Severná Kórea – uzavretý svet

Kim Čong – un je najmladším diktátorom sveta, ktorý má takmer úplnú kontrolu nad tým ako svet vidí Severnú Kóreu, či ako jej obyvatelia vnímajú okolitý svet. Napriek tomu však vďaka záznamom tajných agentov a svedectvám utečencov vychádza pravda o izolovanej krajine pomaly najavo. Ukázalo sa, že v severokórejskej spoločnosti rastie odpor voči vládnemu režimu a sú nádeje, že dni vlády diktátora a jeho prívržencov sú spočítané.

Propaganda verzus realita

V roku 2011 sa v Severnej Kórei dostal k moci Kim Čong – un (1983), ktorý tak nastúpil na miesto svojho otca a starého otca pred ním. Pod jeho vládou sa stala krajina najizolovanejšou na svete. Ľudia v nej nemajú prístup na internet a vláda má prakticky absolútnu kontrolu nad informáciami, ktoré do štátu a z neho preniknú.

Vďaka sieti tajných agentov, ktorí mapujú dianie v celej krajine, máme však lepší prehľad o tom, čo sa v Severnej Kórei v skutočnosti deje. Podobná činnosť je pritom veľmi nebezpečná, považuje sa za politický zločin a trestá sa v niektorých prípadoch doživotným väzením alebo popravou. Agenti následne získaný materiál pašujú cez rieku vytvárajúcu hranicu Severnej Kórei s Čínou. Tá je ale v posledných rokoch strážená prísnejšie ako v minulosti.

Hoci hladomor, ktorý v 90. rokoch pripravil o život vyše milióna obyvateľov Severnej Kórei, sa už skončil, no podľa odhadov OSN viac než polovica ľudí trpí aj naďalej veľkým nedostatkom potravín. Systém prídelu skolaboval v dôsledku korupcie, a tak nie je neobvyklé, že skupinky detí žobrú na okraji trhovísk alebo hľadajú v odpadkoch zvyšky jedla. Mnohé núti hlad ku krádežiam a viaceré deti od hladu zomierajú.

Je pritom paradoxné, že štátna televízia hladujúcim napriek tomu tvrdí, že žijú v krajine hojnosti, ktorá má rozvinutú ekonomiku, obchody plné tovaru, ba dokonca šťastné a zdravé deti. Jedna z tajných nahrávok odhalila, že aj preplnené obchody sú len ilúziou, keďže mnohé produkty nie sú v skutočnosti na predaj a slúžia len na vystavenie, domácu propagandu a zavádzanie zahraničných médií. Kim Čong – un je v Severnej Kórei zobrazovaný takmer ako Boh a jeho prejavy znejú z reproduktorov na mnohých miestach. Na námestiach hlavného mesta sú zas vysielané správy štátnej televízii a všadeprítomnej propagande sa len ťažko uniká.

Útlak obyvateľstva a vplyv utečencov

Režim vyžaduje od občanov absolútnu lojalitu. Jednou z obľúbených metód udržiavania sa pri moci je taktika zastrašovania. Pri prehrešku nie je trestaný len samotný páchateľ, ale aj celá jeho rodina vrátane vzdialených členov, ktorí možno ani len netušia, že sú s dotyčným v príbuzenskom vzťahu.

Mnohí ľudia sú odvádzaní do pracovných táborov, ktoré sa podľa satelitných záberov za vlády nového vodcu rozrastajú. Mimo bežný právny systém je väznených približne 200-tisíc civilistov a odhaduje sa, že každý stý Severokórejčan je politickým väzňom, z ktorých väčšina bola chytená počas pokusu o útek. Napriek tomu sa utiecť do Číny snaží každý rok niekoľko tisíc obyvateľov Severnej Kórei a veľa tých, ktorým sa to podarí, sa následne presunú do Južnej Kórei, kde im udelia azylový status.

