Rodinná história kniežaťa Draculu

V jeden decembrový deň roku 1431 sa na jednom transylvánskom hradisku narodil chlapec, neskôr známy aj ako Vlad III. Ţepeş (1431-1476), ktorý odštartoval vládu teroru nad dnešným Rumunskom. Jeho meno sa stalo synonymom krutosti a jeho príbeh neskôr inšpiroval vznik najslávnejšej hororovej postavy v dejinách, upírskeho grófa Draculu. Vlad III. bol synom Vlada II. prezývaného tiež Dracul (slovensky Čert). Prezývka vnikla na základe príslušnosti k rytierskemu Dračiemu rádu (Societas Draconistrarum). Vtedajšia rumunčina nepoznala slovo pre draka, preto išlo o odvodeninu od tohto rádu. V latinčine draco znamená drak, no v rumunčine je drac synonymom pre čerta. Chlapec zdedil prezývku po svojom otcovi, no neskôr ju používal s obľubou aj sám, najmä pre zastrašenie nepriateľa, pretože mala symbolizovať jeho diabolskú ukrutnosť v tej najextrémnejšej forme. 

vlad

Poďte dnes s magazínom Magistra História spoznať rodinnú históriu kniežaťa Draculu a príbeh rodiny, ktorá bola s Draculovým úhlavným nepriateľom, Vintilă Florescom, spriaznená krvou. Pred pár rokmi sa jej dvaja členovia vrátili do Rumunska, aby tu vystopovali svoje korene a navštívili miesta, kde sa ich predkovia stretli s Draculom. Táto cesta bola fascinujúcim náhľadom na človeka a mýtus, ktorým Dracula zaručene je.

Kto bol vlastne Dracula?

Vlad viedol krížové výpravy proti protestantským kacírom (ktoré začal už jeho otec) a hlavne Turkom. V 15. storočí bolo Rumunsko rozdelené na mnoho malých kráľovstiev rozložených pozdĺž vojenských pozícií, pričom všetky mali vlastné hrady. V tom čase bolo Rumunsko bohatou krajinou, cez ktorú prechádzalo veľa obchodníkov a odraz tejto epochy dodnes vidieť napríklad na opevnenom mesto Brešov. Zároveň sa však Rumunsko stalo aj lákavým cieľom pre moslimských Turkov, ktorí sa cez jeho územie snažili dostať do Európy.

Turci však pri svojom prechode Rumunskom narazili na problém. Ich hlavnou prekážkou sa stal Dracula. Mnohí ho preto vnímali ako rytiera chrániaceho kresťanstvo pred moslimami. Stal sa novodobým hrdinom a symbolom boja proti Turkom. Na druhej strane však predstavoval pre svojich nepriateľov stelesnenie samotného pekla. Keď sa Turci blížili k mestu Târgoviște, aby ho napadli, museli najprv prekonať údolie plné zajatcov napichnutých na koly. Záľuba v napichovaní tiel vyniesla Draculovi ďalšiu prezývku, a teda Vlad Napichovač.

Sú známe rytiny, na ktorých je zobrazený, ako konzumuje jedlo pri telách napichnutých na koly (údajne pil aj ich krv). Rytiny však vytvorili Draculovi nepriatelia, nemeckí nájazdníci, a je teda dosť možné, že jeho opis (v snahe vykresliť ho čo najhrôzostrašnejšie) prehnali. Tak či onak, práve tu tkvie pôvod obrazu Vlada ako krvilačného tyrana. Traduje sa tiež, že raz si pred ním vyslanci z Janova odmietli sňať čiapku, a preto im nechal omlátiť hlavy navzájom o seba, až kým nepadli mŕtvi na zem. 

Bránil Rumunsko proti Turkom, ale napokon im uniknúť nedokázal

Vlad bol nepochybne silným a tvrdým vládcom, ktorý dobre spravoval svoju krajinu a ako jej kľúčový obranca proti moslimským útočníkom mal tiež podporu cirkvi. Turkom sa však naveky ubrániť nedokázal. Pri napadnutí Draculovho hradu (postavený v roku 1457) zajatcami získanými v bitkách bola Draculova mladá žena presvedčená, že pred útočníkmi niet úniku a skočila preto z cimburia do hlbokého údolia. Draculovi sa pri útoku podarilo uniknúť tajnou chodbou na koni, ktorého podkovy boli podľa legendy naopak, aby týmto spôsobom zmiatol svojich prenasledovateľov.

Turci napokon dostali Draculu v roku 1476, odrezali mu hlavu a previezli ju do Konštantínopolu, kde ju nabodli na kôl.  Dracula mal v tom čase 45 rokov a jeho smrť podčiarkla legendu o krvavej vláde, ktorú ešte podporila bujná ľudová viera a povery karpatských dedinčanov. Podľa nich telo Draculu síce pochované bolo, nezomrelo však a Dracula sa stal upírom.

