovalcom veľkej obľube. Prijímali ju najmä tí, ktorí sa obávali prílišného miešania rás. V USA sa eugenika vymkla kontrole a jej hlásatelia sa dostali k obrovským finančným zdrojom. Dokonca tam vznikol aj eugenický registračný úrad, ktorý mal chrániť čistotu a zdravie bielej rasy. Snažil sa identifikovať triedy a rasy, ktoré podľa zákonov eugeniky do Ameriky nepatrili.

Registrácia týchto rás mala mať neskôr za následok rozhodovanie o osude a plodnosti. Tým, že niekoho zaradili do istej triedy, vyčlenili mu konkrétnu školu, ktorú mohol navštevovať, cintorín, na ktorom mohol byť pochovaný i štvrť, v ktorej mohol bývať.

V niektorých oblastiach vznikli zákony, podľa ktorých ľudia nesmeli uzatvárať manželstvá s ľuďmi mimo rámec svojej skupiny. Černosi si nesmeli brať belošky, Indiáni černošky. Napr. vo Virginii by takého manželstvo bolo neplatné.

namibiaEugenické manželské zákony prijalo 27 štátov. Na šírenie takýchto myšlienok sa začalo využívať aj nové médium – kinematografia. Rozbehla sa masívna propaganda, ktorej cieľom mala byť ochrana zdravia bielej rasy. Eugenici to chceli docieliť hromadnou sterilizáciou tých, ktorí mali status nižšej rasy. Metodicky skúmali ich predkov a vyhľadávali línie, ktoré treba potlačiť. Snažili sa vytvoriť zvrchovanú bielu rasu s blond vlasmi a modrými očami, aby okrem nich už nežil nikto iný, len ľudia podobní im. Pritom žili v domnienke, že zachraňujú ľudstvo. Sami sa považovali za liberálov, reformátorov.

Eugenické hnutie zachvátilo celý svet. Vo Švédsku v rámci oficiálneho programu podstúpilo nútenú sterilizáciu 60-tisíc ľudí. Išlo o mentálne postihnuté osoby a príslušníkov etnických menšín. V Británii sa k eugenike hlásilo mimoriadne veľa ľudí. Najviac podporovateľov si však eugenika našla v Nemecku.

Vrchol eugeniky v Nemecku

Nemeckým eugenikom zrejme imponoval prístup amerických eugenikov, ktorý bol veľmi radikálny a šiel priamo k veci, žiadne eufemizmy v ňom nemali miesto. Americké nadácie dokonca finančne podporovali rozvoj nemeckej eugeniky. Nachádzal sa tu Cisársky inštitút antropológie a ľudskej dedičnosti. Vedci čerpali granty z americkej Rockefellerovej nadácie a hlavné slovo tu mal vyššie spomínaný Eugen Fischer, preslávený v Namíbii. Po nástupe nacizmu dostal možnosť sterilizovať menšiny v Porýní, celkovo tak sterilizoval 400 detí. Väčšina sterilizovaných pred okom 1939 boli mentálne postihnuté osoby. Po vypuknutí vojny pristúpili k tzv. eutanázii v dospelosti. Obete boli prvými, koho nacisti splyňovali. Tento program sa už nezameriaval len na duševne chorých, tých zlikvidovali už okolo 70-tisíc. Na rad prišli „choré osoby“ z koncentračných táborov. Boli to napr. krátkozrakí a telesne postihnutí jedinci. Tých sa chceli zbaviť v ďalšom slede. Vedci tak vybrali asi 20-tisíc ľudí a zabili ich.

Keď malo dôjsť ku konečnému riešeniu, títo vedci sa prihlásili, že to dokážu. Mali totiž už bohaté skúsenosti. Stal sa z nich kľúčový personál v táboroch smrti. Eugenické hnutie Nemci nazývali aj hnutím rasovej hygieny. Treba povedať, že čistotu hnali až do krajnosti.

Polovica ľudí, ktorí rozhodovali o spôsobe konečného riešenia, mala doktorské tituly z rasovej hygieny. Snívali o tom istom, o čom ich predchodcovia –sociálni darvinisti a vedeckí rasisti. To, čo oni zasiali, sa mohlo teraz žať.

K miliónom mŕtvych z prelomu 19. a 20. storočia sa však Európa nehlási. Genocída Židov je tak často chápaná ako ojedinelý skrat v európskych dejinách.

______

!!! V roku 2013 vyšla tiež kniha autorky Mari Serebrov s názvom Mama Namibia, kde opisuje príbeh 12-ročného dievčatá menom Jahohora z kmeňa Hererov, ktoré prežíva samo v púšti, hľadá svoju rodinu a ukrýva sa pred nemeckými vojakmi. Píše sa rok 1904 a Nemecko predvádza v Afrike svoju krutosť. Jahohora stráca v púšti všetky sily a chystá sa vzdať svoj život, no pomoc nájde u lekára, ktorý slúžil v nemeckej armáde. Uvidíme, či bude kniha preložená aj do nášho jazyka, no ak nemáte ťažkosti s inojazyčnou literatúrou, určite odporúčame prečítať. 

Autor: Jozef Teťák

Zdroj: dokumentárny film Dějiny rasismu (2007)

Obrázky

celebritytypes.com/philosophers_files/galton.jpg

zed.fr/_caches/jimages/66a9b29317fcf50c969444183b46c0c649cd3444.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.