Richard Sulík exkluzívne pre Magistra História: Čas je pre mňa jednosmerka       

Európa – rám bez obrazu alebo obraz bez rámu? Slovenský politik a ekonóm Richard Sulík v rozhovore s historičkou Luciou Laudoniu pláva na vlnách času. Ktorého sochára obdivuje, aký má názor na monarchizmus a v ktorom období dejín by chcel žiť? Biele i čierne stránky z kroniky vecí verejných prelustrujeme mikroskopom histórie.                       

Dejiny sú neodmysliteľne späté s fenoménom času, ktorý je v zornom poli humanitných i exaktných vied. Demarkačná čiara medzi nimi je tenký ľad. Študovali ste fyziku, ktorá operuje aj s Minkowského štvordimenzionálnym časopriestorom. Čo pre Vás znamená čas?

Čas je pre mňa jednosmerka a vzácny statok. Nič nevieme vrátiť späť a s rastúcim vekom si uvedomujem, že jedného dňa bude po všetkom. Preto sa čoraz viac zamýšľam nad tým, ako týmto vzácnym statkom plytvať čo najmenej, a teda, ako ho najlepšie využiť na dosiahnutie osobného šťastia.        

Kolumbijský spisovateľ a filozof Nicolas Gómez Dávila sa údajne vyjadril, že múzeá sú vynálezom ľudstva, ktoré už nenachádza miesto pre umelecké diela vo vlastnom dome. Na jednej strane vidíme rozvoj muzeológie, ľudia sa túžia dotknúť artefaktov a stať sa súčasťou imaginárnych príbehov, na druhej strane sme každodenne konfrontovaní s gýčom. Aký je Váš názor na súčasnú legislatívu v oblasti múzejníctva a ochrany pamiatok?  Museli vzácne keltské nálezy na Bratislavom hrade ustúpiť chladnému a tvrdému betónu podzemných garáží?

Tie garáže boli predražené a najmä zbytočné. V roku 2010 som ako predseda NR SR zastavil ich výstavbu. Výstavba bola obnovená, keď bol predsedom parlamentu nebohý Pavol Paška. Žiaľ, komunistom história a úcta pred ňou nikdy veľa nehovorila.  

Na návšteve expozície Slovenského technického múzea kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve

Hmotná história sa nám topí pred očami ako sneh. Snaha zachrániť spomienky v akejkoľvek forme nie je vanitas vanitatum. Poďme k tým Vašim. Ste rodákom z Bratislavy. Zmenila sa metropola na Dunaji k lepšiemu? Má ešte svoj genius loci?

V Bratislave som sa narodil, žil som tu prvých 12 rokov môjho života, potom sme v roku 1980 emigrovali a od roku 1991, kedy som sa vrátil, tu žijem 28 rokov. Bezpochyby sa Bratislava zmenila na lepšie miesto pre život, najmä Staré Mesto, ktoré za socializmu chátralo. Všeobecne považujem Bratislavu za dobré miesto pre život. Ako najväčšie negatívum vnímam dopravnú situáciu, a to, že sa miestami stavia hlava nehlava.    

Školské lavice ste drali na Slovensku i v Nemecku. Mali ste radi dejepis? Pozorovali ste už vtedy rozdiely v metodológii vo výučbe dejepisu na Slovensku a, povedzme, v Nemecku?

Na Slovensku som dejepis nemal a v Nemecku som si všimol, že extrémne veľa času sa, pochopiteľne, venovalo II. svetovej vojne.

Teraz z iného súdka. Všetci si z času na čas vedome či nevedome kladieme otázku, aká je sociálna funkcia peňazí. Väčšina laických odpovedí neprekročí tieň tautológie, definície v bludnom kruhu. Aj Georg Simmel nazval jednu zo svojich kníh Philosophie des Geldes, Filozofia peňazí. Aký je Váš názor na jeho dielo?  

Priznávam sa bez mučenia, že toto dielo nepoznám.

Ekonomické myslenie siaha až do antiky. Môžeme povedať, že socha bola v staroveku reklamným médiom, pretože v sebe niesla výrazné komunikačné, takmer marketingové posolstvo. Inými slovami, socha bola pre víťazného vojvodcu formou reklamy a  dekoratívna funkcia, ktorú dnes primárne pripisujeme sochám, bola v tej dobe sekundárna.  Sochy sa čítali, podobne, ako knihy. Ako sa politik a ekonóm pozerá na sochy? Máte obľúbeného sochára alebo sochárske dielo? Patrí do Bratislavy socha Márie Terézie?

Keď som pred pár rokmi stál pred sochou Dávida od Michelangela, len nechápavo som pozeral, ako takéto niečo dokázal stvoriť človek, a to pred 500 rokmi. Nemám vyslovene obľúbeného sochára, no dielo Michelangela zanechalo vo mne veľmi silný dojem. Socha Márie Terézie podľa mňa bezpochyby patrí do Bratislavy.   