Prepojenie rodiny Florescu s Draculom

Historik Radu Florescu (1925-2014) odkryl skutočného Draculu svetu vo svojom bestselleri vydanom v roku 1972 pod názvom V honbe za Draculom (In Search of Dracula). Aj veľká časť Raduovej rodiny a predkov bola s Draculom úzko spätá. Všetko začal Vintilă Florescu, ktorý viedol vzburu proti Draculovi. Raduov strýko George (1893-1976) objavil Draculovu hrobku a Dimitrie Florescu (1827-1875) strávil roky hľadaním Draculovej podobizne.

Dynastia Florescu je považovaná za vôbec najstaršiu rodinu v celom Rumunsku a v stredoveku patrila k bohatým šľachticom, bojarom. Vintilă Florescu zariadil manželstvo svojej sestry Márie s Vladovým bratom (Vladom Mníchom) a podporil švagrov pokus zvrhnúť svojho brata. Prevrat však nebol úspešný a jeho zosnovatelia museli ujsť.  Vlad Mních a Maria Florescu odišli do kláštora a ich pokrvná línia vymrela v 19. storočí, čím tú Draculovu prekonala o 100 rokov.

Vintilova však pokračuje ďalej, pričom história jeho rodiny bola vždy úzko spätá s históriou Rumunska. Radu Florescu so svojím synom navštívili palác patriarchu v Bukurešti, teda hlavy ortodoxnej cirkvi v Rumunsku. Vydali sa totiž do vzdialeného kláštora, kde by mali ležať pozostatky ich dávnych predkov. Patriarcha ich misiu posvätil a podarilo sa im objaviť náhrobné kamene, ktoré boli síce kvôli renovácii kostola presunuté na iné miesto, stále sú však v zachovanom stave. Našli napríklad náhrobok Vintilovho syna Dragiča, ktorý sa tešil vysokému postaveniu na rumunskom dvore.

Honba za Draculovým hrobom

Dracula samotný bol zrejme pochovaný v ostrovnom kláštore v Snagove, ktorý počas života premenil v pevnosť, kde niektorých nepriateľov väznil a vraždil. Podľa legendy na dne miestneho jazera zanechal aj svoj poklad. Strýko Radu Florescu, George, bol riaditeľom Múzea histórie v Bukurešti a veľmi sa nadchýnal rumunskou históriou. Túžil objaviť Draculov hrob a preskúmať jeho ostatky. V lete roku 1931 sa teda ocitol v Snagove, keď však predpokladaný hrob otvorili, nenašli v ňom rakvu, ale len zvieracie kosti. V ďalšej časti kláštora ale vzápätí našli podobnú hrobku hneď pri vstupe. Tam Draculovo telo zrejme nechali uložiť grécki mnísi, ktorým kláštor neskôr pripadol a nechceli, aby bolo Draculovo telo tak blízko Bohu a súčasne pri dverách mohli ľudia šliapať na jeho hanebné ostatky. 

Po otvorení hrobky mal George len pár sekúnd na obzeranie tela, skôr než sa pôsobením vzduchu a svetla rozložilo. Stihol si napríklad všimnúť, že telo bolo ovešané množstvom šperkov a oblečené bolo v purpurovej farbe. Tvár bola zakrytá šatkou. Zrejme mal hlavu, potom to však nemohol byť Dracula, keďže jeho hlava sa ocitla v Konštantínopole. Vie sa však, že Turkovia telá zabitých nepriateľov skalpovali a následne svoj skalp prostredníctvom chemických zlúčenín uchovávali. Táto teória zároveň vysvetľovala aj šatku, keďže bez tváre a kože muselo telo vyzerať naozaj strašne.

Mystický Draculov hrad v Transylvánskych Alpách

George Florescu si splnil sen a zhliadol Draculovu mŕtvolu, to ho však motivovalo, aby pokračoval v pátraní. Tentokrát zameral svoju pozornosť na tajomný Draculov hrad postavený v Transylvánskych Alpách. Z toho sa zachovali síce už len ruiny, George so synom Johnom, Raduom a významným rumunským historikom Mateim Cazacuom (1946) sa sem ale aj tak v roku 1969 vydali, berúc dobrodružstvo ako vrchol svojej celoživotnej práce. Hrad v tom čase nebol príliš známy, bola to skôr stará opustená zrúcanina. Ako skupinka stúpala po strmej a veternej ceste stále vyššie, George sa na dohľad vrcholu zrazu pošmykol a spadol. Bol síce prevezený do blízkej nemocnice, zomrel však na následky zranenia o pár mesiacov neskôr. Žeby v tom bola Draculova kliatba?

Onedlho sa sem Radu vrátil, aby viedol výskum za sprievodu filmára Myrona Yorru.Ten dostal v priebehu natáčanie žalúdočné bolesti a po príchode domov mu diagnostikovali vnútorné krvácanie. N ako prišlo, tak aj odišlo. Film, ktorý Yorra v Rumunsku natočil, bol však poškodený, niečo narušilo kvalitu záberov Transylvánskeho hradu. Cesta na hrad bola dodnes pre Radu najstrašnejšia skúsenosť, akú kedy zažil. Ako povedal, na tom mieste je niečo záhadné, k ďalšej ceste naň má odpor a nedokáže ho vysvetliť racionálne. 