V krajine funguje len jedna štátna televízia, ktorá celé hodiny ospevuje kvality svojho vodcu. Nájdu sa však ľudia, prevažne utečenci zo Severnej Kórei, čo do nej pašujú zahraničné televízne programy a filmy, ktoré si ľudia v tajnosti následne posúvajú medzi sebou. Pašované sú tiež počítače, rádiá, USB disky či DVD. Pokiaľ však niekoho s ilegálnym DVD zadržia, je okamžite uväznený.

V dnešnej digitálnej dobe sa odhaduje, že asi polovica Severokórejčanov sleduje tajne zahraničnú televíziu a informácie o vonkajšom svete sa tak medzi nimi šíria rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Prevláda presvedčenie, že ak ľudia uvidia, že v iných krajinách sveta sa žije lepšie, otvorí im to viac oči a budú sa snažiť vlastný režim zmeniť.

V Južnej Kórei, kde žije približne 20-tisíc utečencov zo Severnej Kórei, je prevádzkované rádio Otvorená Severná Kórea, ktoré pravidelne počúva asi milión Severokórejčanov. Funguje tu program tiež pašovaný na USB kľúčoch Na ceste za vami, ktorý je čiastočne diskusiou o aktuálnych udalostiach, čiastočne talentovou šou a čiastočne prehliadkou krásy.

Tunajší utečenci sú tichými strojcami rozvoja spoločnosti v Severnej Kórei, snažia sa naďalej udržiavať v kontakte so svojimi príbuznými a ukázať im, že život na juhu je lepší. Ďalším spôsobom narúšania systému je zas posielanie dolárov v balónoch cez hranice. Dokonca aj v Severnej Kórei je dolár univzerálnym platidlom, ľudia ho môžu zameniť a za jeden dolár si kúpiť štyri kilá kukurice, čo predstavuje obživu pre rodinu na štyri dni.

Pomalé, ale isté zmeny Severnej Kórei

Režim Kim Čong – una chápe hrozbu utečencov a ich vplyv, preto sa snaží obmedzovať ich možnosti. Napriek tomu sa do krajiny dostáva čoraz viac informácií a je stále ťažšie udržať ľud v slepej poslušnosti. Aj viacerí členovia severokórejskej elity dávajú v tajnosti najavo svoju nespokojnosť s režimom. Problémom však je, že ak by ľudia začali proti nemu otvorene protestovať, nemilosrdne by ich usmrtili, ba je bežné, že ľudia podávajú o svojich známych, susedoch aj príbuzných tajné hlásenia.

Severokórejská spoločnosť sa postupne mení, bez ohľadu na to, či sa to jej vodcom páči alebo nie. V čase hladomoru sa začali objavovať nelegálne trhy, ktoré sa neskôr rozrástli tak, že začali byť tolerované. Ľudia sa tak čoraz viac tlačia na hranicu súkromného podnikania a ich ochota postaviť sa štátnym orgánom je čoraz bežnejšia.

Ak ich dnes zastaví polícia pre porušenie nejakého zákona, pokiaľ nie je politický, a domnievajú sa, že sú v práve, často protestujú alebo sa s policajtmi hádajú. Bolo by preto chybou myslieť si, že všetci Severokórejci majú vymyté hlavy a svojho vodcu bezhranične milujú. Súčasný systém je z dlhodobého hľadiska neudržateľný a aj medzi najvyššími predstaviteľmi vlády sa objavujú rozkoly. Vláda tak nemá stabilné vedenie a jej jedinou možnosťou udržania sa pri moci je taktika teroru.

Dnes je Severná Kórea poslednou totalitnou diktatúrou na svete, pričom prežila 60 rokov a tri generácie vládcov. Základy zmeny v nej však už boli položené a hoci nie je isté, kedy sa stane nejaký väčší prevrat, je to už len otázkou času.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Severní Korea – Život v uzavřeném světě

Obrázok: s.newsweek.com/sites/www.newsweek.com/files/styles/embed-lg/public/2017/06/29/gettyimages-800675546_0.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.