Od Márie Terézie nie je ďaleko k téme monarchií a monarchizmu. Monarchizmus má veľa tvárí, od inšpiratívnej historickej krásy až po deformácie sui generis, od nostalgie po politické konštrukcie. Čo Vám ako prvé príde na um, keď sa povie monarchia? Aké sú svetlá a tiene monarchizmu?

Monarchia podľa mňa nie je vhodný spôsob, ako riadiť krajinu, i keď má aj svoje výhody, napríklad, že monarcha nemusí pri rozvoji krajiny dbať na štvorročné intervaly. Dokonca si myslím, že osvietený monarcha môže byť pre krajinu veľkým prínosom. Problém je, kde toho osvieteného monarchu vziať, a preto považujem demokraciu so všetkými jej nedostatkami za lepší spôsob správy veci verejných.         

S britskou premiérkou Theresou May a politikom Ashleyom Foxom na stretnutí v roku 2018 v Londýne  

Že v páde Západorímskej ríše majú prsty barbari, vedia aj malé deti. Pôvodný význam slova barbar však nebol vyslovene pejoratívny a zodpovedal skôr modernému pojmu cudzinec. Barbar je človek, ktorý bľaboce, ergo nehovorí našou rečou, prípadne ten, kto rozpráva nesprávne, tvrdili naši antickí predkovia. Podobnú etymológiu má substantívum Nemec, čiže z pohľadu Slovanov “nemý” človek. Mnohí z “nemých cudzincov”, ktorí dobývali Rím – prirodzene nie všetci –, boli lační a smädní po vtedajšej vysokej grécko-rímskej kultúre. Nechceli ju zničiť, ale osvojiť si ju, dostať sa na určitú “úroveň”. Dnes sa v rôznych kontextoch skloňuje pojem agresora, ktorý “zabije” Európu. Má tento agresor meno islam? Aký máte názor na migrantov? Prichádzajú nás zahubiť, alebo je tento scenár podľa Vás lacnou konšpiráciou?

Islam považujem za nezlučiteľný s našou kultúrou, a to preto, že robí rozdiely medzi ľuďmi – muž je viac ako žena, veriaci je omnoho viac ako neveriaci a pod. Oproti tomu je naša kultúra postavená na zásade, že všetci ľudia sú si rovní. Zároveň mám dôvodnú obavu, že pri dostatočnom počte nám našimi demokratickými metódami vnútia svoje nedemokratické móresy. Na a do tretice ide o to, kto a z akých dôvodov bude zdieľať náš verejný priestor. Toto sú hlavné dôvody, prečo odmietam migráciu, najmä z arabských krajín.

Varíte európsku politickú polievku. Európa, to sú aj jazyky. V roku 2012 pozastavila činnosť Latinská únia, medzinárodná organizácia, ktorá združovala krajiny hovoriace románskymi jazykmi. Nehovorím o latinskej menovej únii, ale o organizácii so sídlom v Paríži, ktorá mala 36 členských štátov a “orala” pole kultúry. Myslíte si, že európske štáty, ktoré spája spoločné lingvistické dedičstvo (románske, slovanské etc), by teoreticky mohli vytvárať kultúrne konglomeráty, a tak znovuobjaviť spoločné dedičstvo?

Rozhodne áno, takúto aktivitu považujem za veľmi prospešnú a má moju podporu.

K európskemu dedičstvu patrí aj živý latinský jazyk. Ja ako románsky patriot mám k jazyku starých Rimanov veľmi blízko. Latinčina má bohatú minulosť – kde vidíte jej budúcnosť? Majú zmysel iniciatívy smerujúce k propagácii latinskej vzdelanosti v Európe, ale napríklad aj na Slovensku?

Samozrejme, že áno. Latinčina je základom viacerých jazykov a je rozšírená v práve, medicíne atď.    

V bratislavskom hoteli Hilton na prestížnej konferencii Vizionári 2018 

Naše stretnutie korunujeme tematikou času. Vraciame sa ad fontes, k téme, ktorá stojí na samom začiatku nášho rozhovoru. Ak by ste mali možnosť cestovať v čase, v ktorom historickom období by ste chceli žiť, a prečo?

Je viacero zaujímavých období, ktoré by som rád zažil, no závisí to od toho, čím by som bol. Napríklad, byť vynálezcom v čase veľkých objavov v oblasti fyziky, mať za kolegu pánov Volta a Ampéra by bolo celkom vzrušo. Byť matematikom v čase Eulera muselo byť tiež úžasné. Ale ani táto doba rozhodne nie je na zahodenie, žijeme v mieri, v relatívnej slobode, v rastúcom blahobyte a v dobe obrovských možností.    

Čo by ste zaželali čitateľom magazínu Magistra História?

Želám im z celého srdca, aby neustala ich túžba po poznatkoch a objavovaní nového (hoci aj akokoľvek starého). Aby mali vždy dostatok relevantných zdrojov, z ktorých budú čerpať.

Ďakujem za rozhovor.

___________

Pripravila: Dr. Lucia Laudoniu

Zdroj fotografií: archív Richarda Sulíka / sulik.sk    

Comments
  1. Peter Brhlovič

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.