Rhodský kolos

V našej sérií starovekých divov sveta prišiel rad aj na Rhodský kolos. Ako napovedá jeho názov, stál na ostrove Rhodos, ktorý sa nachádza v Egejskom mori.

História územia

Obyvatelia ostrova Rhodos sa živili prevažne obchodom situovaným v Stredomorí. Ročný obrat prístavu bol asi 8500 talentov, čiže viac ako aténsky Piraeus. O ostrove tradovala legenda, ktorá hovorila, že keď si bohovia rozdeľovali svet, Heliovi (boh slnka) sa tento ostrov nesmierne zapáčil a požiadal Dia, aby mu ho prisúdil. Pre jeho bohatstvo a krásu priťahoval vtedajších mocných, ktorí ho chceli dobiť.

Zrod kolosu

Na konci 4. storočia pred n. l. čelil Rhodos gréckemu vojsku. Tamojším ľuďom sa ho podarilo ubrániť a Gréci tam dokonca zanechali svoju výstroj. Miestni obyvatelia ju predali a rozhodli sa, že postavia obrovskú sochu boha Hélia, z vďaky za jeho pomoc.

Rhodský kolos

Vzhľad sochy nie je známy. Vie sa ale, že bola z bronzu a navrhol ju architekt Charés. O ňom sa tiež veľa nevie. Predpokladá sa však, že študoval u Lýsippa, slávneho sochára Alexandra Veľkého. Bol požiadaný, aby navrhol sochu, ktorá bude prevyšovať všetky ostatné.

rhodskykolos

Dielo stavali 12 rokov. Skladalo sa z plátov bronzu, ktoré boli pripevnené k železnému rámu. Vnútro sochy bolo vyplnené kameňmi, aby bola stabilná. Práce na ňom boli ukončené v roku 280 pred n.l. Dlhý čas sa verilo, že sa daná socha týčila nad tamojším prístavom. V súčasnosti sa odborníci ale domnievajú, že to nebolo možné. Šírka prístavu bola až 400 metrov a socha až takú veľkosť nemala. Pravdepodobne stala niekde uprostred mesta a pozerala smerom na more.

Podľa Filóna bol Kolos mužskej postavy a jeho podstavce boli z bieleho mramoru. V ruke mal pochodeň, ktorú bolo možné zapáliť.

S touto stavbou ale nesúhlasili všetci. Boli aj takí, ktorí si mysleli, že môže uraziť Hélia a dôsledkom bude pád sochy i celého ostrova.

Pád

Pri zemetrasení v roku 226 pred n. l. sa Kolos zlomil v kolenách. Obyvatelia zisťovali vo veštiarni, či ho majú znovu postaviť. Bolo im ale povedané, že ho majú nechať tak.

Dielo skazy dokončil v roku 654 n. l. sýrsky princ Mu´aviji. Bronzové pláty najskôr odniesol na chrbte tiav a predal ich obchodníkom. Pravdepodobne sa z nich razili mince.

Súčasnosť

Dnešný Rhodos je populárnou turistickou destináciou. Návštevníci majú možnosť si vybrať z bohatej ponuky rekreačných aktivít v každom ročnom období. Po veľkolepom diele neostali však žiadne stopy.

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

1. 7 DivůSvěta (RegCox, Neil Morris; ISBN 80-7176-541-4)

2. http://www.rhodos.sk/

3. http://antika.avonet.cz

Obrázky: personal.psu.edu, citypictures.org

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.