Rýchla jazda svetom umenia

Umenie je ako bezodná studnica, a preto nie je jednoduché túto tému vtesnať do pár riadkov. Rozhodla som sa pozvať vás aspoň na jednu skutočne rýchlu jazdu. Pozor však, aby sa vám z takej rýchlej dávky umenia neroztočila hlava. Držte si klobúky (prípadne tupé) a ide sa…

image001

Praveké umenie vznikalo v období, z ktorého sa nezachovali žiadne písomné pamiatky. Pravekí ľudia vytvárali umenie maľovaním, kreslením či rytím po stenách jaskýň. Niektorí tiež vytvárali drobné sošky, robili šperky z kostí a z iných prírodných materiálov, respektíve kovov. Taktiež zhotovovali alebo ozdobovali keramické nádoby a zbrane. Medzi najznámejšie náleziská patria miesta ako jaskyňa Altamira v Španielsku a Lascaux vo Francúzsku, no ani naši bratia Česi neostali bez pamiatok. V Čechách sa našli pozostatky v Předmostí pri Přerove. A čo takto Moravianska venuša? Tu iste pozná každý školák. Vzácne praveké náleziská na Slovensku sú i v Novom meste nad Váhom, v Gánovciach pri Poprade, v Šali, na Strednom Považí, ale aj na iných miestach. Môžeme teda s určitosťou tvrdiť, že človek žil na našom území už poriadne dávno. 

V umení starovekých národov do začiatku letopočtu a úplných začiatkov kresťanského  života dominovali: Čína, India, Egypt, Mezopotámia, Sýria, oblasti okolo Egejského mora, najmä antické Grécko a Rím. Všetky druhy umenia (maliarstvo, sochárstvo i úžitkové umenie) mali charakteristické znaky. V stredoveku zvyklo byť v sochárstvo úzko spojené s architektúrou. Umelci tvorili drobné figuríny ľudí a zvierat z materiálov, ako kov, hlina či kameň. Tieto figuríny boli určené do hrobiek veľmožov. V tomto období bola častá i ornamentálna maliarska výzdoba. Steny a podlahy sa zvykli zdobiť mozaikou.

Byzantská ríša vznikla na konci 4. storočia n. l., po tom, čo sa začala rozpadať Rímska ríša. Práve v Byzancii sa rozvinula maľba na dvere. Umelci zobrazovali svätých v slávnostných a meravých postojoch so zlatým pozadím.

Podľa vzoru byzantskej kultúry v 10. storočí sa začalo vyvíjať staroruské umenie. Umelci opäť vyzdobovali chrámy mozaikami a freskami. Ľudia maľovali ikony, ktoré boli využité nielen v kostoloch, ale aj v takmer každej domácnosti. Medzi najvýznamnejšie ikony patrila Matka božia Vladimírska z roku 1125, ktorá sa nachádza v Štátnej Tretjakovskej galérii v Moskve.

V krajinách západnej Európy vznikol na území bývalej západoslovanskej ríše románsky sloh. Umenie sa uplatňovalo najmä pri cirkevných stavbách. Obzvlášť obľúbené boli nástenné maľby, na ktorých boli vyobrazené postavy s výraznými obrysmi, líniami a kontúrami. Románske nástenné maľby sa samozrejme zachovali aj na Slovensku, a to napríklad v Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom.

Gotický sloh vznikol vo Francúzsku a dostal meno podľa Gótov. Bol šírený po celej Európe, a to najmä staviteľmi, kamenármi, sochármi, rezbármi, maliarmi a umeleckými remeselníkmi. Stojace figuríny mali strnulú, neskôr ohnutú os tela. Maliarske umenie sa uplatňovalo v nástenných a oltárnych maľbách aj vo farebnej výzdobe okien.

Našu cestu ukončíme v Talianku, kde v 14. storočí vzniká filozofia humanizmu, ktorá medzi iným stavia výtvarné umenie do služieb pozemského života ľudí. Umelci sa inšpirujú poznatkami z prírodných vied a hľadajú zákony kompozície, krásy a proporcií ľudského tela. 

Aby toho  nebolo naraz veľa, tak podobný výlet si dáme zase niekedy nabudúce. 

Autor: jujuka

Zdroj: matty.estranky.sk 

Obrázky: oskole.sk, fresky.sk, apsida.sk, panorama.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.