Rozšírenie vojny po potlačení českého stavovského povstania

VOJNA SA ROZŠÍRILA NA ÚZEMIE NEMECKEJ RÍŠE                                              

     Po potlačení českého stavovského povstania sa vojna rozšírila na územie Nemeckej ríše, kde Ferdinand pokračoval v boji proti Fridrichovi (V.) Falckému, a teda „ Zimnému kráľovi“ Čechov, ktorý z bitky na Bielej hore utiekol.

Boje sa uskutočnili hlavne na vlastnom území Fridricha, v oblasti Dolného (rýnskeho) Falcka. O kniežatstvo Fridricha, na ktorého bola uvalená ríšska kliatba, prejavili v roku 1621 veľký záujem noví spojenci Ferdinanda, a to bavorské knieža Maximilián I., ktorý stál na čele Katolíckej ligy, a Španielsko. Maximilián I. si nárokoval za svoje spojenectvo Horné Falcko spolu s titulom falckého kurfirsta, čoho bol Fridrich zbavený. Dolné Falcko bolo ešte v auguste 1620, teda mesiace pred bielohorskou bitkou, obsadené španielskymi oddielmi vedenými SPINOLOM. V roku 1622 sa aj posledné významné falcké mesto dostalo do rúk Španielov. Podarilo sa to napriek tomu, že Nizozemsko, ktoré medzičasom uzavrelo spojenectvo s Fridrichom, obnovilo vojnu proti Španielsku (vypršal antverpský mier, ktorý platil od roku 1609 na dvanásť rokov ), keď v roku 1621 napadlo španielske Nizozemsko a poslalo finančnú pomoc protestantským silám, ktoré stáli proti cisárovi. Z územia nemeckej ríše sa za záujmy protestantov postavili aj kniežatá KRISTIÁN BRUNŠVICKÝ a FRIDRICH JURAJ BÁDENSKÝ. Fridrich Falcký, ktorý z bielohorskej bitky utiekol a ktorého územie sa medzitým dostalo do rúk Španielov, si tiež našiel útočisko v Nizozemsku. Z úzadia organizoval vojenské operácie za Falcko. Vojská TILLYHO (vojvodcu Ligy) a Maximiliána I. už v roku 1621 potlačili Fridrichovho vojvodcu MANSFELDA, protestantské stavy vo svojej stiesnenej situácii dokonca vyhlásili rozpadnutie Protestantskej únie. V roku 1622 sa k Holanďanom uchýlili aj vojvodcovia Brunšvický  a Fridrich Juraj Bádenský, ktorí tu počas troch mesiacov pokračovali v bojoch za nizozemský žold. Bitka pri Stadtlohne, ktorá sa odohrala 6. augusta 1623, znamenala zdrvujúcu porážku pre protestantské sily. Na ich strane zahynulo viac ako 10 000 ľudí, kým katolícka strana stratila okolo 1000 ľudí. Kvôli nedostatočnému zaopatreniu sa Mansfeldovo žoldnierske vojsko roztrúsilo. Na západe (okrem Nizozemska) už nebolo výraznejšie protestantské vojsko, ktoré by mohlo ohroziť víťaznú situáciu katolíkov. V rokoch 1623- 1625 zavládol v ríši krátkodobý mier.

K tejto téme si môžete prečítať aj:

České stavovské povstanie (1618-1620)

Bitka na Bielej hore v skratke


_____________

Autorka: Varga Zsuzsana

Zdroje

ecav.sk/files/user/2_30-roc_vojna.pdf

oskole.sk/?id_cat=8&clanok=14965

Obrázok: 3.bp.blogspot.com/-wTIJDXT_2jw/TpQeEsRWVJI/

AAAAAAAAAck/YZrWPu0uDj0/s1600/adolfoxu6.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.