Rímska vojenská taktika (3. časť)

V prvej časti nášho seriálu o rímskej vojenskej taktike sme sa venovali vývoju členenia rímskych légií. Druhá časť sa zase zaoberala bojovými líniami. Dnes sa viac pozrieme na formácie. 

Bojové formácie

Vojenské jednotky mohli byť usporiadané, okrem základných línií, aj do bojových formácií, ktoré sa mohli kombinovať s usporiadaním vojska do línií. Najzákladnejšiu formáciu používanou desiatky rokov mnohými vojvodcami bolo usporiadanie légie do triplex acies (trojitej línie) s pomocnou pechotou po bokoch a jazdou na krídlách. Táto formácia bola použitá napríklad v roku 45 pred Kr. pompeiovcami proti Caesarovi v bitke pri Munde, či v roku 17 po Kr. proti africkému povstalcovi Tacfarinovi. O jej efektívnosti svedčí, že sa používala až do 3. stor. po Kr.

Variácia tejto formácie sa skladala len z ťažkej pechoty v strede s jazdou na krídlách (napr. bitka pri Mons Graupius, 84 po Kr.). Za ťažkou pechotou mohli byť nastúpení lukostrelci, prípadne vrhači oštepov, ktorí nepriateľa ostreľovali cez hlavy vojakov v predných radoch. Ďalšiu možnosť pre veliteľov predstavovalo zmiešanie ťažkej a ľahkej pechoty v jadre (rieka Muthul, 109 pred Kr.; Chairóneia, 86 pred Kr.; Nisibis, 217 po Kr.).

Je prirodzené, že rímske légie sa, tak ako každá iná armáda, snažili využívať prostredie boja vo svoj prospech. Ak sa na bojisku nachádzala terénna prekážka, tak sa vyššie spomenuté formácie mohli upraviť, a to nasledovne: krídlo opierajúce sa o prekážku bolo ochudobnené o jazdu, ktorá inak zabraňovala nepriateľskému obchvatu, takže jazda na odkrytom krídle mohla byť posilnená (Caesar proti Pompeiovi, bitka pri Pharsale, 48 pred Kr.).

Okrem základných formácií používaných v poľných bitkách vyvinuli rímski taktici a vojvodcovia úzko špecializované formácie, využiteľné napríklad pri obliehaní alebo vo výnimočných situáciách, ako napríklad obkľúčenie alebo boj proti jazdeckej presile.

Cuneus

Cuneus je veľmi tesná útočná formácia, ktorá zabraňovala roztrúseniu vojakov po bojisku, využívaná pri prielome bojovej línie. Aj keď latinský význam slova cuneus je klin, jednalo sa zrejme o štvorstranné usporiadanie vojakov, ktoré bolo vpredu užšie ako vzadu. Práve kvôli tomuto tvaru rímski legionári nazývali cuneus prasačia hlava. Ďalšou možnosťou vytvorenia klinovej formácie boli dva zástupy vojakov (agmen – pochodová kolóna) postupujúcich šikmo do jedného bodu nepriateľskej línie za účelom vytvorenia alebo využitia trhliny. Táto formácia bola používaná aj v situáciách, keď legionári čelili niekoľkonásobnej presile, potrebovali rozptýliť nepriateľské vojsko a zároveň svoje šíky udržať dostatočne blízko pri sebe.

Orbis

Orbis (z lat. svet, kruh, koleso) bola obranná formácia používaná v prípade nepriateľského obchvatu, keď sa legionári museli brániť zo všetkých strán. Aj v tomto prípade, podobne ako pri cuneu, je názov pomerne mätúci, keďže sa zrejme nejednalo o kruh, ale skôr o štvorec alebo obdĺžnik, teda formáciu podobnú agmen quadratum (dutý štvorec). Rozdiel môže byť v tom, že orbis bolo formované narýchlo pri nečakanom obkľúčení. O účinnosti tohto usporiadania svedčí napríklad bitka odohrávajúca sa na britskom území, v ktorej sa 300 legionárov dokázalo brániť až 4 hodiny proti 6 000 nepriateľských vojakov, kým nedorazili posily.

Testudo

Testudo (korytnačka) je zrejme najznámejšia a najobávanejšia formácia rímskych légií, o ktorej sa dlho tradovalo, že je neporaziteľná, využívaná pri obliehaní pevností aj v poľných bitkách. Testudo sa vytvárala tak, že legionári v prvom rade vytvorili zo svojich štítov hradbu, zatiaľ čo ich spolubojovníci v ďalších radoch svoje štíty zdvihli nad hlavy, čím vytvorili strechu nepreniknuteľnú pre šípy a oštepy. Testudo zostavená skúsenými legionármi bola údajne tak pevná, že po nej mohol prejsť voz ťahaný koňmi. Pri obliehaní hradieb umožňovala formácia korytnačky priblížiť sa takmer bez strát blízko k hradbám.

Fulcum

Upravený variant formácie testudo, používaný proti jazde. Od klasickej testudo sa odlišoval tým, že štítovú hradbu na čele jednotky nevytvorila iba prvá, ale aj druhá línia vojakov v útvare.

_____________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

BLAŽOVÁ, E. Rímska armáda. http://www.archeol.sav.sk/kelemantia/nahran3kel.htm

CAVAZZI, F. The Roman army. http://roman-empire.net/army/army.html

COWAN, R.: Římská bojová taktika 109 př. n. l. – 313 n. l.. Praha: Grada, 2008, 64 s. ISBN 978-80-247-2374-7

ĎUREC, M., ZAUŠKA, M. História a vývoj rímskeho vojenstva. www.gjgt.sk/digitalna_studovna/dejepis/2010/94_rimske_vojsko.doc

HAMPER, R. Tactics in battle. http://www.therthdimension.org/AncientRome/Roman_Army/Tactics/tactics.htm

KOLOUCH, A. Příprava na bitvu. http://www.rimskelegie.olw.cz/pages/articles/caesar/inbattle.html#bitva  

MARTIVS, T. Taktika. http://legie-agusta.webnode.cz/taktika/

Obrázok: s-media-cache-ak0.pinimg.com/736x/4e/d6/5e/4ed65e03267e

177d4e7a8ac22b67bd21–pax-romana-roman-legion.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.