Šášov, hrad mnohých pánov

Neďaleko Žiaru nad Hronom sa týči, nad obcou Šášovské Podhradie, zrúcanina hradu Šášov. Žiaľ, nezachovalo sa z neho veľa. Zopár pozostatkov hradných múrov a množstvo pováľaného kameňa, ktoré návštevníkovi o osude hradu nič neprezradia. Pozrime sa teda bližšie na dejiny, ktoré si staré múry ešte pamätajú.

1

Hrad bol postavený v 13. storočí. Mal výbornú strategickú polohu a spolu s hradom Revište, ktorý je na južnom brehu Hrona, chránili dôležitú cestu do banskej oblasti. Šášov mal malé, ale veľmi dobré opevnenie. Preslávil sa najmä ako sídlo lúpežných šľachticov, ktorí  namiesto ochrany drancovali okolie.

Vznik hradu je v podstate záhadou. Nepoznáme presnejšie roky jeho vzniku a s istotou nemôžeme hovoriť ani o jeho prvých hradných pánoch. Prvá písomná zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1253. Tu sa ako majiteľ uvádza ostrihomský arcibiskup Vančaj spolu so svojimi dvoma príbuznými – PetromVincentom. Koncom 13. storočia hrad patril bratrancom kardinála ŠtefanaTomášoviOrbasovi, ktorí ho zamenili za iné majetky.

2

Počas svojej histórie sa v Šášove vystriedalo viacero pánov. V 14. storočí sa hrad dostal do vlastníctva kráľa, ktorý postupne poveril viacerých šľachticov jeho správou. Ich panovanie na hrade bolo ale bezohľadné a často si tu robili, čo chceli. Napríklad gróf Imrich Bečej (Prútikár – Vesszös), ktorý hrad spravoval od roku 1336,  si násilne privlastnil šesť dedín patriacich Banskej Štiavnici. Horšie však na tom boli v hronsko-svätobeňadickom opátstve, ktoré šášovskí hradní páni s obľubou plienili a ničili okolité majetky. Týmto spôsobom si popri práci a dávkach poddaných šikovne „privyrábali“.

Možno aj pre tieto problémy sa kráľ Žigmund rozhodol v roku 1393 hrad zameniť za šarišský s Jurajom zo Štítnika. Kráľ si ale zámenu neskôr rozmyslel a Jurajovmu synovi Žigmundovi zo Štítnika dal Hrušovský hrad a Šášov si vzal späť. Nevzal si ho pre seba, dal ho ako dar svojej žene Barbore.

V kráľovskom majetku sa udržal po vládu Mateja Korvína. V tomto čase bol správcom hradu Ladislav Upori. Keď do kraja pritiahlo vojsko Jána Jiskru z Brandýsa, kráľ prikázal Ladislavovi napadnúť toto vojsko. No ten sa miesto toho spojil s Jánom Jiskrom proti kráľovi. A tak hrad v roku 1447 padol do rúk Jánovi Jiskrovi. Samozrejme, tento stav netrval dlho a čoskoro sa hrad podarilo znova získať do kráľovského majetku.

3

Po Korvínovej smrti darovala Beatrice, vdova po kráľovi, hrad Šášov arcibiskupovi Urbanovi Dócimu. Tomuto rodu hrad patril najdlhšie, až do jeho vymretia v roku 1647. Z tohto dôvodu sa opäť dostal do vlastníctva panovníka. O tri roky nato panstvo Šášov odkúpil Gašpar Lipai, no ani jeho rodina ho nevlastnila dlho. Súvisí to s povstaním Tököliho, keď v roku 1677 padol do rúk povstalcom, ktorí ho vyplienili.

Od tých čias hrad pustol, až sa postupne dostal do dnešného stavu. V súčasnosti, ako je to u mnohých iných slovenských hradných zrúcanín, sa oň stará občianske združenie, ktoré ho chce zachovať pre ďalšie generácie.

Autor: Peter Klimant

Zdroj: hradsasov.pum.sk

Obrázky: fotoarchív autora

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.