Rasizmus v športe

Teórie o nadradenosti jednej rasy a podradenosti tej druhej neboli začiatkom 20. storočia žiadnou novinkou. Dokonca boli považované za vedeckú polemiku, ktorá mala viesť k objasneniu tejto otázky. Rasový rozdiel sa mal dominantne prejavovať aj vo fyzickej kondícii. Nezmyselné teórie, ktoré boli považované za významný vedecký prínos v otázke skúmania rasy, ovplyvnili samotný šport. O tom, ako ho v prvej polovici 20. storočia rasizmus zasiahol, sa dnes rozpíše aj magazín Magistra História.

Antropologické dni

Dva týždne pred tým, ako sa uskutočnili Olympijské hry v St. Louis v roku 1904, bola otvorená výstava s názvom Antropologické dni. Súčasťou výstavy sa stal aj „vedecký výskum“. Ten spočíval v testovaní fyzickej kondície Afričanov, Ázijcov a Indiánov. Americkí vedci chceli počas tejto výstavy poukázať na primitívny šport a dospieť k záveru, či mala kultúra, ktorú považovali za menejcennú, možnosť športového úspechu. Mužom, ktorých použili na testovanie, nevysvetlili poriadne pravidlá atletiky, a preto nebolo prekvapivé, že v nej neuspeli. Z tohto pokusu vedci ihneď vyvodili záver, že Afričania, Ázijci a Indiáni nemali také fyzické predpoklady ako Európania. Proti tomuto tvrdeniu sa v danej dobe postavil iba jeden vedec, a to William J. McGee, ktorého námietky vedecká obec absolútne neakceptovala.

Teória, ktorá bola výsledkom Antropologických dní, sprevádzala veľmi intenzívne prvé dekády 20. storočia. Dokonca sa stala súčasťou učebníc. Tento názor sa dostal aj do švédskej športovej encyklopédie z roku 1943. Bol tu popísaný pokus a autor encyklopédie napokon dodal nasledovné: „Je nemožné, aby sa z afrických negrov stali športové hviezdy.“ Od vyslovenia rasistického názoru ho neodradili ani výrazné športové úspechy černochov.

James (Jassie) Owens

jesse-owens20. a 30. roky v atletike nepotvrdili teóriu, na ktorú boli vedci z Antropologických dní takí hrdí. Športové výkony černochov začali mnohým rasistom robiť vrásky na čele. Výrazným spôsobom tomu dopomohol aj fenomenálny výkon černocha Jamesa Owensa na Olympijských hrách v roku 1936 v Berlíne. Bolo paradoxné, že práve v Berlíne získal Owens štyri zlaté medaily. Nemecký diktátor Adolf Hitler bol znechutený z tohto výsledku a vyhlasoval, že černosi by nemali pretekať s bielymi, pretože boli vo výhode a výsledok bol preto pre árijskú rasu diskriminačný.

Rasizmus a diskriminácia černochov pokračovala rovnakým tempom aj na americkej pôde. Američan Albert Kinley, ktorý patril k odborníkom na rőntgen, tvrdil, že černosi mali dlhšie päty ako bieli, a preto vyhrávali v atletike. Ďalším vedeckým výskumom, ktorý by potvrdil alebo naopak vyvrátil teóriu o fyzickej zdatnosti, sa začal zaoberať antropológ William Cobb. Cobb bol sám černoch, a preto ho riešenie otázky zaujímalo o to viac. Vo svojom výskume sa zameral najprv na porovnávanie kostier černochov a bielych. Následne porovnával černošských a belošských športovcov. Zameriaval sa na dĺžku piet, plochosť nôh, dĺžku šliach a nôh. Dospel k záveru, že černošskí víťazi nemali rovnaké fyzické predpoklady, ktoré by im pomohli uspieť vo víťazstve v atletike.

Napriek tejto Cobbovej snahe sa nepodarilo vyhnúť rasizmu v športe. Dôkazom toho bol Dean Cromwell, ktorý bol vodcom amerického olympijského tímu v Berlíne v roku 1936. Ten v roku 1941 napísal nasledovné: „Negri zvládajú niektoré disciplíny dobre, pretože sú primitívnejší ako bieli.“

____________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj: 

GOTAAS, Thor. Dejiny behania. Bratislava: Premedia, 2013, 380 s. ISBN 978-80-8159-027-6.

Obrázok: todayinafricanamericanhistory.com/wp-content/uploads/2011/03/jesse-owens.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.