V roku 1972 sa k hradu vydali ďalší filmári, ktorí ho obohnali svetlom a čakali na niečo paranormálne. Skutočne uvideli záblesk svetla, akoby ťahaný lanom. Ako sa svetlo k nim blížilo, rozoznali červený odraz, no keď úkaz prišiel na blízku mýtinu, zmizol. Filmárov zachvátil strach a narýchlo z miesta odišli. Neskôr potvrdili, že sa stali  svedkami niečoho nadprirodzeného a veria, že niečo zlé tu dodnes pretrváva. Hrad je jednoducho spojený s veľkým množstvom temných udalostí a historiek, hoci Transylvánia vždy bola domovom tých, ktorí verili v upírov.

Mocné ľudové povery a tradície vedú k vzniku Stokerovho Draculu

V roku 1897 zvečnil Draculov odkaz vo svojom slávnom diele Bram Stoker (1847-1912) a s obrovskými dôsledkami tak podporil mýtus upírstva. Fiktívna postava sa dokonca stala známejšou než tá skutočná, ktorá jej vznik inšpirovala. Pri písaní sa Stoker dosť inšpiroval rozprávaním ľudí žijúcich v rumunských Karpatách, ktorí skutočne verili v existenciu nemŕtvych, teda tých, ktorí v noci vychádzali z hrobov a napádali živých.

V rumunskej ortodoxnej cirkvi existuje tiež veľmi starý zvyk dochovaný ešte zo stredoveku, ktorého podstatou je dvíhať mŕtvych z hrobu. Zmyslom tejto tradície je potvrdiť, že telo zosnulého je rozložené a bolo teda oddelené od duše, čo vraj napomôže pri poslednom súde. Tu jasne vidieť spojitosť tejto viery s vierou v upírov. Dodnes sa zachoval aj zvyk, že mŕtveho pri ceste na cintorín nemožno vynášať z domu nohami napred, inak by sa z neho mohol stať upír. Ak mačka alebo pes naruší procesii smerom na cintorín cestu, môže sa pripojiť k silám nemŕtvych. V niektorých odľahlých dedinách staré zvyky a tradície prežili dodnes. Niekde je napríklad srdce mŕtveho vybraté z tela a uvarené vo víne. Následne ho vypijú ľudia, ktorí boli napadnutí upírom.

Na Draculu sa obracia aj Nicolae Ceaușescu

Bram Stoker spojil vo svojej práci odkaz Vlada s rumunskými folklórnymi tradíciami, a to s veľkým úspechom. Ten využil aj totalitný vládca Rumunska Nicolae Ceaușescu (1918-1989). Počas jeho vlády bolo Rumunsko policajným štátom, pre mnohých ľudí bol ale súčasne aj národným hrdinom a jeho odkazom mal byť odkazom známeho rumunského hrdinu, a teda Vlada Napichovača. Keďže Dracula tak dostával silný politický podtext, Radu Florescu so svojím tímom pokračoval vo výskume potichu, jeho práca však bola zverejnená celému svetu, keď v roku 1969 navštívil Rumunsko vtedajší prezident USA Richard Nixon (1913-1994). 

Na rok 1976 pripadlo 500. výročie Draculovej smrti, čo sa Ceaușescu rozhodol využiť k spojeniu svojej osoby s Draculom. Bol toho názoru, že postava Draculu môže byť prínosom pre turizmus a obraz Rumunska vo svete. V roku 1989 sa socializmus končí a hoci všade inde sa revolúcie odohrávali pomerne pokojne, v Rumunsku skončili krvavo. Ceaușescu s manželkou unikali v helikoptére zo svojho paláca v Bukurešti a hoci sa mohli vybrať prakticky kdekoľvek, zvolili svoju rezidenciu v Snagove, kde bol Dracula pochovaný. Odtiaľ sa Ceaușescu presunul do Târgoviște, kde ho nakoniec zabili. Zomrel tak v mieste, kde Dracula napichával svoje obete celé storočia predtým. 

Draculove dedičstvo: hlavný turistický zdroj Rumunska

Ceaușescu skončil podobne ako jeho hrdina Dracula. Bol ale tiež prvým, kto ocenil Draculu ako národný poklad a dnes je táto postava kľúčom k rumunskému turizmu. Obec Sighisoara, kde sa Dracula narodil, je hlavnou turistickou destináciou krajiny. Rumuni sa tak symbolicky zmierili s Draculom, ktorý sa stal najobľúbenejším synom Rumunska. Jeho hrad je však pre masový turizmus príliš nedostupný a navyše mu aj chýba pôvab stredovekého mesta. Pri svojom pobyte v Rumunsku nechali Florescovci miesto posvätiť kňazom z blízkeho kláštora, museli tak spraviť pod hradom, keďže ich po ceste naň zahnala preč zúrivá búrka. Vyzerá to tak, že na Draculovom hrade v Transylvánii dodnes panuje niečo temné.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Draculov rodokmeň

Obrázky

vamped.org/wp-content/uploads/2015/01/141002-vlad2_5a4fde4a5dd6323129efb42b71b838b1.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.