Rok po okupácii

V auguste 1968 bolo územie Československa okupované. Politická situácia bola pomerne napätá kvôli sporom medzi konzervatívnym krídlom a liberálmi, ktorí sa zanietene snažili zmeniť režim. Obyvatelia na českej, ale i slovenskej strane reagovali na okupantov, či už pasívnym odporom alebo práve naopak, nebáli sa verejne vystúpiť. Čo sa však stalo po roku? Aká bola situácia na domácej scéne v auguste 1969? Viac sa dočítate práve v tomto článku magazínu Magistra História.

1969

Demonštrácie v auguste

Napriek tomu, že nastupovalo obdobie normalizácie, v auguste 1969 sa ľudia nebáli verejne vystúpiť a protestovať proti politickej situácii v Československu. Na tento prejav odporu využili práve dátum prvého výročia sovietskej okupácie. Práve obdobie jedného roku ukázalo, ako sa vnútropolitická situácia výrazným spôsobom zmenila. V roku 1968 sa sovietske vojská nemohli spoliehať na podporu zo strany domácich zložiek armády alebo dokonca polície, tie boli proti nim rovnako ako domáce obyvateľstvo. Avšak počas demonštrácie v roku 1969 bola situácia diametrálne odlišná. Ukázalo sa, že polícia, ale i armáda sú „skonsolidované“, nakoľko to boli práve oni, kto potláčal odpor a robili to pomerne brutálnym spôsobom.

Tieto demonštrácie mali ťažkopádny priebeh najmä v Prahe, Brne a Liberci, tu sa demonštrácie dokonca zmenili na pouličné boje a vyžiadali si aj svoje obete. V rámci celého územia Československa bolo zadržaných 2443 osôb, a to v dňoch od 19. do 23. augusta 1969.

Situácia prebiehala oveľa pokojnejšie na území Slovenska. Správa vtedajšieho ministerstva vnútra ukazuje nasledovné: „Na území Slovenska nedošlo k žiadnym väčším demonštráciám. Čiastkové skupinky demonštrantov v Bratislave a v Košiciach boli rozptýlené silami ministerstva vnútra. Na Slovensku boli tiež šírené závadné letáky, nápisy a texty. Pri týchto zákrokoch bolo predvedených 40 osôb.“

Výsledkom sa napokon stalo prijatie nariadenia č. 99/1969. Toto opatrenie bolo ľudovo označované ako pendrekový zákon. Nariadenie obmedzovalo práve nezávislosť súdneho jednania. Polícia vďaka nemu mala možnosť držať zadržaného človeka vo väzbe bez obvinenia po obdobie troch týždňov. Podľa nariadenia mali byť účastníci demonštrácií prepustení zo svojho zamestnania a vylúčení z vysokoškolského štúdia. Pôvodne malo mať toto opatrenie svoju pôsobnosť iba do konca roku 1969, ale napokon bolo ešte 18. decembra 1969 včlenené do nového zákona č. 150/1969 o prečinoch. Tým bol na území Československa zavedený trvalý výnimočný stav, a to napriek tomu, že nebol vyhlásený oficiálne.

Obmedzenia nenechali na seba dlho čakať. Občania totiž mali zákaz uskutočniť súkromnú cestu na územie nekomunistických štátov a Juhoslávie. Rovnako sa ukončili medzinárodné vedecké stáže a bolo zakázané vymieňať vedeckých pracovníkov medzi ČSSR a kapitalistickými štátmi. Hlavnou úlohou týchto opatrení bola izolácia ČSSR, aby sa situácia zo ᾽68 už neopakovala.

_______________

AutorkaVeronika Dziaková

ZdrojRYCHLÍK, Jan. Češi a Slováci ve 20. Století. Spolupráce a konflikty 1914 – 1992. Vyšehrad:

Ústav pro studium totalitních režimů, 2012, s. 677. ISBN 978-80-7429-133-3.

Obrázok: 1gr.cz/fotky/idnes/09/083/gal/BOS2d40bf_Novy_Antonin_Srpen_1969_Na_Hrade.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.