Rodrigo Díaz de Vivar

Rodrigo Díaz de Vivar, známejší pod prezývkou El Cid, je považovaný za jedného z najväčších španielskych hrdinov a prvého kresťanského rytiera reconquisty, teda vytláčania Arabov z Pyrenejského polostrova. Historici ho ale dnes skôr považujú za schopného žoldniera, ktorý ochotne bojoval za peniaze tak v mene kresťanov, ako aj moslimov.

Španielsko počiatkom prvého tisícročia

V priebehu 8. storočia prišlo na územie Pyrenejského polostrova mnoho moslimov, ktorých Španieli nazývali Maurami, keďže prichádzali z Maroka. Tí posunuli sídlo kresťanskej moci na sever polostrova, hoci zároveň umožnili, aby na juhu zostali žiť kresťania a židia. Počas ich doby kultúra a architektúra v Španielsku prekvitali. Moslimovia postavili mnohé pôsobivé stavby a priniesli so sebou významné vedecké poznatky.

Hlavným centrom Maurov sa stala Córdoba, z ktorej vládla moslimská dynastia tri storočia. Po jej rozpade si vojenskí velitelia rozdelili oblasť medzi sebou a vytvorili tak množstvo menších štátov označovaných ako taifas. Kresťanská šľachta zo severu využila rozdrobenosť maurských štátov a začala na ne útočiť s novou silou. Jej králi, narozdiel od iných európskych štátov tej doby, nedisponovali majetkami, ktoré by im produkovali finančné zdroje, a preto ich získavali hlavne z výberu daní a prenasledovania neplatičov. Aby si kráľ udržal kontrolu, závisel od svojich rytierov a žoldnierov.

Slávu jedného z takýchto bojovníkov zachovala až do dnešných dní rozsiahla hrdinská poéma Pieseň o Cidovi, všeobecne považovaná za najstarší pilier španielskej literatúry. Súčasne ale nie je príliš dôveryhodným zdrojom historických faktov, naopak, príbeh je viackrát v rozpore s realitou.

Začiatky Rodrigovej vojenskej kariéry

Rodrigo Díaz de Vivar (zrejme 1043-1099) sa narodil okolo roku 1040 do kresťanskej rodiny. Keď mal 14 rokov, začal slúžiť na dvore Sancha (1038-1072), ktorý bol synom kráľa Kastílie a Leónu, Ferdinanda (1016-1065). Väčšinu svojej mladosti strávil detailným vojenským výcvikom, ktorý venoval veľkú pozornosť používaniu meča a jazde na koni. Zároveň sa naučil pracovať s astrolábom, ktorý sa bežne využíval v astronómii a jemu slúžil pre orientáciu či meranie času počas bojov v Španielsku.

V roku 1063 vstúpil Rodrigo do Ferdinandovej armády. Ten o dva roky neskôr zomrel a svoje územie rozdelil medzi synov. Hlavná časť, Kastília, pripadla Sanchovi, zatiaľčo bohatší León získal Alfonz (1040-1109). Bratské spory o územie viedli k vojne, ktorá trvala v rokoch 1068-1072. Ukončila ju Sanchova smrť v roku 1072. Po nej sa Alfonz stal kráľom celého kráľovstva Kastílie a Leónu ako Alfonz VI.

Rodrigo bojoval najprv v službách Sancha a po jeho smrti prešiel do služieb jeho brata Alfonza. Na jeho dvore si však našiel nepriateľa, ktorý ho pred kráľom ohováral a tvrdil mu, že Rodrigo si privlastňuje časť daní, ktoré vyberal pre kráľa. Alfonz sa obával Rodrigovej rastúcej armády a začínal byť presvedčený, že bojovník sa chystá zabrať jeho trón. Aby tomu predišiel, poslal Rodriga do exilu a skonfiškoval všetky jeho majetky.

V službách emira zo Zaragozy

Rodrigo si bol vedomý, že jeho služby majú vysokú cenu. Ak nemá o ne záujem Alfonz, nájdu sa iní, ktorí mu ochotne zaplatia. V roku 1081 tak vstúpil do služieb emira Zaragozy, Al- Muqtadira, proti ktorému predtým bojoval (rok 1063). Emirovi sa ešte pred príchodom Rodriga podarilo rozšíriť svoje územie k Stredozemnému moru a bol známy ako brilantný diplomat, básnik, filozof, matematik a astronóm.

Práve Al-Muqtadir dal Rodrigovi slávnu prezývku El Cid, ktorá pochádza z arabčiny a označuje človeka, ktorý má moslimských priateľov a rešpektuje ich vieru. Emir zomrel o rok neskôr po prijatí Rodriga do svojich služieb a svoje územie rozdelil medzi synov, ktorí podobne ako Alfonz a Sancho neskôr medzi sebou súperili. 

Rodrigo velil emirovým skvele trénovaným jednotkám, ktoré ľahko porazili svojich nepriateľov a viacerých z nich, vrátane grófa z Barcelony, zajali. Mnoho informácií o jeho živote v Zaragoze ale nemáme k dispozícii, keďže hrdinská Pieseň o Cidovi zámerne nespomína čas jeho služby pre moslimských emirov, iba boje, ktoré proti nim viedol.

Strety s Almorávidmi

Zatiaľčo bol Cid v exile, problémy kráľa Alfonza narastali. Aby si zachoval príjem daní z rebelujúceho Toleda, mesto v roku 1084 okupoval. Jeho zisk predstavoval prvý výraznejší úspech kresťanov na Pyrenejskom polostrove za posledných 300 rokov. Moslimskí lídri sa obávali zmenšenia svojho územia, a tak sa obrátili so žiadosťou o pomoc do severnej Afriky, kde pred časom vznikla nová, prísna a fundamentálna moslimská sekta Almorávidov, ktorej vládol emir Yusuf ibn Tašufin (1010/1020-1106).

Cid strávil v službách moslismských emirov zo Zaragozy päť rokov a s každým víťazstvom narastala jeho reputácia, bohatstvo a rešpekt vojakov voči nemu. Majetok úspešne hromadil aj Alfonz, ktorý sa rozhodol osobne viesť útok na Zaragozu, kde by musel so Cidom bojovať. K tomu však nakoniec nedošlo, keďže z Maroka prichádzali na španielske pobrežie Almorávidovia, ktorí nesúhlasili s tým, že moslimskí vládcovia v Španielsku mali platiť kresťanským kráľom dane.

Vojsko Almorávidov, ktoré prešlo cez Gibraltar, zahŕňalo 20-tisíc mužov (vrátane bojovníkov zo subsaharskej Afriky) vyvolávajúcich strach svojimi bubnami. Tieto jednotky v roku 1086 napadol Alfonz s dvojnásobnou prevahou. Bol však porazený a mnohí jeho muži ušli z bojiska, aby si zachránili holý život, vrátane jeho samotného. Po porážke Alfonzovej armády sa Almorávidovia vrátili do Afriky, keďže ich cieľom nebolo dobyť Španielsko.

V tomto momente kráľ Alfonz zrušil Cidov exil a žiadal ho, aby sa vrátil do jeho služieb. Ten súhlasil s obranou kráľových teritórií výmenou za územia, ktoré dobyje od moslimov a ktoré chcel Cid zanechať svojim potomkov, aby na nich založili dynastiu. O tri roky neskôr sa na žiadosť španielskych moslimov vrátili na polostrov Almorávidovia, ktorí začali zjednocovať moslimské územia pod jednotnú autoritu. Cid proti nim na Alfonzovu žiadosť bojoval, kresťanom sa však v boji veľmi nedarilo a kráľ z toho vinil práve Cida a znovu ho vykázal do exilu.

Budovanie centra Cidovej moci vo Valencii

Tentokrát si už ale Cid nehľadal nového pána, naopak viedol svojich ozbrojených mužov po španielskom pobreží a vyberal dane pre saba samého. Proti tomu sa postavili vládcovia kresťanských aj moslimských miest. Svoju základňu si Cid vytvoril v horách pri Valencii, kde proti nemu viedol prekvapujúci útok gróf z Barcelony, ktorého však Cid dokázal poraziť. V nasledujúcich rokoch posilňoval svoju pozíciu na pobreží Valencie a z pomsty voči Alfonzovi útočil na Kastíliu a iné územia mužov, ktorí ho v minulosti zradili.

Cidovi sa podarilo obrániť Valenciu a okolie pred Alfonzovými vojskami. Rozhodol sa ju udržať za každú cenu a naplniť tak sen o vlastnom teritóriu. Mesto obklopovala výnimočne plodná zem, ktorá rodila mnoho poľnohospodárskych surovín. V roku 1094 sa Valenciu zas pokúsili dobyť Almorávidovia vyvolávajúci strach v obyvateľoch mesta svojimi bojovými bubnami. Brilantnou stratégiou prekvapenia a útoku z viacerých strán súčasne sa Cidovi podarilo zdolať nepriateľa, čo veľmi zapôsobilo na mnoho z jeho súčasníkov.

Cid vládol vo Valencii nasledujúcich 5 rokov až do svojej smrti v roku 1099. Jeho nádeje na založenie dynastie sa ale nepodarilo naplniť, keďže jeho jediný syn Diego padol v boji proti Almorávidom. Valencia sa tak po Cidovej smrti ocitla bez vládcu a zakrátko sa ocitla v rukách Almorávidov.

Cid bol typickým mužom svojej doby. Nikdy nebol v bitke porazený a jeho vojenské úspechy, stratégie a techniky sú pôsobivé dodnes. Niektorí historici považujú dokonca jeho smrť za koniec jednej éry histórie Španielska.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj:

dokumentárny film Rodrigo Díaz de Vivar (Burgos 1043 – Valencia 1099) (España Medieval. La Historia del Cid)

Obrázok: amuraworld.com/images/articles/93-al-andalus/152-don-rodrigo/153-don-rodrigo.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.